Veľká Morava a staroslovienská literatúra, miesto staroslovienčiny a slovenčiny medzi európskymi jazykmi

Veľká Morava a staroslovienská literatúra, miesto staroslovienčiny a slovenčiny medzi európskymi jazykmi

1. Zaraď starosloviensku literatúru do stredovekej literatúry.

Slovenská stredoveká literatúra sa delí na dve časti:

1. a) literatúra písaná staroslovienčinou v rokoch 800-1000
2. b) literatúra písaná latinčinou, češtinou a slovakizovanou češtinou v rokoch
   1000-1500.

1. Charakterizuj vznik Veľkej Moravy.

Po zániku Samovej ríše, ktorá bola len kmeňovým zväzom, vytvorili starí Slovania niekoľko kmeňových kniežatstiev. Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie nitrianske a moravské kniežatstvo. V roku 833 sa vládcovi Moravy Mojmírovi I. podarilo dobiť Nitriansko a pripojiť toto územie k svojmu. Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľkomoravská ríša. Panovníkov a kňazov dosadzovala Franská ríša, pretože VM bola pod jej nadvládou. Tak sa na VM šírilo kresťanstvo v latinčine, čo pre obyvateľov nebolo zrozumiteľné. Rastislav chcel tento vplyv odstrániť a tak o pomoc poprosil Mikuláša I., ten mu však odmietol pomôcť. Pomoc prisľúbil Michal III. a na VM poslal učených bratov zo Solúna – Cyrila a Metoda. 

1. Charakterizuj činnosť Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.

Pred príchodom na VM zostavili z malých písmen gréckej abecedy nové písmo – hlaholiku. Spisovným jazykom bola staroslovienčina, pretože jej ľudia rozumeli a bola podobná nárečiu zo Solúna (Grécko), odkiaľ filozof a právnik pochádzali. Do tohto jazyka prekladali knihy, ktoré potrebovali k liturgii a položili tak základy literatúry. Solúnski bratia prišli na VM v roku 863. Po príchode na VM zakladali fary, čím organizovali cirkevnú činnosť. Zakladali školy, vyučovali mladých kňazov a písali knihy v staroslovienčine. Zo strany franských kráľov a kňazov boli napádaní, pretože presadzovali prednášanie liturgie v staroslovienčine, pričom franskí králi a kňazi uznávali len tri liturgické jazyky – latinčinu, hebrejčinu a gréčtinu. Slovania im však nerozumeli, preto sa Cyril a Metod rozhodli presadiť staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk u pápeža. Uspeli a zároveň pápež Metoda vymenoval za arcibiskupa, čo bolo dôležité, aby mohol svojich žiakov na VM vysviacať za kňazov. Následne na to Cyril vstúpil do kláštora, kde prijal meno Konštantín a krátko na to zomrel. Metod sa vrátil na VM, kde bol opäť prenasledovaný a napádaný zo strany franských kňazov. Pápež opäť musel uznať staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Panovník Rastislav bol odstránený z trónu a nahradil ho Svätopluk, ktorý bol naklonený franským kňazom. Po Metodovej smrti (885) pápež Štefan V. pod nátlakom Frankov zakázal slovanský bohoslužbu. Žiaci Konštantína a Metoda opustili VM a odišli do Bulharska, kde neskôr hlaholiku zdokonalili na cyriliku (založená na veľkých písmenách gréckej abecedy).

1. Rozdeľ slovenskú stredovekú literatúru.

• Prekladová literatúra:
  bohoslužobné knihy ako napr. misál – omšová kniha, štyri evanjeliá – Nový zákon, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, žaltár – zbierka žalmov / to sú najmä Konštantínove preklady/. Metod preložil Starý zákon a Zakon sudnyj ljudem / Súdny zákonník pre svetských ľudí – byzantský zákonník – tzv. Ekloga 
• Pôvodná literatúra: 
  Proglas – predhovor, predslov k prekladu svätého evanjelia,
  Moravsko – panónske legendy – dve legendy o živote Konštantína a Metoda
  O písmenách – autorom mních Chrabr, je to obrana hlaholského písma a staroslo-vienskeho jazyka
  Kyjevské listy –preklady zachované v odpisoch. Najstarší hlaholský rukopis, 38 základných omšových modlitieb s moravskými jazykovými prvkami 
  Pražské zlomky – 11. storočie, omšová modlitba podľa východného obradu, odpis s moravskými jazykovými prvkami 

1. Charakterizuj Proglas.

•  
  1. Kto sa prihovára komu a prečo?
  2. Vysvetli symbol „slovo“.
  3. Akú funkciu má „slovo“ v živote človeka?

