Slovenský realizmus a romantizmus ako dva na seba nadväzujúce a súčasne protichodné smery, obrazné jazykové prostriedky, informácia, bibliografický záznam

Slovenský realizmus a romantizmus ako dva na seba nadväzujúce a súčasne protichodné smery, obrazné jazykové prostriedky, informácia, bibliografický záznam

1. Porovnajte realizmus a romantizmus.

Kritérium/obdobie	ROMANTIZMUS	REALIZMUS
filozofia	idealizmus	pozitivizmus
námety	minulosť, príroda	život, súčasnosť
rozprávanie	tajuplnosť	konkrétnosť
hrdina	titán	produkt spoločnosti
spoločnosť	jedna vrstva	celá spoločnosť
konflikt	sen vs. skutočnosť	zrkadlo spoločnosti
žánre	veľké epické diela	synkretizmus žánrov

1. Zaraďte do literárnych období Andreja Sládkoviča a Pavla Országha Hviezdoslava, charakterizujte prostredie, hrdinov a konflikty ich diel.

ANDREJ SLÁDKOVIČ, vlastným menom Andrej Braxatoris, študoval v Banskej Štiavnici, Bratislave a v Halle. Počas súkromných hodín v meštiackych domoch sa zoznámil s Máriou Pišlovou, ktorú ale jej rodičia vydali za bohatého medovnikára. Predstavoval obdobie romantizmu.

• výskyt ľúbostnej tematiky – kritizované Štúrom, no Sládkovič tvrdil, že láska k žene muža posilňuje
• najkultivovanejší básnik – používal zložitejšie veršové systémy ako sylabický

DETVAN

Žáner: lyricko-epická skladba

Námet: 15. storočie, dedina Detva pod vrchom Poľana a okolitá príroda

Poľanu autor vykreslil ako starú mať spolu vychovávajú a formujú

Detvu ako matku synov ľud, predstavujú domovinu

Téma: Oslava slovenského ľudu a prírody. Venovaná tým, ktorí neuznávajú slovenský ľud.

Bezkonfliktnosť medzi vrstvami a príbeh lásky.

Postavy:

Slovenský ľud: Martin a Elena

Slovenská šľachta: kráľ Matiáš

Martin Hudcovie → mladík, ideálny slovenský junák bez konfliktov (neromantické)

→ typický Detvanec – šikovný a zručný tanečník v ľudovom kroji, čiernovlasý
s vrkočmi, pohľadný

→ kráľovi bez okolkov povedal svoj názor – úprimný, priamočiary (až naivný), verí

v spravodlivosť a bojuje za ňu

→ ideálny hrdina – nemyslí na seba a na svoju budúcnosť, ale má v mysli osud iných 

ľudí a ide za snom, cit pre spravodlivosť má od prírody

(zastrelil sokola, ktorý chcel uloviť slabého zajaca)

→ odvážny – odmietol možnosť vstúpiť do pluku (pocta udelená za odvahu), pretože

sa nechcel vzdať svojho kroja, vrkočov a Eleny - vlastenectvo

Elena → ideálna slovenská dievka; múdra, hrdá na svoj pôvod

→ ozdoba muža

→ rozmarná ako každá žena, no verná

Matiáš → idealizovaný kráľ Matej Korvín, zaujíma sa o ľud

→ „nikdy krivdu nespraví“

 → tradovaný ako spravodlivý panovník – rozvážny a demokratický

 → Martinovi za odvahu daroval kantár a poďakoval mu za zabitie sokola, ktorý 

všetkých ľakal (obyčajný kráľ by Martina potrestal)

Kompozícia:

Dielo sa skladá z 5 spevov, v ktorých dominuje lyrická zložka, obraz špatnokrásneho slovenského ľudu.

1. MARTIN - Martin zabíja sokola, ktorý napadol zajaca
2. DRUŽINA - Martin zachraňuje Elenu z rúk zbojníkov
3. SLATINSKÝ JARMOK - Martin obhajuje zabitie sokola pred kráľom, ten ho odmení
4. VOHĽADY - Elena odmieta kráľa, je verná Martinovi
5. LAPAČKA - Martin ide do Čierneho pluku, no necháva si Elenu, kroj, fujaru, valašku a vrkoče

Konflikt typický pre romantizmus - sen vs. skutočnosť- vôbec nenastal, vyostrením deja bolo zabitie sokola → za previnenie odmena

Lyrické časti sa venujú opisu kraja v okolí Poľany a slovenského ľudu. Básnikov subjekt splýva s kolektívom (ľudom), hovorí v jeho mene. Na druhej strane je autor akoby sám postavou v deji, pretože hovorí o svojom spriaznení s hlavnými postavami. Detvan je obhajobou slovenského národa, poukazuje na jeho účasť na obrane Uhorska už v stredoveku. Uznáva silu ľudu, schvaľuje štúrovské nádeje, že práve ten sa stane hybnou silou národa.

