Romantizmus sa na Slovensku spája s treťou fázou slovenského národného obrodenia. Tej predchádzali sedliacke vzbury 30. rokov, revolučné hnutie a kríza feudalizmu v Uhorsku. Na čele povstaní stála stredná šľachta a zemianstvo, pretože v Uhorsku nebola silná buržoázia.
Ocitli sme sa tak pod dvojitým útlakom - národnostný maďarský a hospodársky rakúsky
Štúrovci v národnom hnutí sa organizovali na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
1829 – Spoločnosť Česko-Slovanská bola založená na Evanjelickom lýceu v Bratislave ako študentský samovzdelávací spolok. Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka.
Príchodom Ľudovíta Štúra na lýceum sa program spolku zmenil, začal sa zaoberať predovšetkým národnou a politickou problematikou.
Napriek tomu, že udalosť bola dôkladne utajovaná, dodatočne sa o nej vláda zrejme dozvedela a preto zakázala akékoľvek stretnutia a spolky. V roku 1837 Spoločnosť česko-slovanská zaniká, Štúrovci ale pôsobia naďalej na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Jej vedúcim bol profesor Palkovič, jeho zástupcom sa po návrate zo štúdií v Halle stal práve Ľudovít Štúr.
1843 – kodifikácia slovenčiny - začiatkom roka Štúr v okruhu svojich priateľov deklaroval potrebu zjednotenia katolíkov a evanjelikov na základe spoločného jazyka. Malo sa tak stať na pôde spolku Tatrín. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Michal Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom a dohodli sa na uzákonení novej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia s použitím fonetického pravopisu. 17. júla so svojím zámerom oboznámili aj autoritu spomedzi bernolákovcov - Jána Hollého, ktorý ich konanie schválil.
V novom spisovnom jazyku potom vyšli ako prvé
Nie všetci však nový jazyk prijali. Medzi Jánom Kollárom a štúrovcami prišlo k výmene názorov cez ich diela.
1843 – odchod Štúra z Katedry, kde sa venoval vlasteneckým aktivitám, ktoré prenášal aj do svojich prednášok. V roku 1843 bol preto odvolaný zo svojej funkcie. Jeho stúpenci potom demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Jedným z nich bol Janko Matúška, ktorý vtedy
zložil báseň Nad Tatrou sa blýska. Spolu s melódiou z ľudovej piesne Kopala studienku tvorí našu súčasnú
štátnu hymnu.
Preromantizmus – skratka náročného prechodu slovenských spisovateľov od klasicizmu k romantizmu. Napr. Karol
Kuzmányi písal v čase romantizmu aj diela s prvkami klasicizmu.
Znaky preromantickej a romantickej literatúry
SAMO CHALUPKA je mladší brat známeho dramatika Jána Chalupku. Považovaný za najstaršieho štúrovca, bol spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej a bojoval v poľskom povstaní roku 1830. Po zranení sa na zvyšok života stal kňazom vo svojom rodnom meste – Hornej Lehote. Básnická tvorba Sama Chalupku je charakteristická znakmi:
Mor ho!
Žáner: epická báseň
Námet: Slovensko (od Tatier k Dunaju) v čase rímskej nadvlády (4. storočie)
Téma: boj Slovanov proti rímskemu cisárovi a jeho armáde.
Kompozícia:
vnútorná
Rímsky cisár Constantin vtrhol do Panónie v roku 358, junáci sa vzopreli. Chalupka ich premenil v Slovákov a prisúdil im ideálne vlastnosti.
Cisárske vojská v obrovskej presile napokon junákov porazia, cisár si však pri pohľade na svojich mŕtvych vojakov uvedomí svoju morálnu prehru (a víťazstvo Slovákov).
A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, výzva na boj proti utláčateľom
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. v boji za slobodu sa dá len vyhrať alebo zomrieť
Hynú i
naši, hynú, ale sťa víťazi! morálne víťazstvo Slovákov
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
vďačne lejú
vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí! vlastenectvo
V prenesenom
význame sú slovenskí junáci kolektívnym hrdinom symbolizujúcim slovenský ľud, cisár predstavuje Maďarov. Autor povzbudzuje Slovákov, aby sa
nebáli bojovať proti presile.
vonkajšia:
Strofická báseň, nepravidelná.
