Otázka zemianstva v slovenskej literatúre, frazeologizmus

Otázka zemianstva v slovenskej literatúre, frazeologizmus

1. Charakterizujte zemianstvo na Slovensku a vysvetlite dôvody oživovania zemianstva v slovenskom národnom živote. Predstavte diela troch autorov, ktorí sa zaoberali otázkou zemianstva.

V období realizmu sa slovenskí spisovatelia začali zaoberať otázkou: „Kto má stáť na čele slovenského národa?“, čiže otázkou zemianstva. Pojmom zemianstvo sa označuje privilegovaná vrstva uhorského obyvateľstva v období feudalizmu – šľachta na dedinách.

Venovali sa súčasnosti a jej problémom, pravdivo sa snažili zobrazovať skutočnosť, pričom vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov. Do popredia sa dostal obyčajný človek, ktorý už nebol idealizovaný, ale podrobený analýze charakteru.

Spisovatelia otázku zemianstva nielen opisovali, ale aj ostro kritizovali a navrhovali riešenia. Významné boli diela už z obdobia prechodu od romantizmu k realizmu, napríklad Najdúch od Jonáša Záborského alebo Reštavrácia od Jána Kalinčiaka.

JONÁŠ ZÁBORSKÝ tvoril v období prechodu od romantizmu k realizmu. Študoval teológiu v Prešove a v Halle, kde sa zoznámil s Ľ. Štúrom, no nezhodol sa s ním v otázkach jazyka, pretože Záborský bol zástanca (slovakizovanej) češtiny (až neskôr prešiel na slovenčinu) a v otázke zemianstva, keď Záborský chcel najskôr osloviť vyššie vrstvy. Záborského dielo nesie znaky viacerých literárnych období: poézia je klasicistická, historická dráma romantická, próza a aktuálna dráma realistická.

NAJDÚCH

Veselohra, ktorá ostro kritizuje zemianstvo, zameriava sa na jeho mravný úpadok. Nesie znaky realizmu.

• Gejza Kobozy → primitívny statkár → chce Ľudmilu pre peniaze na podplácanie
  vo voľbách
• Maňuša Rojkovičová → sedliacke dievča → Gejza ju znásilnil a ona otehotnela
• Ľudmila → bohatšia rodina → zamilovaná do Jablonkaya, napokon si ho vezme
• Jablonkay → pokrokový zeman → vzdelaný a slušný, napokon zvíťazí vo voľbách

Gejza vyjde na posmech, keďže prehrá voľby a musí sa ešte aj postarať o svoje nájdené dieťa (najdúcha). Záborský zemanom charakterizoval ako príťaž spoločnosti.

JÁN KALINČIAK bol prozaik, básnik, estetik a literárny kritik. Po revolúcii opadla jeho tvorivá aktivita. Prózy, ktoré v tom čase napísal, sa stali jedným z prvkov prechodu slovenského romantizmu k realizmu. Jeho najznámejším dielom je novela Reštavrácia (1960).

REŠTAVRÁCIA

Námetom sú predvolebné boje slovenských zemanov.

Matiáš Bešeňovský s kmotrom Petrom Barinom išli do Radošoviec. U Adama bol gróf Želinský, ktorý sčasti financoval Adamovu volebnú kampaň, za čo mu on sľúbil dcéru Aničku. Lenže Aničke sa páčil Štefan. Pri jednej hostine prijímal Štefan hostí, keď medzitým vicišpán (Adam) zabával hostí. Zemania s úľubou pozerali na mladý pár (Štefana a Aničku), avšak Adam a gróf Želinský mali iné plány. Adam pred všetkými povedal, že Štefan sa môže oženiť s Aničkou až vtedy, keď sa stane vicišpánom. Strýko Ondrej Levický mal zlosť na grófa, tak začal všetko organizovať, aby sa Štefan skutočne stal vicišpánom. Prišiel k Potockému a sľúbil mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Po istom váhaní a napätí súhlasil. Potocký chcel získať na svoju stanu Matiáša Bešeňovského, zaplatil mu 100 dukátov, lebo za ním stála celá Bešeňová. Keď sa to dozvedel Adam Bešeňovský, zaplatil mu dvesto, aby Matiáš vábil pre neho. Ondrej Levický vymyslel pomstu. Zajali Matiáša a zinscenovali akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Dostal milosť, ale vyťali mu niekoľko palíc, čo sa rovnalo strate zemianskej cti. Bol si vedomí toho, že sa to nikdy nesmie prezradiť. Keď nastal deň reštavrácie, všade šiatre, viali zástavy a vykrikovalo sa „vivat!“ Chýbali len prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici vyspávali v hore. Hlavný vicišpán otvoril voľbu. Prívrženci Bešeňovských neprišli, tak Matiáša poslali po nich. Ale tomu stačilo pošepkať: „Vykričím“ a vedel, čo to znamená. Výsledok bol viditeľný: Bešeňovskí získali 700 hlasov, Potockí 1200. Ondrejovi sa podaril zámer. Vicišpánom sa stal Potocký a ten dosadil Štefana ako druhého vicišpána. Adam porážku ťažko niesol, ale po čase dovolil Aničke, aby sa stala ženou Štefana. 

Autor v diele vykreslil presvedčivý a pravdivý obraz o hospodárskom aj morálnom úpadku zemianstva. Zemania sa medzi ľuďmi ukazovali len v čase pred voľbami. Ich majetok chátral, peniaze si museli požičiavať a pri voľbách intrigovali.
V tomto diele sa nachádza veľké množstvo frazeologizmov, preto nebolo preložené do žiadneho cudzieho jazyka.

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ vyštudoval právo v Bratislave a Pešti. Ako vojak sa musel zúčastniť okupácie Bosny a Hercegoviny. Pracoval najskôr ako advokát, potom ako novinár, literárny kritik a spisovateľ. Vo svojej realistickej próze inšpirovanej ruskou literatúrou zobrazoval život a svet zemanov, vyššej spoločnosti.

SUCHÁ RATOLESŤ

Román, ktorý zobrazuje premenu zemanského potomka, kozmopolitného bohéma Stanislava Rudopoľského na presvedčeného zástancu slovenského národa.

Námet: slovenská dedina Rudopolie v 19. storočí

Téma: život zemianskych rodín, ich problémy a vzťahy; problémy Maďarov a Slovákov

Postavy:

• Stanislav Rudopoľský → posledný potomok zemanskej rodiny z Rudopolia, zaujíma sa o umenie (maliar)
• Albert Tichý → národne uvedomelý slovenský učiteľ
• Adela Rybárička → bohatá, mladá a pekná svojrázna vdova
• Anna Belinská → mladé sčítané dievča, chovanica Vanovských
• Karol Vanovský → uvedomelý statkár, kandiduje do snemu, voľby sú zmanipulované
• Mária Vanovská → Karolova žena, maľuje ju Rudopoľský: iskrenie medzi ňou 

a Rudopoľským však utuží jej lásku ku Karolovi

Kompozícia:

Vonkajšia: román napísaný neviazanou prozaickou rečou

Vnútorná: viacero dejových línií

Stanislav zdedil po starom otcovi majetky v Rudopolí, vracia sa teda do rodného kraja (študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe), kde má jeho rodina veľmi dobrú zemiansku reputáciu. V zámku nachádza Annu požičiavajúcu si z neho knihy. Zoznamuje sa s miestnymi obyvateľmi, s Tichým polemizuje o dôležitosti národnosti. O národné problémy sa nezaujímal, aj keď bol vzdelaný. Tichý mu požičia slovenské knihy a Stanislavove názory sa postupne posúvajú smerom k Slovákom a ich potrebám. Hlavná dejová línia sleduje premenu Stanislava od nezáujmu o vlasť až k vývinu na uvedomelého patriota.

Karol Vanovský k svojej žene nie je pozorný, kandiduje za Slovákov do snemu. Zmanipulované voľby ale vyhrá Maďar Pelmány. Druhá dejová línia sleduje premenu v súkromí Karola, jeho vzťah s manželkou sa výrazne zlepší + všetky ostatné medziľudské vzťahy. 

Stanislav je zranený v súboji s maďarónom Svatnayom (pre klebety o Márii) a stará sa o neho Adela a neskôr sa vezmú. Dielo sa končí patetickým odhodlaním Stanislava spolu s Karolom a Tichým „pestovať slovenskú vec“. Tretia dejová línia sleduje problémy medzi zemianstvom a inteligenciou, problémy medzi Slovákmi a Maďarónmi (Maďaróni sú silnejší).

Suchá ratolesť: zemania= suchý národný strom
ratolesť= mladá národne uvedomelá inteligencia (rozkvet)

Rozprávač: vševediaci

Idea: Autor vidí budúcnosť v rukách mladých zemanov a inteligencie.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne ako tretie dieťa chudobného zemana. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Miškolci sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii, v tomto období vydal aj almanach Napred (generačné vystúpenie). V Dolnom Kubíne sa venoval už len literatúre.

EŽO VLKOLÍNSKY

Epos zaoberajúci sa problematikou upadajúceho zemianstva, ktorému ešte autor dáva nejakú šancu pri splynutí so sedliakmi (ľudom). Odohráva sa vo Vlkolínci, ktorý predstavuje Hviezdoslavov rodný Vyšný Kubín.

• Ežo Vlkolínsky → mladý zeman - demokrat
• matka Estera → odmieta, aby si Ežo vzal sedliačku Žofku a vyženie ho z domu
• otec Beňo → umiera, vládu v dome preberá jeho žena, zatvrdlá zemanka Estera
• strýko Eliáš → ako Esterin nepriateľ prichýli Eža so Žofkou a vystrojí im svadbu
• Žofka Bockovie → sedliacka dievčina
• malý Benko → Ežov a Žofkin syn, po rokoch uzmieri rodičov s Esterou svojou detskosťou

Hviezdoslav presadzuje názor, že zemania sa už len hrdia svojou zašlou slávou a ak chcú prežiť, mali by sa zmieriť, spojiť s ľudom, pretože len morálne čistí sedliaci im môžu pomôcť.