Trópy:

Obličaj ozorený → epiteton a zároveň inverzia

Červená stužka kvietím letiaca → metafora

Mladý fúzik → synekdocha

Použitá je 10 veršová strofa a vysoký počet básnických figúr.

Idea: oslava ľudu a poukázanie na to, aké by mali byť vzťahy medzi vrstvami.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne ako tretie dieťa chudobného zemana. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Miškolci sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii, v tomto období vydal aj almanach Napred (generačné vystúpenie). V Dolnom Kubíne sa venoval už len literatúre.

• Lyrika – prechádza viacerými tematickými rovinami:
  burič → príroda a ľudstvo → staroba. Vyjadruje myšlienky cnosti, úprimnosti, túžbu slúžiť poézii a priblížiť sa ňou hviezdam (preto umelecké meno Hviezdoslav)
  a) sylabotonický systém jamby – verš začína jednoslabičným neprízvučným slovom,
  v slovenčine netypické
  b) hviezdoslavizmy - skrátené slová, novotvary
  c) básnické prostriedky - veršový presah, inverzia, synonymické rady
• Epika
  a) veľká - lyrickoepické veršované skladby
  →Hájnikova žena
  → Ežo Vlkolínsky

→ Gábor Vlkolínsky

1. b) krátka - dedinská →Bútora a Čútora

- biblická →Ráchel

- baladická svetská →Zuzanka Hraškovie

• Dráma – je inšpirovaná tvorbou Williama Shakespeara či Friedricha Schillera. Hviezdoslav vo svojich dramatických dielach kombinuje veršovaný text s prozaickým
  → Herodes a Heradias

HÁJNIKOVA ŽENA

Žáner: lyricko-epická skladba

Námet: 18. storočie (autorova súčasnosť), Oravská Polhora v časti Podvršie a okolitá príroda,

Oravskú prírodu vykreslil ako liečivú, omladzujúcu a zotavujúcu

Téma: Oslava slovenského ľudu a prírody. Konflikty medzi vrstvami a príbeh lásky.

Postavy:

Svet chalúp: Miško a Hanka Čajkovci

Svet kaštieľov: Artuš Villáni

Miško Čajka → zidealizovaný syn starého hájnika, po otcovej smrti preberá jeho povolanie

→ vznetlivý (nervózny), pracovitý a zodpovedný puntičkár, správca lesa

→ obetavý (berie na seba vinu) a 

→ plne si uvedomuje svoje postavenie (narozdiel od Detvana)

Hanka Čajková → hájnikova zidealizovaná žena

Artuš Villáni → panovačný mladý gróf maďarského pôvodu

Kompozícia:

Dielo je založené na dvoch konfliktoch, kontrastoch:

1. vonkajší: šľachta ↔ ľud (svet kaštielov ↔ svet chalúp)
2. vnutorný: Artuš ↔ Hanka (amorálnosť šľachtica ↔ láska medzi obyčajnými ľuďmi)

Dej skladby je dynamický a priamočiary, neobsahuje odbočenia; je len popretkávaný lyrickými vsuvkami.

1. expozícia - Miško preberá hájovňu, žiada Hanku o ruku a napokon sa koná svadba
2. kolízia - Hanku si v kostole všimne Artuš, dvorí sa jej v lese a dobýja sa do hájovne
3. kríza - Artuš ide za Hankou, ktorá je sama (Miško na poľovačke) a znásilni ju. Hanka 

ho v sebaobrane prebodne

1. peripetia - Miško vzal vinu na seba, na súd však vtrhne pomätená Hanka a priznáva sa
2. rozuzlenie - Čajkovci sú oslobodení, Miško žije s pomätenou Hankou

Dielo sa končí ľudským (nie spoločenským) zmierením medzi starým Villánim a Miškom, keď hájnik počas búrky zachráni šľachticov koč pred pádom do rieky. Miško sa vracia domov za uzdravenou ženou a synom Jankom.