Sylabický prozodický systém
Národ slovenský, kňazstvo /// i staršina naša, a; 13, po 7 ///
kroz nás ti, slávny cáre! /// svoj pozdrav prináša. a;
13, po 7 ///
dieréza = ///
počet slabík vo verši = 13
dieréza nastáva po 7. slabike
združený rým (schéma:
aabb)
Dynamickosť básne je docielená napríklad lyrickými skratkami, využité sú mnohé
ďalšie básnické prostriedky.
Idea: Boj za slobodu Slovákov
JANKO KRÁĽ prezývaný aj „divný Janko“, bol najromantickejší, najbúrlivejší a najradi-kálnejší zo Štúrovcov. Spolu so svojím učiteľom Jánom Rotaridesom bol zatknutý za burcovanie ľudu, keďže presadzoval názor, že dôležitejšie ako národné požiadavky sú sociálne požiadavky Janko Kráľ sa ako jediný spomedzi slovenských romantických autorov priblížil európskemu romantizmu, v jeho dielach sa vyskytujú prvky titanizmu a mesianizmu (viery v spasenie ľudstva). Spojením osobného zážitku s osudom národa položil základy modernej slovenskej reflexívnej a revolučnej lyriky. Jeho tvorba bola poetická alebo baladická.
Orol Vták
Žáner: lyrická báseň
Námet: Tatry, Slovensko v čase Rakúsko - Uhorska
Téma: Utláčané Slovensko a Slováci
Kompozícia:
vnútorná: Autor sa stotožnil s orlom => lyrický hrdina. Keby bol vták, bol by slobodný a preto by sa naňho chcel zmeniť. Je
nešťastný, že národ sa zmieril so svojím osudom, preto by radšej zomrel ako žil v takejto porobe. Avšak, nebojí sa prekážok a budúcnosti.
Našu vlasť podľa autora symbolizujú „pusté doliny“ – ľudia len pracujú a vôbec nežijú. Cíti sa osamotený a nepochopený zo strany
súkmeňovcov aj nadriadených.
vonkajšia: 6 štvorveršových strof, združený rým (aabb), sylabický prozodický systém.
Idea: Boj za Slobodu Slovákov.
JÁN BOTTO bol najmladší štúrovský básnik, vystupoval aj pod pseudonymom Ján Maginhradský. Zo všetkých autorov najdôslednejšie vychádzal z ľudovej slovesnosti.
Stal sa zememeračom a žil relatívne pokojným životom básnika. Bottova tvorba sa často točila okolo témy zakliatosti Slovenska.
Hlavným motívom je boj za spravodlivosť. Botto ich napísal po nesplnení sľubov rakúskeho cisárskeho dvora, pričom čerpal z ľudovej slovesnosti.
Smrť Jánošíkova
Žáner: lyricko – epická skladba
Námet: Ústna ľudová slovesnosť, 17. storočie;
dej umiestnil na Slovensko pod Tatrami v 2. polovici 19.
storočia
odráža porážku revolúcie a smútok Štúrovcov
Téma: život a smrť Jánošíka
Skladá sa z lyrického predspevu a deviatich nepomenovaných spevov:
jednotlivec)
Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,
a teraz ťa nemám, ani za dve hrsti.
Zvonia na deň, mne na noc, oj srdce nežiali,
my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali.
Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,
hlucho, temno na schode jak prostred cmitera.
mysliach. predstavuje
v nej Jánošíka ako prejav túžby ľudu po národnej slobode,
v ktorom stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu. Hoci Jánošík zomiera,
Botto budí
vieru, že raz príde bohatier, ktorý vyzdvihne pošliapaný zákon (mesianizmus)
Skladba obsahuje prvky balady, elégie i hrdinského spevu. Založená je na kontrastoch:
Použitý je sylabický veršový systém s prevládajúcim 12 slabičným veršom s dierézou po 6.
Slabike, združený rým (aabb). Dielo je bohaté aj na jazykové prostriedky:
Idea: Boj za slobodu Slovákov.
Základom výkladového slohového postupu je logické myslenie (dať na správnu otázku, správnu odpoveď) Jazykové vyjadrenie kauzálnych vzťahov:
1.Predložkami:
2.Vety, súvetia: