Zóny pre každého študenta

Slovenská preromantická a romantická literatúra – národno buditeľské témy, kauzálne vzťahy v jazyku, výklad

Slovenská preromantická a romantická literatúra – národno buditeľské témy, kauzálne vzťahy v jazyku, výklad

  1. Charakterizujte spoločenské pomery vzniku romantizmu na Slovensku.

Romantizmus sa na Slovensku spája s treťou fázou slovenského národného obrodenia. Tej predchádzali sedliacke vzbury 30. rokov, revolučné hnutie a kríza feudalizmu v Uhorsku. Na čele povstaní stála stredná šľachta a zemianstvo, pretože v Uhorsku nebola silná buržoázia.

Ocitli sme sa tak pod dvojitým útlakom - národnostný maďarský a hospodársky rakúsky

Štúrovci v národnom hnutí sa organizovali na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

1829 – Spoločnosť Česko-Slovanská bola založená na Evanjelickom lýceu v Bratislave ako študentský samovzdelávací spolok. Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. 

Príchodom Ľudovíta Štúra na lýceum sa program spolku zmenil, začal sa zaoberať predovšetkým národnou a politickou problematikou.

  1. 4. 1836 – Vychádzka na Devín - predstavovala akúsi oslavu významných historických udalostí v dejinách Slovanov. Štúrovci na znak svojej vernosti slovanstvu prijali k svojmu krstnému aj symbolické slovanské meno: Ľudovít Štúr – Velislav, Jozef Hurban – Miloslav.

Napriek tomu, že udalosť bola dôkladne utajovaná, dodatočne sa o nej vláda zrejme dozvedela a preto zakázala akékoľvek stretnutia a spolky. V roku 1837 Spoločnosť česko-slovanská zaniká, Štúrovci ale pôsobia naďalej na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Jej vedúcim bol profesor Palkovič, jeho zástupcom sa po návrate zo štúdií v Halle stal práve Ľudovít Štúr.

1843 – kodifikácia slovenčiny - začiatkom roka Štúr v okruhu svojich priateľov deklaroval potrebu zjednotenia katolíkov a evanjelikov na základe spoločného jazyka. Malo sa tak stať na pôde spolku Tatrín. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Michal Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom a dohodli sa na uzákonení novej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia s použitím fonetického pravopisu. 17. júla so svojím zámerom oboznámili aj autoritu spomedzi bernolákovcov - Jána Hollého, ktorý ich konanie schválil.

V novom spisovnom jazyku potom vyšli ako prvé

Nie všetci však nový jazyk prijali. Medzi Jánom Kollárom a štúrovcami prišlo k výmene názorov cez ich diela.

1843 – odchod Štúra z Katedry, kde sa venoval vlasteneckým aktivitám, ktoré prenášal aj do svojich prednášok. V roku 1843 bol preto odvolaný zo svojej funkcie. Jeho stúpenci potom demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Jedným z nich bol Janko Matúška, ktorý vtedy

zložil báseň Nad Tatrou sa blýska. Spolu s melódiou z ľudovej piesne Kopala studienku tvorí našu súčasnú štátnu hymnu.

Preromantizmus – skratka náročného prechodu slovenských spisovateľov od klasicizmu k romantizmu. Napr. Karol Kuzmányi písal v čase romantizmu aj diela s prvkami klasicizmu.

Znaky preromantickej a romantickej literatúry

  1. Charakterizujte život a tvorbu troch predstaviteľov slovenského romantizmu. Na ukážkach dokumentujte národnobuditeľské a umelecké ciele.

SAMO CHALUPKA je mladší brat známeho dramatika Jána Chalupku. Považovaný za najstaršieho štúrovca, bol spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej a bojoval v poľskom povstaní roku 1830. Po zranení sa na zvyšok života stal kňazom vo svojom rodnom meste – Hornej Lehote. Básnická tvorba Sama Chalupku je charakteristická znakmi:

Mor ho!

Žáner: epická báseň

Námet: Slovensko (od Tatier k Dunaju) v čase rímskej nadvlády (4. storočie)

Téma: boj Slovanov proti rímskemu cisárovi a jeho armáde.

Kompozícia:
vnútorná

Rímsky cisár Constantin vtrhol do Panónie v roku 358, junáci sa vzopreli. Chalupka ich premenil v Slovákov a prisúdil im ideálne vlastnosti.

Cisárske vojská v obrovskej presile napokon junákov porazia, cisár si však pri pohľade na svojich mŕtvych vojakov uvedomí svoju morálnu prehru (a víťazstvo Slovákov).

A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, výzva na boj proti utláčateľom

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:

A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. v boji za slobodu sa dá len vyhrať alebo zomrieť

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi! morálne víťazstvo Slovákov
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, 
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: 
oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí! vlastenectvo


V prenesenom význame sú slovenskí junáci kolektívnym hrdinom symbolizujúcim slovenský ľud, cisár predstavuje Maďarov. Autor povzbudzuje Slovákov, aby sa nebáli bojovať proti presile.

vonkajšia:

Strofická báseň, nepravidelná.

