Teória literatúry pojmy pre 5. – 9. ročník ZŠ

Teória literatúry pojmy pre 5. – 9. ročník ZŠ

5. ročník

Kniha – je to dielo napísané autorom.

Knižnica – je to miestnosť, kde sa požičiavajú knihy, knihy sú usporiadané chronologicky

podľa priezvisk autorov.

Vecná literatúra – má za cieľ čitateľa vecne poučiť, informovať, oboznámiť s novými poznatkami.

Umelecká literatúra – zobrazuje skutočnosť umeleckými prostriedkami, má vyvolať u čitateľa pocit krásna, preto je voláme aj krásna literatúra. 

Téma – udalosť, pocit, ktorý si autor vybral 

Idea – hlavná myšlienka diela

Verš – je to jeden riadok v piesni alebo v básni

Strofa – je to skupina veršov oddelená medzerou od ďalšej skupiny veršov.

Odsek – časť odseknutá od okraja strany

Rým – zvukový zhoda slabík na konci veršov

Druhy rýmov:

• striedavý abab
• združený aabb
• obkročný abba
• prerývaný abcb

Rytmus – je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši

Poézia (básne) – sú to diela písané viazanou umeleckou rečou, teda vo veršoch. Viažu sa na rým a rytmus.

Próza (text) – sú to diela písané neviazanou umeleckou rečou, v riadkoch.

Literárne druhy – lyrika, epika dráma

Lyrika – nemá dej, autori tu vyjadrujú svoje pocity, nálady či myšlienky, nevyskytuje sa tam hlavný hrdina ani nevieme prerozprávať text

Epika – má dej, vieme prerozprávať dielo

Dráma – má dej, obsahuje repliky, napr. divadelná hra

Literárne formy – próza poézia (pomôcka – spýtaj sa vždy akou formou je napísané dielo? vo

veršoch či v riadkoch?) 

Literárne žánre – je ich viacero, napr. rozprávka, legenda, bájka, báj, povesť, balada, román,

novela, epos a pod.

Tradovanie – je to zachovávanie ľudovej slovesnosti ústne či písomne z pokolenia na pokolenie.

Divadelná hra – je to literárny text, ktorý sa prispôsobí realizácii na divadelnej scéne.

• podieľajú sa na nej: herci, dramatik, dramaturg, scenárista, režisér, kameraman...
• súčasťou je aj divadelný či filmový scenár – je to text, určený hercom
• DH sa člení na dejstvá a dejstvá sa členia na výstupy
  • dejstvo – striedajú sa vtedy, ak sa odohráva dej v inom prostredí a čase.
  • výstupy – mení sa tu počet postáv na javisku

Jednoaktovka – divadelná hra má 1 dejstvo.

Inscenácia –ide o premenu literárneho diela na divadelnú alebo televíznu hru. 

Bábková hra – podobá sa divadelnej hre, vystupujú v nej bábkoherci.

Druhy bábok – maňušky – sú na ruke

- javajky – sú na paličkách

- marionety – sú na motúzoch, na drôtoch

Dejstvo – je to dlhší časový úsek z celej hry.

Výstup – je to časť dejstva. Nový výstup nastane, ak sa zmení počet účinkujúcich na javisku.

Filmový scenár – je to text určený hercom. Obsahuje ich monológy a dialógy.

Animácia – Je to oživenie bábok alebo iných predmetov

Encyklopédia – Je to rozsiahle odborné dielo, v ktorom sú abecedne alebo chronologicky zoradené poznatky z rôznych oblastí, napr. história, veda a technika, vesmír a pod. V encyklopédiách sú časté termíny.

Termíny – sú to odborné slová.

Komiks – vznikol začiatkom 20. storočia v USA, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Je to séria kreslených obrázkov doplnená textom v slovných bublinách. Spolu tvoria epický príbeh.

Hádanka – patrí do ľudovej slovesnosti. Je založená na inotaji. Niekedy môže byť aj humorná, na jej vyriešenie potrebujeme dôvtip.

Inotaj – je to hľadanie ukrytého významu

Rozprávka – je to epické dielo, vyhráva tu dobro nad zlom, vyskytujú sa tu magické číslo, čarovné predmety a čarovné postavy.

• realistická rozprávka
• zvieracia rozprávka
• moderná rozprávka
• fantastická rozprávka
• ľudová a autorská (umelá)
• filmová rozprávka – patrí do dramatického umenia, jej základom je filmový scenár. Na jej príprave sa podieľa filmový štáb, napr. režisér, herci, kameramani, maskéri, strihači a pod.

Legenda – je to epické dielo, má náboženský charakter, vystupujú v ňom svätí, apoštoli, anjeli a pod. Zapisovali ju mnísi.

Povesť – je to epické dielo, je podobná rozprávke, avšak v povesti sa dozvedáme o presnom čase a mieste deja, avšak v rozprávke to tak nie je. Nemusí sa skončiť šťastne. Vystupujú tu reálne historické postavy z našej minulosti, napr. Svätopluk, Matúš Čák...

• historická povesť- vystupujú tu historické postavy
• heraldická povesť – sú to povesti o vzniku erbov
• miestna povesť – viaže sa k nejakému miestu

Modlitba – je to náboženské dielo, človek sa modlí k Bohu, prosí ho o splnenie priania, modlí sa a ďakuje, že jeho modlitby boli vypočuté.

Personifikácia/zosobnenie – je to umelecký prostriedok, vzniká tak, že neživým veciam alebo javom pridávame ľudskú vlastnosť. Napr. Slnko sa smeje, vietor beží a pod.

Poézia nonsensu – sú to básne, ktoré obsahujú nejaký nezmysel

Nonsens – nezmysel v diele.

Epiteton  - je to básnický ozdobný prívlastok. Pýtame sa naň ako na prídavné mená, stojí vždy pri podstatných menách, napr. temravé lesy, slzy žiaľu, !! – epitetom nie je napr. modré nebo – lebo nebo býva modré, nie je na tom nič zvláštne.

Reprodukcia – je to rozprávanie o tom, čo sme čítali, videli, alebo počuli.

Dialóg – rozhovor medzi 2 alebo viacerými osobami.

Monológ – rozhovor 1 osoby.

Vnútorný monológ – osoba si niečo v duchu, vnútri myslí. Napr. Asi by som to mohol urobiť.

Refrén – Je to opakovanie rovnakých slov, niekedy celých veršov alebo strofy v piesni alebo v básni.

6. ročník

Príslovie – je to ľudový výrok, ktorý obsahuje mravné ponaučenie.

Napr. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

Porekadlo – je to ľudový výrok, ktorý neobsahuje mravné ponaučenie.

Napr. Nemyslí na zadné vrátka. Akoby hrach na stenu hádzal .

Pranostika – je to ľudová predpoveď počasia, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate.

Anekdota – je to krátky výrok, ktorý obsahuje neočakávanú pointu s humorným vyznením.

Metafora – je to obrazný prostriedok, vzniká tak, že prenášame význam z jednej veci na druhú na základe vonkajšej podobnosti. Napr. Vlak vhrmí do stanice.

Bájka – je to epické dielo, vystupujú tam zvieratá, ktoré premýšľajú a konajú ako ľudia. Zvieratá sú v bájke personifikované. Vyskytuje sa v nej satira a inotaj. Na konci každej bájky sa nachádza ponaučenie. Najznámejší bájkar – Ezop.

Satira – je ostrý, štipľavý výsmech zlých ľudských vlastností

Báj – je to epické dielo, v minulosti si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy ako dážď či búrka, a tak ich pripisovali bohom ktorých si uctievali, báli sa ich – prinášali im obety. Príbehy o bohoch sú teda báje-mýty, o vzniku sveta, sú vymyslené. Ľudia v nich využívali svoju predstavivosť (fantáziu).

Balada – je to epické dielo, končí sa tragicky, hlavný hrdina na konci balady zomiera. Vyskytuje sa tam Gradácia – teda stupňovanie deja.

Sociálna balada – zaoberá sa vzťahom človeka k spoločnosti, v ktorej žije a pracuje. Napr. Zuzanka Hraškovie.

Ja rozprávanie – je to rozprávanie v 1. osobe singuláru

On rozprávanie – je to rozprávanie v 3. osobe singuláru

Pásmo rozprávača (autorské pásmo)– je reč rozprávača (autora)

Pásmo postáv – sú to monológy a dialógy postáv

Variácie – je to opakovanie deja s menšími obmenami.

Poviedka – je to epické dielo, ktoré zachytáva menej udalostí a menej postáv. Postavy sa počas deja nemenia a nevyvíjajú (zostávajú rovnaké ako na začiatku). Ak má postava na začiatku kladné vlastnosti, má ich až do konca poviedky.

Detská populárna pieseň – je určená deťom. Má zábavný alebo poučný charakter.

