Postavenie ženy v realistickej literatúre, vety podľa zloženia a členitosti

Postavenie ženy v realistickej literatúre, vety podľa zloženia a členitosti

V období realizmu (1875 - 1905) je typickou črtou moc peňazí. Kto mal finančné prostriedky, mal moc. Muž, ako pracujúca hlava rodiny, mal v literárnych dielach vedúce postavenie a žena stála v jeho tieni. Zvyčajne bola ženou v domácnosti, nepracovala.

Svetozár Hurban Vajanský vo svojom diele Suchá ratolesť dal priestor postave menom Mária Vánovská. Toto jeho dielo patrí do prvej vlny realizmu, zaoberalo sa teda otázkou zemianstva. Mária, žena bohatého statkára, politika a kandidáta vo voľbách, je mladá a vzdelaná, stará sa o svoju dcéru a tiež chovanicu Annu. Je veľmi pekná a práve preto sa stane modelom pre obrazy Stana Rudopoľského. Keď ju Stano v zápale vášne pobozká, Mária si uvedomí, že doma lásku nemá a že sa vydávala primladá. Jej muž jej nevenoval dostatok pozornosti, venoval sa statku a voľbám a manželka bola pre neho samozrejmosťou. Mária však Stanovi nepodľahne a začne si vyčítať, že mu vôbec dala podnet na bozk. Všetko povie manželovi, je úprimná a otvorená a práve preto nastane v jej živote zmena. Uvedomí si, že nezhrešila. Karol to všetko chápe, je citlivý, jeho problém bol ten, že nevedel prejaviť lásku. Vzájomne sa rešpektovali a ostali spolu.

Pre obdobie realizmu je ďalšou typickou črtou hlavná postava, ktorá je produktom spoločnosti. Ruský realista Lev Nikolajevič Tolstoj si ako hlavnú postavu svojho románu zvolil bohatú Slovanku z vyššej spoločnosti, Annu Kareninovú. Vydala sa za Alexeja Alexandroviča Karenina a bojovala s nedostatkom lásky, pretože jej manžel hrdý, chladný funkcionár, ktorému záležalo na postavení. Jej úlohou bolo muža reprezentovať, keď si to žiada. Paradoxom v diele je fakt, že Anna odišla k bratovi do Moskvy, aby u jeho manželky „vyžehlila“ bratovu neveru. Tu však spoznala vojaka Vronského a sama manžela podviedla. Jej muža nevera vôbec nevyviedla z miery, úplne to ignoroval, bol chladnokrvný a uštipačne sa jej posmieval. Ich vzťah bol ukážkový len navonok, pretože jej manžel doslova kupčil s citmi Anny a o ich vzťahu hovoril len ako o veci, ktorá ho reprezentuje. Anna bola citlivá, nežná a priama – manželovi o nevere aj o tehotenstve s Vronským povedala – ľúbi a chce byť ľúbená, preto od manžela odíde. Vo vzťahu s Vronským bola zo začiatku šťastná, no neskôr už nie. Chce, aby jej viac prejavoval city a on tomu nerozumie, celá spoločnosť jej nerozumie – lebo city sa už nenosia. Anna psychický nátlak spoločnosti nezvládne, spácha samovraždu a nechá po sebe dve malé deti.

Ďalším znakom realizmu sú námety zo súčasnosti, z aktuálneho života na dedine. Božena Slančíková – Timrava kriticky opísala zaostalosť slovenskej dediny v čase kapitalizmu, keď sa dedina cítila byť stále feudálnou a nenapredovala. Tento kontrast vykreslila na dvoch postavách – Kráľovnej Ile a Zmiji Anči. Iľa bola jediná aktívna postava, panovačná žena Paľa Ťapáka. Robila pomocníčku pôrodnej babici, istý čas pracovala ako slúžka v meste. Je to typ ráznej energickej ženy, ktorá prijíma všetky nové spôsoby. Má dostatok energie na to, aby bojovala proti zaostalým spôsobom Ťapákovcov. Nejde jej o lásku, ale o rieši problémy rodiny. Dosiahne svoje, keď vydieraním začne vychovávať Paľa a postupne sa z domu Ťapákovcov, kde žijú v jednej izbe šestnásti, odsťahuje a postavia si vlastný dom. Naopak Anča, ona je najtragickejšou postavou v slovenskej literatúre. Je to kalika, reuma a detská obrna jej degenerovali dolné končatiny a preto si ju ľudia v dedine často mýlia so psom. Ani vo sne nemôže pomyslieť na lásku, aj keď nejaké city pociťuje k susedovi. Jej jedinou prácou je vyšívanie čepcov pre nevesty, je v tom veľmi zručná (paradox, lebo sama sa nikdy nevydá). Navonok drsná, zlá žena, ktorá nesúhlasí s názormi Ile, no vnútri je citlivá, pripúšťa, že keby bola zdravá – bola by taká istá ako Iľa. Timrava svojim dielom vyjadruje názor, že zmeny v spoločnosti majú robiť ženy ako hlavy rodiny a tak sa ženy môžu vyrovnať mužom a nastane emancipácia žien v spoločnosti.

Jozef Gregor Tajovský vo svojej sociálne ladenej poviedke opisuje Mamku Pôstkovú,
65-ročnú ženu, ktorá je útla, zoschnutá, ubíjaná životom. Na živobytie si zarába pečením a predávaním chleba, plus ako sezónna poľnohospodárska robotníčka. Jej manžel je pijan, nepracuje, o rodinu sa nestará. Mamka pomáha svojej neveste živiť vnúčatá, pretože syn sa správa ako jeho otec. Aby mohla Mamka opraviť strechu, požičia si od bankára 3 koruny. Bankár jej dá vysoký úrok a Mamka ho dávno splatí, no ešte aj predá svoju perinu, aby mohla pokojne umrieť s pocitom, že nemá žiadne dlhy. Autor poukázal na vykorisťovanie žien.

GRAMATICKÁ ČASŤ

VETY PODĽA ZLOŽENIA

• jednoduchá veta (jeden prísudok, resp. gramatické jadro)

1. a) holá veta (Podmet + Prísudok) Mama varí. Spala.
2. b) rozvitá veta (-//- + rozvíjacie vetné členy) Dobrá mama varí obed.

• Súvetie (viac viet -určitých slovies)

1. a) jednoduché súvetie (dve vety)
   priraďovacie (vety sú rovnocenné) (zlučovanie spojky)
   2. podraďovacie (hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja)
   b) zložené súvetie (tri a viac viet)

VETY PODĽA ČLENITOSTI

• jednočlenná veta (neobsahuje podmet a prísudok, iba vetný základ)
  a) slovesná (vetný základ je vyjadrený určitým slovesným tvarom)
  Sneží. Blýska sa. Bolí ma v boku. V úradoch sa tvrdo pracuje. Zle sa mi

tu píše. Nechce sa mi vstávať. Chorobu nemožno podceňovať.
b) neslovesná/menná (vetný základ nevyjadrený určitým slovesným tvarom)
Mestský úrad. Neuveriteľne. Prirodzene. Joj! Nevstupovať na trávnik!

• dvojčlenná veta (obsahuje podmet a prísudok)
  a) úplná dvojčlenná veta (podmet je vyjadrený)
  Karol nechcel ísť do obchodu. Nebude sa vám to páčiť.

1. b) neúplná dvojčlenná veta (podmet je nevyjadrený)
   Nechcel ísť do obchodu. Budú pomáhať.