Ako čítať Štúrovcov

Ako čítať Štúrovcov

ŠTÚROVCI

• predstavitelia slovenského romantizmu (30. roky 19.st.)
• cieľ štúrovcov: zrušenie absolutistickej vlády a zavedenie demokratizácie do verejného života
• spoločenskásituácia – zmobilizovala aktivity štúrovcov
  • Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska (R-U)
  • vznikali mnohé sedliacke vzbury proti feudalizmu
  • v rámci Uhorska, vedú malé štáty národnooslobodzovacie boje→ reakcia Maďarov – silná maďarizácia
  • Maďari mali úsilie osamostatniť sa od Rakúska
  • Slovensko čelilo dvojitému nátlaku: a) národnostný – Maďari

1. b) hospodársky – Rakúsko

• prvky ľudovej slovesnosti, kt. používali štúrovci vo
  svojich dielach - rým, rytmus, refrén, sylabizmus,
  rytmicko-syntakticky paralelizmus, dieréza (najvýraznejší z nich je refrén)

JÁN BOTTO

• najmladší zo štúrovcov
• ducha Slovákov hľadal vo folklóre
• Slovensko vníma ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na svojho osloboditeľa
• rozvinul typ romantickej balady:
  • baladický hrdina splýva s okolím a situáciami
  • dynamika deja je dosahovaná stupňovaním hrôz
  • využívanie dialógu, zvukomalebný slov, skratiek
    • tvorba - témy:
      1. o zakliatosti Slovenska: Orol, K mladosti
      2. revolúcia: Piesne vojenské, Pochod
      3. balady: Lucijný stolček, Žltá, Ctibor, Margita a Besná
      4. povesti: Báj na Dunaji, Povesť bez konca
      5. príležitostné básne: Vrahom
      6. veľká básnická skladba: Smrť Jánošíkova

SAMO CHALUPKA

• mladší brat Jána Chalupku
• bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
• jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie
• hrdinovia majú najbližšie k ľudovej, zbojníckej a vlasteneckej tradícii – vždy sú to statoční junáci, kt. bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť
• typické prvky jeho tvorby:
• burcoval Slovákov do boja za národné práva
• hrdina bojuje za slobodu, kt. patrí k ľudu, alebo nemá ani meno, alebo kolektívny hrdina
• často pracuje s personifikáciou a metaforou
• vplyv ľudovej slovesnosti
• využíva romantické prvky: idealizovanie činov, úprava historických faktov, boj za národnú slobodu, jasná myšlienka s vyšším cieľom

• žánre: historická epiky, hrdinská a vlastenecká lyriku, historické spevy
• tematika tvorby:
  1. Protiturecké boje: Turčin Poničan, Boj pri Jelšave
  2. Jánošíkovská tematika: Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák
  3. Ľúbostná tematika: Zrada
  4. Motív dávnej minulosti(osud národa): Mor ho!

ANDREJ SLÁDKOVIČ

• vo svojej romantickej poézií spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse, dokonalosti človeka =>Hegel
• tvorba: Marína, Detvan, Neháňte ľud môj!, Zaspievam pieseň o slovenskej vlasti
• tematika tvorby:
  1. láska k národu
  2. láska k vlasti
  3. krása a dobro
  4. láska k žene
  5. mladosť
  6. láska k poézií
     • poézia je často subjektívna
     • motív: rozorvaný subjekt v kontraste s objektívnou skutočnosťou
     • strofa vytvára umelecké strofické útvary
     • píše väčšie básnické skladby
     • sylabotonický prozodický systém
     • poézia má syntetizujúci charakter

ANDREJ SLÁDKOVIČ: MARÍNA

• podnet na napísanie: hlboký citový zážitok zo šťastnej lásky k Márii Pišlovej počas pobytu v Banskej Štiavnici
• osobná tragika z prerušenia tejto lásky(vydaj Márie za pernikára Geržu)
• dráma lásky k Maríne tvorí jednu dejovú líniu básne, v kt. sa vyznáva z veľkého ľúbostného citu k žene
• veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k národu
• báseň ne bola prijatá štúrovcami lebo bola málo vlastenecká
• kompozícia:
  • 291 strof-majú nútenú kompozíciu-každá sloha má 10 veršov
  • Významovo aj obsahovo je delená na dve časti:
    1. časť : lyricko-epická – nešťastná láska k Maríne
    2. časť : reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný rozmer a má spoločenský charakter

• písaná sylabizmom- v 1. Slohe- 8, 9, 10- slabičné verše
• Marína = „dcéra Kollárovej Slavydcera“
• Skladba o láske, kráse, mladosti, o význame poézie, o národe a slovenskej krajine
• Základ zbierky- patetické motívy
• Rámcovanie- motív krásy
• láska k žene a k vlasti sa harmonicky dopĺňajú

„Vlať drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine

A obe v jednom objímať.“

• 4 najrozpracovanejšie témy :
  • Krása

- ideál krásy = Marína

- abstraktný ideál prostredníctvom Maríny nadobúda konkrétnu podobu

- človek je ochudobnený, ak vo svete nevidí krásu, lásku, hravosť, mladosť

• ,,Beda, kto vidí v mori len vodu“ -vnútorná krása

- Marína prirovnaná k slovanskej bohyni krásy - Lade

-KRÁSA= súzvuk krásy duchovnej a telesnej

-pre Sládkoviča je krásna tá, v ktorej sa spája krása, mravnosť a pravda

-ak sa niekto neusiluje o krásu, nie je človekom

• Láska k Maríne

- symbióza osobného a slovenského- dokopy spája všetko, čo je pre neho intímne =láska, individualizmus, vlasť a povinnosti voči spoločnosti

- obžaloba spoločnosti vo veršoch – svet je bohatý, ak človek miluje, no je najbohatší, keď je človek milovaný;

-poznámka: za spoločnosť sa považujú Marínini rodičia

- láska nie je večná, no neupadne do zabudnutia

• Láska k vlasti

- láska k pozemskému a vlasti je silnejšia ako blaženosť po boku Maríny v nadpozemskom svete

-je vyjadrená priestorovo -od Tatier až po Ostrihom, Hron, Sitno

-krása Maríny je prirovnávaná ku kráse vlasti- prechod od slovenského ku slovanskému(krása slovenského= bohyňa Lada)

-nádej na lepšiu budúcnosť- verí, že na Slovensku bude ešte dobre

• Mladosť

= príležitosť

- úvahy a reflexie o mladosti (185 veršov)

-zamýšľanie nad vlastným osudom

-291. Spev(posledný)- krása a mladosť sú pominuteľné, ale láska nikdy nezhynie

Lyricko-epická časť

• Zobrazuje ideál krásy cez opis- Marínu
• Strach z odmietnutia jej lásky
• Predstavuje Marínu ako bohyňu, ktorej čistota a krása sa žiadna iná predstava nevyrovná
• Prilieta motýľ- symbolizuje zvodcu, ktorý prelietava z kvetu na kvet
• Prichádza skutočný vodca –symbolizuje ho had; Sládkovič stále verí v Maríninu lásku k nemu
• Vyznáva lásku Maríne
• Nastávajú ťažkosti a prekážky- Sládkovič sa rozhodne plniť svoju úlohu a bude sa venovať vlasteneckému

Reflexívna časť

• Stupňovanie prekážok
• Nútenie Maríniných rodičov k láske ku Geržovi
• Sládkovič premieňa Marínu na vílu
• Vábenie do vĺn Váhu, Hrona, večnosti
• Víle odoláva a hľadá iný zmysel života(nachádza ho v mladosti)
• Spomína na lásku, odmieta imaginárny svet, vracia sa k vlasteneckému a spoločenskému motívu- venuje celú lásku vlasti
• Pointa: poznanie, že poslaním človeka je žiť život krásou

• dejová línia
  1. túžba po kráse
  2. splynutie predstavy krásy a Maríny
  3. opis krásy dievčaťa
  4. vznik vzájomného citu
  5. vyznanie lásky
  6. zjavenie bohyne vernosti
  7. porovnanie Maríny s tromi dedinskými dievčatami
  8. prelínanie lásky k Maríne s láskou k vlasti
  9. prekážky v láske
  10. žiaľ Maríny nad tým, že bude obetovaná kvôli prekážkam v láske
  11. zmena Maríny na vílu
  12. znovu nájdenie milej v nadpozemskom svete v podobe vŕby
  13. spomienky na lásku
  14. návrat k problémom národa a poďakovanie za lásku

záver: „Ale tie hviezdy predsa svietili a pekný život, tie kvety žili a diamant v hrudi nezhnije“ => láska k vlasti

SAMO CHALUPKA: MOR HO!

-žáner: národná hrdinská báseň

-druh: lyricko-epická báseň

• námet: z dávnej histórie podľa Šafárikových dejín Slovanov
• podľa Šaf. Sa už v 5.st stretli rímske légie so slov. kmeňmi
• miesto: Dunaj, hrad nad Dunajom
• hrdina: Slovanskí junáci – kolektívny hrdina
• idea: oslava slobody, láska k národu, rovnosť medzi národmi, odsúdenie rozpínavosti veľkých národov – arogancia moci
• príroda dotvára príbeh, dej, nie je hlavnou postavou
• priestorová monumentalizácia- dodáva textu veľkoleposť
  • delenie textu vertikálne
  • TAM HORE-hrad, svet cisára, bralo- svieti, väží, stojí, týči sa
  • TAM DOLE- boj, svet junákov, polia, Dunaj, voda
• opis: prírody, krajiny, Slovenska, tábora, boja, Slovákov(družiny)
• predmet boja - slovanskeuzemie
• posledne 4 versebasne - zobrazujuvyzvu, ziadostprostrednictvom básnického zvolania
• báseň odsudzuje zotrocovanie, hanobenie malychnarodov; oslavuje slobodu, rovnost medzi ludmi, lasku k svojmu narodu
• opis slovákov - pracoviti, pohostinni...
  opis cara - pysny, pohrdavy...
• družina je zobrazovaná cez prirovnania
• idealizácia- najčastejšie pri opise Slovákov
• epická zložka: slovanskí starešínovia vyslali družinu junákov k rímskemu cisárovi s mierovým posolstvom, rímsky cisár neprijal ich ponuku a preto sa junáci s výkrikom ,, Mor ho!“ vrhli do boja proti presile – všetci padli, napriek tomu sa cisár neteší z víťazstva (opis tábora, opis boja)
• lyrická rovina
• umelecké prostriedky, kt. autor oslavuje vlastnosti národa
  • verš:13-slabičný – sylabický
  • rým: združený
  • symboly:
• orly = národ, sloboda, voľnosť, odvaha
• orli = bojovníci
• Tatra = Slovensko
• Dunaj = Slovensko
• pohyb orlov = prebudenie národa, predzvesť dramatických udalostí
• chlieb a soľ = pohostinnosť
• chlieb = boží dar

• zvukomaľba „Duní Dunaj ..“ (opis cárskej stráže a sloven. Junákov – ideál duš,fyz)
• básnické zvolanie/zvolacia veta – „Mor ho!“ – dramatizujúci prvok
• jednoslabičné slová – používajú sa na začiatku veršov a v celej poslednej slohe
• epiteton „krásna zem“
• synekdocha „a junák pozrel okom v oko“
• personifikácia „veky dosvedčia“
• kontrast a konflikt
  • Tatry x podolia
  • Hory x polia
  • Otroč x sloboda
  • Riman cár x družina Slovák
  • Život x smrť
  • Prehra x víťazstvo
• vlastnosti národa:
  • túžba po slobode, pohostinnosť
  • Slovania tu odjakživa patria
  • mierumilovnosť, súdržnosť
  • rovnoprávnosť, rešpekt voči národom
  • nepoddal sa nepriateľovi
  • odvaha a hrdosť
  • mravné víťazstvo
• kompozičná rovina:
• epická
• lyrická - opisy prírody, hovorí o základných právach človeka na slobodu a humanizmus, dotvára svet
  1. Slovanov – monológ –> my (súvisí s mierom)
  2. Cára – monológ –> ja (súvisí s bojom)

-citová angažovanosť autora („A môj Slovan, a tá naša rodinka.“)

JÁN BOTTO: SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ

• žáner: lyricko-epická, reflexívna skladba, črty rôznych žánrov (balada, elégia, hrdinský spev)
• téma: predsmrtné vízie a smrť Jánošíka
• kompozícia: lyrický predspev (úvod) a 9 spevov – každý spev je samostatným celkom
• forma: alexandrín – dvanásťslabičník
• inšpirácia: Karel HýnekMácha – Máj
• vyniká vo využívaní symboliky a alegórie
• jazyk: hovorový
• dejová línia je slabá, bez vedľajších odbočení a epizód
• v Jánošíkovi videl tragické indivíduum, národného hrdinu, jednotlivca, boj proti feudalizmu
• zachytáva tu časť od zlapania po smrť
• figúry: paralelizmus (opakovanie syntaktických výrazov) „horí ohník horí, na Kráľovej holi“

• základný vyjadrovací prostriedok – kontrast:

svetlo X tma,

tragizmusX heroizmus

hrdina X bojovník za slobodu

horiaca vatra –-> boj X zhasínajúca vatra –> rezignácia

• konflikt: túžba po slobode X skutočnosť (väzenie, smrť)
• kompozícia:
  • Predspěv
    • básnik obľúbeným spôsobom alegórie (matka a deti) posiela svoje verše po Slovensku
    • bojí sa, že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami
    • spolu idú po zboji a ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku slobody
    • je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života
    • básnik hlboko prežíva osud národa, ktorý stotožňuje s Jánošíkovou družinou, sú výrazom túžby po slobode
    • básnik verí, že národ raz bude slobodný
  • Spevy:
    1. spev
  • opis
  • Jánošík je vykreslený ako odporca feudálneho zriadenia
  • oslava Jánošíka a jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu
  • na záver – vatra (symbol slobodného života) dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a ten si uvedomuje svoj koniec
  • kontrast ako dôležitý výstavbový prvok celej skladby
  • symbolika ohňa(vyhárajúci oheň= zlapanie Jánošíka)