1. Lyrika: znaky romantizmu → príroda (predznamenáva dej)

→ bohaté opisy

→ reflexívne vsuvky, city

1. Epika: znaky realizmu → úloha šľachty v národe a jej amorálnosť, reálny pohľad

→ charakteristika cez reč postáv

Skladba je oslavou morálky jednoduchého ľudu, ktorú zobrazuje v kontraste
s demoralizovaným, mravne upadnutým zemianstvom. Hankino dieťa predstavuje budúcnosť – pochádza zo znásilnenia, no stále má šancu byť dobrým človekom

Prológ (Pozdrav), 15 spevov a epilóg (Zbohom). Použitý 8 až 9 slabičný jambický verš.

Idea: oslava prírody a reálny pohľad na vzťahy medzi šľachtou a ľuďmi

GRAMATICKÁ ČASŤ

1. Vysvetlite, čo je informácia, kde a ako ich uchovávať.

Informácia môže byť chápaná v dvoch významoch

1. a) v najširšom zmysle slova ako akýkoľvek údaj
2. b) v užšom zmysle slova ako údaj, ktorý je pre používateľa potrebný a odpovedá
   mu na otázky

Základné informačné inštitúcie:

1. knižnice – vedecké, ľudové, školské, ...
2. strediská informácií, archívy

Informačné pramene:

1. a) primárne – všetky nespracované informácie v knihách, časopisoch, ...
2. b) sekundárne – spracované primárne pramene (napr. katalogizačný lístok)
3. c) terciárne – bibliografia (súpis použitej literatúry) a rešerš (prehľad poznatkov

a údajov o danej téme) 

Spracovávanie a uchovávanie informácií:

1. diár (slúži na zapisovanie povinností a na následnú kontrolu vykonaného)
2. denník (chronologický zápis zážitkov)
3. marginálie (poznámky ceruzou v knihe)

výpisky: - hore je názov témy
- obsah je stručný, ucelená myšlienka (+ citát), hodnotenie
- bibliografický záznam

výstrižky: subjektívne zaujímavé informácie + zdroj

kartotéka: prehľadný súbor výstrižkov

1. Z poskytnutých údajov spravte bibliografický záznam.

1. a) citát z knihy:

Priezvisko, M.: Názov diela. Číslo vydania. Miesto vydania: Vydavateľstvo, rok vydania. ISBN, číslo strany, na kt. sa nachádza citát.

Príklad: Botto, J.: Smrť Jánošikova. 2. vyd. Bratislava: Tatran, 1984. 1234-56-78-900, 45-46.

1. b) zápis celej knihy:

Priezvisko, M.: Názov diela. Číslo vydania. Miesto vydania: Vydavateľstvo, rok vydania. Počet strán. ISBN

Príklad:Lamoš, F., Potocký, R. : Pravdepodobnosť a matematická štatistika. 1.vyd. Bratislava: Alfa, 1989. 344 s. ISBN 80-8046-020-5.

1. c) zápis z kapitoly:

Priezvisko, M.: Názov diela. Číslo vydania. Miesto vydania: Vydavateľstvo, rok vydania. ISBN. Názov kapitoly, strany (ktoré citujeme)

Príklad: Gregorová, I. a spol. : Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných škôl, 2. diel. Prvé vydanie. Bratislava: Príroda, 2011. ISNB 978-80-07-01895-2. 23. tematický celok, s. 60-61.

d)článok v časopise:

Priezvisko, M. (a kolektív: a kol/ et al): Názov článku. In:Názov časopisu, dátum vydania, číslo vydania, číslo strany, na kt. sa článok nachádza.

Príklad: Tužinský, J.: Priestor slova. In:Literárny týždenník, 14.11.2007, č. 37-38/2007, s.8.

5 . Nájdite v ukážkach jazykové prostriedky, ktoré podporujú obraznosť.

Zdrobneniny sa používajú na vyjadrenie citového vzťahu. Opakom zdrobnenín sú pejoratívne slová (psisko).

Epiteton je básnický prívlastok.

Metafora je prenášanie významu na základe vonkajšej alebo vnútornej podobnosti.

Personifikácia je zosobnenie. Vzniká prenášaním ľudských vlastností na neživé veci.

Prirovnanie vzniká porovnávaním dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné.

Alegória (inotaj) - autor ju využíva vtedy, keď nechce svoj názor vysloviť priamo, ale vyjadrí sa obrazne, nepriamo, utajene.

Symbol vzniká na základe zaužívaného označenia.