Duchovná poézia

Duchovná poézia

• u nás ju reprezentuje predovšetkým katolícka moderna

Katolícka moderna

• nadväzuje na symbolizmus
• - vzniká v 30. rokoch 20. storočia
• - predstavitelia: Rudolf Dilong, Janko Silan, Karol Strmeň, Gorazd Zvonický,

Andrej Žarnov

• Inšpiroval ich Henri Bremónd
• - čistá kresťanská poézia sa riadila:
• 1. božským princípom
• 2. transcendentálnosťou = nadpozemskosťou
• 3. mystikou
• 4. spirituálnymi prvkami
• - využívala prvky z biblie: podobenstvá, biblizmy, symbolika biblická
• - predstavitelia - národne orientovaní kňazi, ktorí sa angažovali za 1. slov. štátu + laici (po 45 alebo 48 museli emigrovať)
• Na ich tvorbu vplýval symbolimus, poetimus a surrealimus
• Dominovali 3 témy: náboženstvo, národ a rodný kraj

- báseň chápali ako modlitbu alebo prosbu za národ

Motívy:

• Cesta a pohyb – hľadanie a smerovanie cesty k všadeprítomnému Bohu
• Žena – nie konkrétna, ale vo všeobecnej rovine = inšpirátorka umenia, v spojení s biblickým obrazom Panny Márie
• Motív svetla a tmy – svetlo = symbol čistoty, nádeje, života bez hriechu, krásy, slnka; tma = symbol hriechu, duševného temna, straty cesty, mlčania a duševnej smrti
• Rodná zem, vlasť, domov, raj – prostredníctvom tohto motívu sa dotýkala spoločenskej problematiky

Rudolf Dilong

- študoval teológiu a neskôr pôsobil ako františkánsky mních v Bratislave a Trnave
• V r. 1945 emigroval, žil v Ríme, v Argentíne a v USA – tu zomrel
• Písal poéziu, prózu i drámu
• V jeho tvorbe sa prejavuje úcta k životu, láska a bratstvo bez egoizmu, skromnosť a chudoba, duchovný vzťah k Bohu a mystika
• Zbierky: Budúci ľudia, Slávne na horách, Dýchajte, lazy! – využíva tradičnú piesňovú lyriku, oslavuje mladosť, optimizmus
• Zbierky: Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené poetizmom a surrealizmom, využíva voľný verš a zdorazňuje hudobnosť verša; náboženské i svetské motívy
• Zbierka: Ja, svatý František – hlboká spirituálna (náboženská) lyrika
• Zb. Mesto s ružou – básne venované Parížu a svetu
Zb. Švih – oslobodzuje poéziu od ustálených šablón (b. JAS)
Vrieš?
Stíš!
Verš
píš.
Z riav
sĺnk
vrav:
žblnk.
Kurz
zmeň,
pulz
zmien.
Och,
struk
z dvoch
rúk!
Siať
vieš,
žať
tiež.
Máš?
Maj.
Dáš?
Daj.
Zhrň
tú
zŕn
hru.
Skvost
znie.
Dosť
je!

národná téma

1. Vo vyhnanstve

Hľa, jak praded drotár išiel raz do sveta,

osud tento smutný jeho synov stretá,

slovenská, ó, mater, ťažké tratíš práva,

tvoja junač hyne, tvoja detva zdravá,

ubolená mater spod tatranských stínv,

plač tvoj usedavý čuť nad domovinou…

1. August 1968

Hrmeli cesty naložené nocou.

Vystrelili na tvoje pole.

Na celé srdce, matka, padla si.

Na celé srdce si sa udrela.

Noc – symbol uzurpátorskej moci, barbarstvo tých, ktorí zaplnili ulice hrmiacimi tankami

duchovná lyrika

1. Za múrom kláštera

V noviciáte izbu podobnú mám väzeniu:

kľakadlo, kríž, stôl, posteľ,

tak málo potrebné je k spaseniu,

abych do neba došiel.