1. spev

– obraz zlapania Jánošíka zradou – Jánošík zostáva nezlomený (psychicky, presilou)

– charakteristika Jánošíka – oplýva nesmiernou silou, kt. je v opasku

• spev

• žalospev
• obraz tmavého mesta, v kt. je väznený
• mesto sa ho bojí, aj keď je vo väzení
• prichádza do väzenia dievčina/víla (alegorická postava, duša národa) lúčiť sa s ním, vypovedá o jeho žiali

1. spev

• reflexia
• najpochmúrnejší, noc vo väzení,
• sen Jánošíka o mladosti, je v ňom slobodný
• skutočnosť: pripútaný o skalu
• zmierený
• kontrast: predošlý život v prírode Xsúčasné väznenie (je skovaný v kovoch, ale voľný v sne)
• symboly – môžu mať viacero významov
• Jánošík vyznieva ako romantický hrdina

1. spev – básne o slobode

• rozprávanie
• svitá nový deň ale Jánošík vie, že mu prinesie smrť
• pýta sa, kto viacej zbíjal, či on alebo jeho kati
• zobrazený ako bojovník za slobodu
• Jánošík má v diele metamorfózy (ľud. hrdina, protifeudálny bojovník, boj za slobodu, magická bytosť)
• svoje činy ospravedlňuje tým, že už nemohol znášať útlak poddaného ľudu
• verí vo víťazstvo svojich myšlienok, že jeho obeť nie je márna
• vízie o budúcnosti národa - ,,bohatier boží“ –>mesianizmus (viera v príchod Spasiteľa alebo v zvláštne spasiteľské poslanie národa) - myšlienky celej generácie romantikov - Jánošík sa stáva národným buditeľom, jeho ústami hovoria štúrovci; obžalúva tu ministra Bacha, kt. po r. 1948 zakázal národné aktivity a obviňuje vládu Uhorska, že pošliapala základné ľudské práva)
• prostredie: posun od Kráľovej Hole k Tatrám
• nastáva čas odplaty za spravodlivosť

1. spev
   • cesta na popravu
   • žáner: modlitba
   • Jánošík sa nebojí vlastnej smrti
   • Jánošík stelesňuje duchovného vodcu ľudu
   • Jánošíka dusí pasivita a zastrašenosť ľudu - myšlienky štúrovcov

• spev
  • šibenica
  • príroda je v harmónii s hrdinom, podieľa sa na celkovej atmosfére (Jánošíkova poprava, smúti)
• nebo i zem, Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj)
  • ľud - pasívny, ale postupne sa rodí nepokoj v duši
  • kontrast: prírodný motív X motív hrdinu

• spev
  • alegorický
  • zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde
  • je tu typický romantický opis prírody - krajina je pochmúrna, lebo Jánošík umiera
  • ľud tu rozpráva mýty o Jánošíkovi, o jeho pokladoch a o jeho zmŕtvychvstaní (Jánošík tu má podobu Krista)
  • vstup do ľud. slovesnosti

1. spev
   • alegorická bytosť
   • Jánošíkova svadba v nebi s kráľovnou víl → nesmrteľnosť (zostáva žiť v mysliach ľudu)
   • ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu
   • z Jánošíka sa stáva mytologická bytosť
   • symbolika slobody – Jánošík ako ženích kráľovny víl

• zlapanie, väznenie a poprava Jánošíka symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii

• básnické figúry a trópy:
  • epanastrofa: rovnaký koniec jedného a začiatok druhého

„........ Boli časy, boli

Boli časy, boli..........“

• epizeuxa: „sloboda, sloboda, slobodienka moja....“
• epiteton: „ťažký smútok“
• alegória/inotaj - celý IX. spev
• hyperbola: „Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne, to až hen v Budíne srdce pánom stisne.“
• zvolanie
• nedokončená výpoveď – vyjadrenie citových emócií
• symboly: „Tatry, orol, Kráľova hoľa, sokolovia, Kriváň“
• zdrobneniny: „Janíčko“
• klimax (stupňovanie významu za sebou nasledujúcich rovnakých al. podobných slov)

čo charakterizuje Slovanov? - to, žesú veriaci - kresťania