Konštantín filozof sa prihovára Slovanom, aby počuli „slovo“, čo je symbol, ktorý možno interpretovať nielen ako výpoveď, ale aj ako písmo, vzdelanie alebo ako označenie Biblie či dokonca Ježiša Krista (vtelené Božie Slovo). Témou je jazyka jeho obhajoba, óda na spisovný jazyk. Zdôrazňoval, že bez jazyka nie je možné rozvíjať písomníctvo, bez písomníctva sa nedá zdokonaľovať poznanie a bez poznania nie je možné rozvíjať pravú nábožnosť a zdokonaľovať vieru. Demonštroval tak právo každého národa na vlastný jazyk a zároveň upozornil na nutnosť písomnej kultúry pre jeho intelektuálny, kultúrny, spoločenský i náboženský rozvoj. Národy bez spisovného jazyka expresívne označil za „nahé.“ Staroslovienčina má južnoslovanský pôvod, no nárečie, ktorým sa hovorilo na území VM (stará slovenčina) malo západoslovanský pôvod.

•  
  1. Zhodnoť formu úryvku.

Proglas bol dlho považovaný za prozaické dielo, no neskôr sa dokázalo, že ide o kvalitnú básnickú skladbu. Je to astrofická báseň. Verše nie sú členené na strofy, iba prvý a posledný verš je „vystrihnutý“. Ak posledné slovo „Amen“ tvorí samostatný verš, potom celkový počet veršov je 111. Tento počet má symbolickú hodnotu, ktorú Konštantín mohol zámerne použiť ako obraz trojjediného Boha.
Jazykové prostriedky: prirovnania, metafory, symboly, anafora.
Využíva: oslovenie, rečnícke otázky (rečnícky štýl), podobenstvá, synonymá, ktoré sú veľmi podobné a ich význam sa graduje (kŕmiace, posilňujúce, umožňujúce,...) – klimax

•  
  1. Nájdi v ukážke synkretizmus (kríženie náučnej a umeleckej literatúry).
     Typické sú časté doslovné alebo parafrázované a umelecky podané citáty z Biblie (náučný štýl – dôležitosť vlastného jazyka) i početné rétorické (argumentačné i presviedčacie) prostriedky.

1. Charakterizuj Moravsko-panónske legendy.
2. Uveď útvar ukážky a charakterizujte ju.

Legenda – krátky epický útvar, ktorý zobrazuje život svätcov. Tvoria ich dve časti – život sv. Cyrila (autor: Kliment) a život sv. Metoda (autor: Gorazd).
Ukážka z prvej časti – autor sa zameriava na predmoravský život Konštantína filozofa, na tvorbu hlaholiky ako spisovného jazyka a preklad kníh. Je to próza písaná rečníckym štýlom. Využíva prirovnania, rečnícke otázky, biblické citáty.

1. Charakterizuj hlavného hrdinu.

Konštantín filozof je charakterizovaný ako obdarený svätec, ktorému sa pri tvorbe písma prihovára a zjavuje Boh. (idealizovaný, má nadprirodzené schopnosti).

1. V ukážke hľadaj jeho znaky.

1. Naznačte ohlas staroslovienčiny v jednotlivých literárnych obdobiach.
2. Barok:Szolli – Cantus Catolici (uhorskí historici slovanského pôvodu)
3. Klasicizmus: A. Bernolák
   Hollý – Svatopluk, Sláv, Cyrilometodiáda
4. Romantizmus: J.M. Hurban – Slovenské pohľady
   časopis Cyril a Method
   Matica slovenská
5. Realizmus: Hviezdoslav – Žalm na 1000 ročnú pamiatku ...
6. Medzivojnová literatúra: L. Nadáši-Jége – Svätopluk
   Ferko
   Ľ. Zúbek
   A. Moyzes – Údatný kráľ
   E. Suchoň – Svätopluk