Dnes Dismas z kríža dolu nestúpil,

lež Kristus zadržal ho,

Bože môj, ktorý si ma vykúpil,

čo bude so mnou? Haló!

Len kúsok vzduchu v túto celu,

len kúsok vzduchu, čo mi oblok ulomí,

len trochu vánku môjmu čelu,

Ježiši Kriste, väzniteľu,

otvor ten oblok, smutno mi!

Rudolf Dilong: Osud

Nájdeš ma všade,
voláš sa dotyk,
volám sa ťarcha,
som ako zem,
na celej zemi
máš oči.

Vidíš ten lístok jesenný?
Zhorí v tvojom mene
a moje meno
zamĺkne
v tvojom
prameni

• Jeho tvorba sa rozvinula hlavne v rokoch Slovenskej republiky – jej vznik prijal s nadšením

V týchto básňach sa objavuje aj motív smrti, krvi, vojnových lazaretov ale aj spomienky na rodnú Oravu a detstvo

REFLEXÍVNA POÉZIA

• úvahová
• autor sa zamýšľa nad svojimi problémami, svojím duševným rozpoložením, resp. problémami

Emil Boleslav Lukáč

• V jeho poézii prevažujú hlboké temné tóny, tragika, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a idey humanizmu
• Bol ovplyvnený hlbokým kresťanským presvedčením
• priniesol dolorizmus (v tvorbe prevláda smútok, sebatrýzeň a bolesť) a paradoxy (v diele O láske neláskavej)
• Spoveď – prvotina, básnická zbierka

- najmä v prvej časti prevažuje Lukáčova nedôverčivosť až negatívny postoj k svetu – vyplýva to z jeho vojnových zážitkov, prejavuje sklon k dolorizmu – sebatrýzni

• Dunaj a Seina – zbierka básní, ktoré vznikli počas štúdií na Sorbone v Paríži

- cudzina bola preňho nepriateľská

Taedium urbis

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov,

ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,

všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,

tam, medzi bralami môj čarokrásny domov.

Tu každá myšlienka je zakrnelou, chromou;

doma je milejšou i najskromnejšia chrasť.

Tu všetko ubité a nemôže nič rásť,

len hukot odporný čuť veľkých hypodromov.

Ó hory zelené, ó dobrý rodný údol,

na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol,

tie mäkké sonáty, ktorými vietor húdol.

Ó, ľudia ako vosk, nie nepriatelia – vlci,

v ich krotkých pohľadoch slavianska láska blčí.

Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.

• Tadeum Urbis –hnus z mesta, stavia do opozície domov a svet, dedinu a mesto – dedinu vidí ako čisté miesto, mestskú morálku vníma ako skazenú. Silu a istotu nachádza v domove, napriek tomu pociťuje, že domov ho odmieta, nenachádza uňho pochopenie - „mlčí“. Názov je symbolický – Dunaj predstavuje vlasť a Seina cudzinu.

Križovatky

• Zbierka spoločenských básní, v ktorých vycítil blížiace sa nebezpečenstvo fašizmu
• Prežíva bezmocnosť, bezvýchodiskovosť situácie

• Spev vlkov – príklon k rodnej zemi
• Elixír - zbierka spoločenskej poézie

- Lukáč cíti príchod vojny a považuje ju za krízu humanizmu a demokracie, za ústup tradičných hodnôt

- b. Goethehof – odmieta znak fašizmu

• Moloch – zbierka básní, kde samotný názov predznamenáva vojnu a varuje pred zničením ľudstva. Moloch je starogermánsky boh vojny, symbol krutosti. Básne Goya, Carmen, Belveder – posledná je o Viedenskej arbitráži

• Bäbel(zmätok, chaos) – zbierka básní, má tri časti – 1.časť – osobný postoj k dobe poznačenej vojnou (b. Domov)

- 2.časť – roky sklamania na dejinných udalostiach

- 3.časť – vlastné preklady

• Dies Irae – výber z básní, ktoré vznikali v čase vojny