• nadväzuje na symbolizmus
• - vzniká v 30. rokoch 20. storočia
• -
predstavitelia: Rudolf Dilong, Janko Silan, Karol Strmeň, Gorazd Zvonický,
•
Inšpiroval ich Henri Bremónd
• - čistá kresťanská poézia sa riadila:
• 1. božským princípom
• 2.
transcendentálnosťou = nadpozemskosťou
• 3. mystikou
• 4. spirituálnymi prvkami
• - využívala prvky z biblie: podobenstvá,
biblizmy, symbolika biblická
• - predstavitelia - národne orientovaní kňazi, ktorí sa angažovali za 1. slov. štátu +
laici (po 45 alebo 48 museli emigrovať)
• Na ich tvorbu vplýval symbolimus, poetimus a surrealimus
• Dominovali 3 témy:
náboženstvo, národ a rodný kraj
- báseň chápali ako modlitbu alebo prosbu za národ
• Cesta a pohyb – hľadanie a smerovanie cesty k všadeprítomnému Bohu
• Žena –
nie konkrétna, ale vo všeobecnej rovine = inšpirátorka umenia, v spojení s biblickým obrazom Panny Márie
• Motív svetla a tmy –
svetlo = symbol čistoty, nádeje, života bez hriechu, krásy, slnka; tma = symbol hriechu, duševného temna, straty cesty, mlčania a duševnej
smrti
• Rodná zem, vlasť, domov, raj – prostredníctvom tohto motívu sa dotýkala spoločenskej problematiky
- študoval teológiu a neskôr pôsobil ako
františkánsky mních v Bratislave a Trnave
• V r. 1945 emigroval, žil v Ríme, v Argentíne a v USA – tu zomrel
•
Písal poéziu, prózu i drámu
• V jeho tvorbe sa prejavuje úcta k životu, láska a bratstvo bez egoizmu, skromnosť a chudoba, duchovný
vzťah k Bohu a mystika
• Zbierky: Budúci ľudia, Slávne na horách, Dýchajte, lazy! – využíva tradičnú piesňovú lyriku, oslavuje
mladosť, optimizmus
• Zbierky: Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené poetizmom a surrealizmom, využíva
voľný verš a zdorazňuje hudobnosť verša; náboženské i svetské motívy
• Zbierka: Ja, svatý František – hlboká spirituálna
(náboženská) lyrika
• Zb. Mesto s ružou – básne venované Parížu a svetu
Zb. Švih – oslobodzuje poéziu od
ustálených šablón (b. JAS)
Vrieš?
Stíš!
Verš
píš.
Z riav
sĺnk
vrav:
žblnk.
Kurz
zmeň,
pulz
zmien.
Och,
struk
z dvoch
rúk!
Siať
vieš,
žať
tiež.
Máš?
Maj.
Dáš?
Daj.
Zhrň
tú
zŕn
hru.
Skvost
znie.
Dosť
je!
národná téma
Hľa, jak praded drotár išiel raz do sveta,
osud tento smutný jeho synov stretá,
slovenská, ó, mater, ťažké tratíš práva,
tvoja junač hyne, tvoja detva zdravá,
ubolená mater spod tatranských stínv,
plač tvoj usedavý čuť nad domovinou…
Hrmeli cesty naložené nocou.
Vystrelili na tvoje pole.
Na celé srdce, matka, padla si.
Na celé srdce si sa udrela.
Noc – symbol uzurpátorskej moci, barbarstvo tých, ktorí zaplnili ulice hrmiacimi tankami
duchovná lyrika
V noviciáte izbu podobnú mám väzeniu:
kľakadlo, kríž, stôl, posteľ,
tak málo potrebné je k spaseniu,
abych do neba došiel.
Dnes Dismas z kríža dolu nestúpil,
lež Kristus zadržal ho,
Bože môj, ktorý si ma vykúpil,
čo bude so mnou? Haló!
Len kúsok vzduchu v túto celu,
len kúsok vzduchu, čo mi oblok ulomí,
len trochu vánku môjmu čelu,
Ježiši Kriste, väzniteľu,
otvor ten oblok, smutno mi!
Rudolf Dilong: Osud
Nájdeš ma všade,
voláš sa dotyk,
volám
sa ťarcha,
som ako zem,
na celej zemi
máš oči.
Vidíš ten lístok jesenný?
Zhorí v tvojom mene
a moje
meno
zamĺkne
v tvojom
prameni
REFLEXÍVNA POÉZIA
Emil Boleslav Lukáč
- najmä v prvej časti prevažuje Lukáčova nedôverčivosť až negatívny postoj k svetu – vyplýva to z jeho vojnových zážitkov, prejavuje sklon k dolorizmu – sebatrýzni
- cudzina bola preňho nepriateľská
Taedium urbis
Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov,
ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,
všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam, medzi bralami môj čarokrásny domov.
Tu každá myšlienka je zakrnelou, chromou;
doma je milejšou i najskromnejšia chrasť.
Tu všetko ubité a nemôže nič rásť,
len hukot odporný čuť veľkých hypodromov.
Ó hory zelené, ó dobrý rodný údol,
na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol,
tie mäkké sonáty, ktorými vietor húdol.
Ó, ľudia ako vosk, nie nepriatelia – vlci,
v ich krotkých pohľadoch slavianska láska blčí.
Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.
Križovatky
- Lukáč cíti príchod vojny a považuje ju za krízu humanizmu a demokracie, za ústup tradičných hodnôt
- b. Goethehof – odmieta znak fašizmu
- 2.časť – roky sklamania na dejinných udalostiach
- 3.časť – vlastné preklady