GRAMATICKÁ ČASŤ

Jazyk je prostriedok dorozumievania, ktoré používa určité spoločenstvo. Skupiny príbuzných jazykov pravdepodobne vznikli zo spoločného pôvodného jazyka, čiže prajazyka. Príbuzné jazyky vytvárajú jazykové rodiny. Jazyk môže byť prirodzený, umelý, materinský, ale aj mŕtvy a tak ďalej. Prirodzeným jazykom je taký jazyk, ktorý sa vyčlenil z rodiny jazykov, jeho vývin podmieňujú zmeny prostredia a čas – čiže mu vieme priradiť prajazyk a zaradiť ho do skupiny. Umelý jazyk, to sú tajné šifry – napríklad jazyk esperanto – ktoré používa určitá skupina ľudí. Mŕtvy jazyk je napríklad latinčina, ňou už nikto nerozpráva, pretože prestala plniť funkciu národného a materinského jazyka. Materinský jazyk pre Slovákov je slovenčina, zároveň je aj úradným jazykom pre občanov Slovenskej republiky, tiež je cieľovým jazykom pre študenta a cudzím jazykom pre cudzinca. Taktiež je aj národným symbolom, takže má aj reprezentatívnu funkciu.

Slovenčina patrí do rodiny indoeurópskych jazykov, jazyky z tejto rodiny patria medzi svetovo najpoužívanejšie. Rodina indoeurópskych jazykov sa delí na tieto skupiny:

baltské jazyky, germánske, románske, keltské, indické, iránske, ďalej grécky jazyk, albánsky a arménsky. A samozrejme, skupina slovanských jazykov, ktoré používali jazyk s názvom praslovančina. Z nej sa pod vplyvom nových historických a zemepisných podmienok sformoval západný, východný a južný dialekt, z ktorých sa vyvinuli jednotlivé slovanské jazyky. A tie sa delia na: východoslovanské, západoslovanské a južnoslovanské.

K východoslovanským patria ruština, ukrajinčina a bieloruština, tiež rusínsky jazyk . K západoslovanským patria slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužická srbčina. K južnoslovanským patria srbčina, chorvátčina, slovinčina, bulharčina a macedónčina.

Na základe južnoslovanského macedónskeho dialektu vznikla v 9. storočí staroslovienčina – prvý kultúrny, liturgický a spisovný jazyk Slovanov. 

Rozdiel medzi slovenčinou a staroslovienčinou je teda v ich pôvode, každá má svoje miesto niekde inde.

Slovenský národný jazyk zahŕňa v sebe veľa jazykových foriem, ktoré majú celonárodnú platnosť (spisovný jazyk) alebo sa vyčleňujú podľa území (územné nárečia) a tiež podľa sociálnych skupín, ktoré jazyk používajú (sociálne nárečia).

• Spisovná forma: kodifikovaná (uzákonená) forma jazyka v písomnej aj ústnej podobe, ktorá má celoštátnu platnosť. Písomné pravidla sú zakotvené v Príručke slovenského pravopisu, ústna podoba sa dá overiť v Pravidlách slovenskej výslovnosti. Kodifikované pravidlá, ktoré sa však prispôsobujú dobe a reagujú na dynamiku vývinu jazyka, zastrešuje jazyková norma (súbor záväzných pravidiel). Avšak nie vždy sa používajú kodifikované výrazy, a preto sa jazyk kodifikuje aj na základe úzusu (nezáväzné konštatovanie stavu používateľnosti) Príklad: norma – nástupisko; úzus:nástupište →kodifikácia:nástupište
• Štandardná forma: predstavuje bežnú komunikáciu na verejnej pôde, má celonárodnú platnosť. Používa nespisovné slová, no každý im rozumie. (slang, profesionalizmy, neologizmy, bohemizmy, niektoré nárečia)
• Subštandardná forma: využíva veľmi veľa nárečových prvkov, no tiež ma celonárodnú platnosť. Znaky: nespisovný prízvuk, nárečové tvary slov, ... Má 3 varianty: západoslovenská, stredoslovenská, východoslovenská
• Nárečová forma: a) územné nárečia – východo, stredo a západoslovenská skupina

  b) sociálne nárečia – slang a argot

Slang mení tvar slova, využíva metaforu a slovné hračky, používa cudzí jazyk

Argot – slová nemení ani neskracuje, používa ich v inom význame – melón (milión)