Sylabický prozodický systém


Národ slovenský, kňazstvo /// i staršina naša, a; 13, po 7 ///
kroz nás ti, slávny cáre! /// svoj pozdrav prináša. a; 13, po 7 ///
dieréza = ///
počet slabík vo verši = 13
dieréza nastáva po 7. slabike
združený rým (schéma: aabb)

Dynamickosť básne je docielená napríklad lyrickými skratkami, využité sú mnohé

ďalšie básnické prostriedky.

Idea: Boj za slobodu Slovákov

JANKO KRÁĽ prezývaný aj „divný Janko“, bol najromantickejší, najbúrlivejší a najradi-kálnejší zo Štúrovcov. Spolu so svojím učiteľom Jánom Rotaridesom bol zatknutý za burcovanie ľudu, keďže presadzoval názor, že dôležitejšie ako národné požiadavky sú sociálne požiadavky Janko Kráľ sa ako jediný spomedzi slovenských romantických autorov priblížil európskemu romantizmu, v jeho dielach sa vyskytujú prvky titanizmu a mesianizmu (viery v spasenie ľudstva). Spojením osobného zážitku s osudom národa položil základy modernej slovenskej reflexívnej a revolučnej lyriky. Jeho tvorba bola poetická alebo baladická.

Orol Vták

Žáner: lyrická báseň

Námet: Tatry, Slovensko v čase Rakúsko - Uhorska

Téma: Utláčané Slovensko a Slováci


Kompozícia:
vnútorná: Autor sa stotožnil s orlom => lyrický hrdina. Keby bol vták, bol by slobodný a preto by sa naňho chcel zmeniť. Je nešťastný, že národ sa zmieril so svojím osudom, preto by radšej zomrel ako žil v takejto porobe. Avšak, nebojí sa prekážok a budúcnosti. Našu vlasť podľa autora symbolizujú „pusté doliny“ – ľudia len pracujú a vôbec nežijú. Cíti sa osamotený a nepochopený zo strany súkmeňovcov aj nadriadených.

vonkajšia: 6 štvorveršových strof, združený rým (aabb), sylabický prozodický systém.

Idea: Boj za Slobodu Slovákov.

JÁN BOTTO bol najmladší štúrovský básnik, vystupoval aj pod pseudonymom Ján Maginhradský. Zo všetkých autorov najdôslednejšie vychádzal z ľudovej slovesnosti.

Stal sa zememeračom a žil relatívne pokojným životom básnika. Bottova tvorba sa často točila okolo témy zakliatosti Slovenska.

Hlavným motívom je boj za spravodlivosť. Botto ich napísal po nesplnení sľubov rakúskeho cisárskeho dvora, pričom čerpal z ľudovej slovesnosti.

Smrť Jánošíkova

Žáner: lyricko – epická skladba

Námet: Ústna ľudová slovesnosť, 17. storočie;
dej umiestnil na Slovensko pod Tatrami v 2. polovici 19. storočia

odráža porážku revolúcie a smútok Štúrovcov

Téma: život a smrť Jánošíka

Skladá sa z lyrického predspevu a deviatich nepomenovaných spevov:

  1. dvanásť zbojníkov sa dozvedá o Jánošíkovom zajatí, dohorieva vatra
  2. opis Jánošíkovho zajatia (baba zradí vojakom jeho slabé miesto na opasku)
  3. Jánošík vo väzení sa lúči so svojou milou – symbol Slovenska
  4. Jánošík spí vo väzení, no spomína na mladosť a sníva o slobode
  5. Jánošík rozmýšľa o spravodlivosti, myšlienka mesianizmu (národu pomôže len silný

jednotlivec)

Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,

a teraz ťa nemám, ani za dve hrsti.

Zvonia na deň, mne na noc, oj srdce nežiali,

my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali.

  1. Jánošík sa modlí nie za seba, ale za slovenský ľud. Tragédia je v pasivite ľudu, nie
    v Jánošíkovej smrti.
  2. poprava

Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,

hlucho, temno na schode jak prostred cmitera.

  1. Slovensko je zakliata krajina, ľudia si rozprávajú o Jánošíkovi, prebýva v ich

mysliach. predstavuje v nej Jánošíka ako prejav túžby ľudu po národnej slobode,
v ktorom stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu. Hoci Jánošík zomiera, Botto budí

vieru, že raz príde bohatier, ktorý vyzdvihne pošliapaný zákon (mesianizmus)

  1. alegorický obraz svadby Jánošíka s kráľovnou víl Kraľkou

Skladba obsahuje prvky balady, elégie i hrdinského spevu. Založená je na kontrastoch:

Použitý je sylabický veršový systém s prevládajúcim 12 slabičným veršom s dierézou po 6.

Slabike, združený rým (aabb). Dielo je bohaté aj na jazykové prostriedky:

Idea: Boj za slobodu Slovákov.

  1. Vysvetlite kauzálne vzťahy v jazyku a ich význam pre racionálnu činnosť človeka. Vysvetlite kde a ako sa uplatňujú a v ktorom slohovom postupe (aj útvar) sa používajú.

Základom výkladového slohového postupu je logické myslenie (dať na správnu otázku, správnu odpoveď) Jazykové vyjadrenie kauzálnych vzťahov:

1.Predložkami:

2.Vety, súvetia:

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/28923-slovenska-preromanticka-a-romanticka-literatura-narodno-buditelske-temy-kauzalne-vztahy-v-jazyku-vyklad/