Vývin slovenského jazyka
Vývin slovenského jazyka
slovenský jazyk sa vyvíjal nepretržite od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk, dlho však zostal jazykom ľudu (ako administratívny, bohoslužobný a jazyk vedy sa však požívali iné jazyky i latinčina, čeština, nemčina, maďarčina)o vývine slovenčiny rozlišujeme 2 obdobia:
1. PREDSPISOVNÉ OBDOBIE
- do 8. storočia bola spoločným jazykom všetkých Slovanov praslovančina, mala okolo 50 hlások viaceré zanikli
- v 9. storočí, 863 - prvý spisovný/kultúrny a bohoslužobný jazyk -staroslovienčinu priniesli na územie Veľkej Moravy Konštantín a Metod (vytvorili ju na základe slovanského macedónskeho nárečia z okolia Solúna), zapisovala sa hlaholikou, neskôr cyrilikou
- od 10. storočia sa staroslovienčina = stará slovenčina vyvíjala k novovekému európskemu jazyku nestala sa však úradným jazykom, len jazykom ľudu
- v čase formovania Uhorského kráľovstva sa úradným a bohoslužobným jazykom stala latinčina
- vplyvom česko-slovenských kontaktov sa na Slovensko dostala čeština k používala sa najmä v administratíve, Slováci do nej vkladali slovenské slová, sformovala sa tzv. slovakizovaný m' čeština
- popri latinčine a češtine fungovala na Slovensku aj kultúrna slovenčina - v administratíve a v cirkvi, prví pocítili potrebu jazykovej normy kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore, ktorí prekladali bibliu do kultúrnej západoslovenčiny
2. SPISOVNÉ OBDOBIE
- 1787 - Bernolák kodifikoval spisovný jazyk na základe kultúrnej, západoslovenčiny trnavského typu, kodifikácia sa uskutočnila vydaním jeho diel Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár Slovenškí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- bernolákovčina bola literárnymi školským jazykom, mala fonetický pravopis
- 1843 - fara v Hlbokom - Štúr, Hurban, Hodža - po dohode Štúr kodifikoval spisovnú slovenčinu
na základe stredoslovenského nárečia vydaním diela Náuka reči Slovenskej a Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, ponechal fonetický pravopis!
- 1851 - dochádza k reforme štúrovskej slovenčiny pod vedením Hodžu a Hattalu vydaním diela
Krátka mluvnica slovenská - pristúpili na etymologický pravopis (ako ostatné slovanské jazyky)
- 1902 - jazykovedec S. Czambel vydal dielo Rukoväť spisovnej reči slovenskej, ktoré ustálilo jazykovú normu.
- po roku 1918 (vznik ČSR) - slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom, avšak
Slováci nemali dostatočne početnú vlastnú inteligenciu, do štátnej správy prichádzali profesori, úradníci, policajti z Čiech (pomoc Slovensku), tým sa do slovenčiny dostavali české slová odrazom tohto bolo vydanie prvých Pravidiel slovenského pravopisu (1931, profesor v. vážny) obsahovali české slová (láhev, límec,...) - reakciou na tieto pravidlá bolo založenie časopisu Slovenská reč (1932, Košice) - časopis zoskupoval tzv. puristov - jazykovedcov, ktorí sa snažili očistiť slovenčinu od českých slov
- po roku 1945 - vznikol Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, ktorý sa stará o výskum a stav slovenského jazyka