GÁBOR VLKOLÍNSKY

Epos odohrávajúci sa paralelne s dejom Eža Vlkolínskeho, no bol napísaný o 11 rokov neskôr. Autor už tvrdo poukazuje na hospodársky i morálny úpadok zemianstva na rodine Šimona Vlkolínskeho (Gáborov otec).

• Gábor → súrodenci ho opustili, rodičov má alkoholikov, nedokáže si získať žiadnu dievčinu
• Ežo → zachráni Gábora pred samovražou na poli a poradí mu oženiť sa so sedliačkou Blažkovou

Dielo zobrazuje úplný rozklad zemianstva (alkoholizmus, strata majetku,…) a jeho splývanie s ľudom.

MARTIN KUKUČÍN vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil na Orave, vyštudoval učiteľstvo a medicínu- Prijal miesto lekára na ostrove Brač, kde žili dolnozemskí Slováci, medzitým žil aj v Južnej Amerike. Umrel po návrate do Chorvátska, jeho pozostatky previezli

a slávnostne pochovali na Národnom cintoríne v Martine. Bol najmladší z realistov, preto si aj budúcnosť vedel predstaviť najjasnejšie. Dalo by sa povedať, že jeho diela najlepšie riešili otázku zemianstva.

Kukučín písal prózu

1. poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie,

Mladé letá (študentské časy), Veľkou lyžicou, Do školy, Mišo,…

1. romány Dom v stráni, Mať volá (zo života chorvátskych vysťahovalcov),…

vyznačujúcu sa znakmi:

• láskavý humor dedinských poviedok – autor má svoje postavy rád, odpúšťa im ich chyby
• zachytáva svet jedného človeka, no vykresľuje ho všeobecne
• neverí v schopnosť zemianstva stať sa vedúcou silou národa; verí v jeho úpadok, no tiež v schopnosť jednotlivca zmeniť sa k lepšiemu

KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

Poviedka vyjadrujúca autorove presvedčenie o hospodárskom i morálnom úpadku vrstvy zemanov, ktorých postupne nahrádza trieda buržoázie.

Námet: slovenská dedina Domanice, 19. storočie, autorova súčasnosť

Téma: zmena charakteru Aduša, hospodársky a morálny úpadok zemanov

Postavy:

• Aduš Domanický → zeman „doma nič“ – zanedbané gazdovstvo

→ predáva neexistujúci jačmeň kupcovi Ondrejovi, dlhuje mu

→ váži si svojich predkov

→ klamár a chudobný, no má svedomie

→ svoj dlh nakoniec vráti, jeho charakter sa zmení

• Ondrej Tráva → šikovný obchodník, vymáha od Aduša jačmeň alebo peniaze

→ predstavuje typickú začínajúcu buržoáziu – dotieravý, neoblomný,

nekompromisný, cieľavedomý a vypočítavý sebec

Kompozícia:

Vonkajšia: poviedka napísaná neviazanou prozaickou rečou, 6 kapitol

Vnútorná: sujetová krivka, kompozičný princíp – kontrast a u Aduša presýpacích hodín

Konflikt je medzi Ondrejom a Adušom, no aj v Adušovi samotnom –
ľahkovážnosť ↔ svedomie

1. Ondrej prichádza k Adušovmu spustnutému majetku a jediné, o čo sa tam starajú, sú jasene (stromy) rastúce na hroboch Adušovych predkov. Ondrej vymáha od Aduša peniaze, ktoré mu dlží
2. Konflikt medzi Adušom a Ondrejom, keď si Ondrej za svoje peniaze na výmenu zapýta jasene.
3. Aduš si vtedy uvedomí, že by okrádal už aj mŕtvych, vstúpi si do svedomia a sľúbi peniaze poctivo vrátiť
4. Adušov charakter sa zmení (kukučínovský humanizmus)
5. Peniaze sa mu podarí vrátiť. Keď však báčik z Chochoľova konečne umrie, Aduš po ňom nič nezdedí.

Rozprávač: v 3. osobe, prvé náznaky vševediaceho rozprávača v slovenskej literatúre.

Štylistika: opisný a rozprávací slohový postup.

Modalita: pestrá, z jazykových prostriedkov využil protiklad, paradox, hyperbolu, metafory,...

Idea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa (ako aj Aduš Domanický nebol schopný starať sa o svoj majetok). Poukazuje na jednotlivé majetky rodín, ďalej tiež stavovské rozdiely. V zemanoch nevidí nádej ako Vajanský, ale je presvedčený o jeho neschopnosti, o mravnom, spoločenskom, duchovnom úpadku. On vidí nádej v obyčajnom prostom ľude, dúfa v zlepšenie postavenia, myslí si, že ľud by lepšie postavenie získal práve zrušením otroctva.

GRAMATICKÁ ČASŤ

Frazeologizmus

• ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla prenesený význam
• frazeológia je náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov

1. a) ľudové - príslovia a porekadlá Aká matka, taká Katka.
   b) intelektuálne - prevzaté prostredníctvom vzdelania Mať maslo na hlave.

Neznalosť frazeologizmov môže zapríčiniť nedorozumenia nielen v cudzej, ale i v materinskej reči.