Vonkajšia kompozícia diela – tvorí ju nadpis, strofy a verše

Vnútorná kompozícia diela – tvorí ju téma, prostredie a postavy

• Člení sa na: úvod, jadro, zápletka, vyvrcholenie, obrat, záver

Dobrodružná literatúra – je to epické dielo, hlavným znakom je dejovosť. Detektívka je založená na zločine a na pátraní po vrahovi (páchateľovi). Hlavnou postavou je detektív, ktorý rieši záhadu, usvedčuje vraha a vymeriava mu spravodlivý trest. Znaky: napätie, strach. obavy.

Rozhlasová hra – patrí do dramatického umenia, okrem hudby a hovoreného slova sa používajú aj zvukové efekty, teda rôzne zvuky, ktoré dopĺňajú dej. napr. Kocúr v čižmách

Slangové slová – sú nespisovné, používa ich skupina ľudí, ktorá má približne rovnaký vek a záujmy. napr. matika, slovina, deják, učka, dofičím ...

7. ročník

anekdota – je to krátky text, ktorý má neočakávaný záver s humorným vyznením.

básnická otázka (rečnícka otázka) – je to otázka, ktorú si kladne sám autor

• buď na ňu odpovie v ďalšom texte alebo na ňu neodpovie
• jej cieľom je donútiť čitateľa zamyslieť sa

anafora – je opakovanie toho istého slovo alebo skupiny slov na začiatku veršov pod sebou

napr. možno mi ti povedať

možno sa mi nesladí . ..

epizeuxa – je to opakovanie toho isté slova vo verši za sebou, napr. prší, prší len sa leje,

Rimava, Rimava, Rimavôčka moja

western – je to dobrodružné epické dielo z prostredia kovbojov a Indiánov na Divokom západe. Autor zachytáva najmä boj za spravodlivosť.

Robinsonáda – sú to romány, v ktorých sa hrdina ocitá pri nejakom opustenom mieste a bojuje o svoje existenciu so silami prírody, napr. Daniel Defoe – Robinson Crusoe 

Pamflét – je to hanopis, teda list plný ohovárania, urážok na niekoho

8. ročník

Sonet- je to lyrická básnická tvorba

• má 14 veršov (1 strofa)
• alebo je rozdelená do viacerých strof 4+4+3+3

Klasicizmus – je to literárny smer 17.-18. storočia

• inšpiroval sa starovekou a antickou literatúrou
• riadi sa prísnymi pravidlami
• za kráse považuje to, čo je pravdivé a mravné
• uprednostňuje rozum pred citom a povinnosť pred láskou

Lyrický hrdina – o LH hovoríme vtedy, keď sa autor stotožňuje s hrdinom básne

Kolektívny hrdina – autor zobrazuje jednoduchého človeka z ľudu/ľudí, ktorí bojujú za svoju vlasť aj položia zaň aj svoj vlastný život. Hrdinom je kolektív nie jednotlivec, napr. Mor ho – slovanská družina.

Symbol – je to zaužívané znamenie, má často ustálený význam, napr. hrom – nebezpečenstvo, orol – sloboda, srdce – láska, Tatry – Slovensko

Romantizmus – je to literárny smer štúrovcov

• je to literárny smer 19. storočia
• hlavnou myšlienkou je túžba po slobode
• kladie dôraz na ľudovú slovesnosť
• romantický hrdina je individualista, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudu
• veľakrát sa postaví za národ a zomiera, pretože hlavná idea romantického hrdinu je radšej zomrieť hrdí, ako utláčaní a žiť v neslobode
• nad osobnými citmi víťazí láska k vlasti, k národu

Realizmus - je to literárny smer, autori píšu svoje diela pravdivo bez prikrášľovania.

Sylabický veršový systém – je založený na rovnakom počte slabík vo verši (13-slabičný)

- tento systém väčšinou využívali štúrovci

- využíva združený rým

Ľúbostná lyrika – sú to básne, ktoré nemajú dej, autor tu vyjadruje svoje pocity, nálady a hlavnou témou je láska.

Spoločenská lyrika – je to lyrika, v ktorej sa autor zamýšľa nad spoločenskými problémami.

Reflexívna lyrika – je to úvahová lyrika, autor uvažuje, zamýšľa sa nad svojím životom a problémami.

Prírodná lyrika – sú to básne, ktoré oslavujú prírodu, autor tu vyznáva lásku k prírode. napr. Hviezdoslav – Pozdrav

Voľný verš – hovoríme o ňom vtedy, ak báseň nemá pravidelný rým ani rytmus. Autor kladie náhodne pojmy vedľa seba, čím nedodržiava rým ani rytmus. Často nepoužíva ani interpunkčné znamienka.

Vitalizmus – je to literárny smer, ktorý je charakteristický radosťou zo života, je oslavou lásky (napr. Ján Smrek)

Lyricko-epická báseň – je to báseň, v ktorej sa prelínajú lyrické a epické prvky. napr. Mor ho!

Novela – je to epické dielo, je dlhšia ako poviedka, ale kratšia ako román. Postavy sa počas deja nemenia, má viac postáv ako román.

Lyrizovaná próza – je to umelecký smer 20. storočia

• autori sa zameriavajú na dedinské prostredie a prírodu
• hrdinovia sú dedinskí ľudia
• hrdina bojuje proti ľudskej zlobe, nenávisti
• často má podobu tuláka, žobráka
• predstaviteľka: Margita Figuli – 3 gaštanové kone

Dievčenský román – je určený dievčatám. Hlavná hrdinka je dievča, ktorá prežíva rôzne okamihy života typické pre svoj dospievajúci vek. Orientuje sa na citovú stránku života.

napr. Anna zo Zeleného domu

Dobrodružný román – je to epické dielo, vyznačuje sa príbehovosťou a dramatickosťou. Čitateľ si tu obohacuje poznatky z oblasti prírodných a spoločenských javov. Objavuje sa tu motív nebezpečenstva. Je tu prítomná gradácia deja. Je to žáner určený na oddych.

P: Karl May, Joe Alex

Detektívna literatúra – je to epické dielo, hlavným znakom je dejovosť. Detektívna je založená na zločine a na pátraní po vrahovi (páchateľovi). Hlavnou postavou je detektív, ktorý rieši záhadu, usvedčuje vraha a vymeriava mu spravodlivý trest. Znaky: napätie, strach. obavy.

Vedecko-fantastický román (science fiction)– je to epické dielo, v ktorom autor sníva o technických vynálezoch a objavoch, ktorú sú v budúcnosti možné. Okrem toho je založené na fantázii autora a jeho umeleckom cítení. P: Jules Verne – Cesta na Mesiac

Denník – je to monografické dielo, zaznamenáva každodenné osobné alebo spoločenské zážitky. Zážitky nasledujú za sebou chronologicky, teda v časovej postupnosti. Denník si nepíšeme, ale vedieme ho. P: Towsendová, Beňovský

Vedecko-populárna literatúra – diela, ktoré majú vecnú funkciu, obsahujú vecné informácie

- poskytuje skôr čitateľovi informácie ako estetický zážitok, napr. Matej Bel – Zvolenský stolica

Literatúra faktu –je založená na faktoch, čiže pravdivých údajoch a skutočncých udalostiach. Jej cieľom je poučiť, oboznamovať a vzdelávať. Kladie dôraz na fakty, vedecké údaje, patrí k umeleckej literatúre

• Newth, F. Gel

9. ročník

štúrovci – Sládkovič, Štúr, S. Chalupka, Botto, Janko Kráľ ...

Revolučná lyrika – je to lyrika, kde autor vyzýva ľudí do boja za národnú slobodu.

Óda – je to oslavná báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou, pátosom. Oslavuje slobodu, radosť, lásku, vznešene sa vyjadruje o národe a pod. Písal ich Ján Hollý, Schiller...

Veršový presah – nastáva vtedy, keď 1 myšlienka sa nerovná = 1 veršu, ale pokračuje do ďalšieho verša, napr. Hviezdoslav – Krvavé sonety

Symbolizmus – umelecký smer, vznikol vo Francúzsku v 19. storočí

• kladie dôraz na obraznosť, autori sa opierajú o rozumové, zmyslové poznanie reality

Aforizmus – krátky výrok, ktorý stručne, vtipne či ironicky vyjadruje životnú pravdu alebo morálnu zásadu. Väčšinou sa skladá z jednej vety. Má nejaké poučenie.

P: Janovic, Tolstoj, napr. Na začiatku bolo slovo, na konci ich býva celá fúra. Iba príroda robí veľké veci zadarmo.

Epigram – je to lyrická báseň, ktorá stručne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou, napr. Dilong – Staroba radí

Epitaf – nápis na náhrobnom kameni z tvorby autora, napr. S. Chalupka – Mor ho

- napr. Ľ. Zúbek – Jar Adely Ostrolúckej

Román – je to rozsiahle epické dielo

 vystupuje v ňom veľa postáv, ktoré majú medzi sebou zložité vzťahy

- dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí

- niektoré romány majú viac dielov

• Dievčenský román – je určený dievčatám. Hlavná hrdinka je dievča, ktorá prežíva rôzne okamihy života typické pre svoj dospievajúci vek. Orientuje sa na citovú stránku života.

napr. Anna zo Zeleného domu

• Historický román - je to román, kde sa autor vracia do minulosti

- zobrazuje určitú historickú udalosť a postavy

- okrem skutočných postáv tu môžu vystupovať aj reálne postavy

• Vedecko-fantastický román (science fiction)– je to epické dielo, v ktorom autor sníva o technických vynálezoch a objavoch, ktorú sú v budúcnosti možné. Okrem toho je založené na fantázii autora a jeho umeleckom cítení. P: Jules Verne – Cesta na Mesiac
• Generečný román – je to román, ktorý zachytáva životné osudy viacerých generácií jednej osoby. napr. Hečko – Červené víno
• Dobrodružný román – je to epické dielo, vyznačuje sa príbehovosťou a dramatickosťou. Čitateľ si tu obohacuje poznatky z oblasti prírodných a spoločenských javov. Objavuje sa tu motív nebezpečenstva. Je tu prítomná gradácia deja. Je to žáner určený na oddych.

P: Karl May, Joe Alex

• Detektívny román – je to epické dielo, hlavným znakom je dejovosť. Detektívna je založená na zločine a na pátraní po vrahovi (páchateľovi). Hlavnou postavou je detektív, ktorý rieši záhadu, usvedčuje vraha a vymeriava mu spravodlivý trest. Znaky: napätie, strach. obavy.
• Biografický román – je to životopisný román, kde autor zobrazuje životopis niekoho iného.
• Autobiografický román – je to román, kde autor zobrazuje svoj vlastný životopis.

Viaczväzkové diela:

• dilógia (2)
• trilógia (3)
• tetralógia (4)
• pentalógia (5)

Metonymia – je to umelecký prostriedok, vzniká prenášaním významu na základe vnútornej podobnosti, napr. bývam na 5-ke, počúvam Desmod, učím sa Sládkoviča, vypijem pohár mlieka, štadión tlieskal

Epos – je to rozsiahle epické básnické dielo, má veľa postáv a veľa udalostí. Najstarší epos je Epos o Gilgamešovi. napr. Ežo Vlkolinský – P. O. Hviezdoslav

Elégia (žalospev) – je to lyrická báseň, má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.

V divadle

Divadelná hra -

Divadelná hra sa člení na výstupy a na dejstvá.

Dejstvo – je to dlhší časový úsek z celej hry.

Výstup – je to časť dejstva. Nový výstup nastane, ak sa zmení počet účinkujúcich na javisku.

Scenár – je to text určený hercom. Obsahuje ich monológy a dialógy.

Animácia – Je to oživenie bábok alebo iných predmetov

Jednoaktovka – je to dramatické dielo s jedným dejstvom.

Premiéra – 1. predstavenie pre verejnosť

Derniéra – posledné predstavenie pre verejnosť

Repríza – opakovanie predstavenia

Rozhlasová hra – patrí do dramatického umenia, okrem hudby a hovoreného slova sa používajú aj zvukové efekty, teda rôzne zvuky, ktoré dopĺňajú dej. napr. Kocúr v čižmách

Bábková hra – podobá sa divadelnej hre, vystupujú v nej bábkoherci.

Druhy bábok – maňušky – sú na ruke

- javajky – sú na paličkách

- marionety – sú na motúzoch, drôtoch

Inscenácia –ide o premenu literárneho diela na divadelnú alebo televíznu hru. 

Komédia – je to dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť, s cieľom vyvolať smiech u diváka.

Činohra – je divadelná hra, kde hlavnou zložkou je hovorené slovo

Tragédia – je najstarší dramatický žáner

• jeho hlavným znakom je boj nepriateľa s jednotlivcom
• hlavný hrdina musí zahynúť, pretože nie je schopný bojovať s nepriateľom
• W. Shakespeare – Rómeo a Júlia

Kompozícia tragédie:

expozícia – úvod

kolízia – zápletka

kríza – vyvrcholenie, konflikt

peripetia – obrat

katastrofa – tragické vyvrcholenie deja

Film – je to dramatický útvar založený na jednote obrazu, slova, hudby a zvuku.

napr. celovečerný, krátky, hraný, nemý, animovaný, dokumentárny....

motúzoch, na drôtoch

Muzikál – je to žáner hudobného divadla, ktorý je syntézou slovesného textu, hudby, spevu a tanca.

napr. Neberte nám princeznú.