Obraz slovenskej dediny

Martin Kukučín

Keď Báčik z Chochoľova umrie

žáner: humoristicko - satirická poviedka
priestor: Jarmok, Domanice, kaštieľ, dvor, sluhov dom
čas: 19. storočie
téma: úpadok zemianstva
hlavná myšlienka: kritika zemianstva
znak realizmu: jednoduchý jazyk, veľa prirovnaní, protiklady, situačný humor – prechádza až do satiry
kontrasty: Adušova ( ) X Ondrejova reč ()
autorovi imponuje Ondrejova životaschopnosť
autor pracuje s iróniou
hlavné postavy kontrastujú postavením v rebríčku a mravnými hodnotami
zemianstvo je postavené hodnotovo vyššie ako morálka
postavy:
Ondrej Tráva
prefíkaný, plný energie, elánu
nenechal si skákať po hlave
bezohľadne zhŕňa majetok
predstaviteľ sedliackej triedy
gazdovstvo zavesil na klinec a venoval sa obchodovaniu
ako tráva – vie sa vo vetre prispôsobiť, ale musí mať zisk
Aduš Domanický
- chválenkársky, majetnícky, prefíkaný
- „domanický“ – nemá doma nič
- stále rozpráva o neexistujúcom majetku
- odkázaný na báčika, vie klamať a oberať ľudí o peniaze
- prišiel o majetok svojou vinou
- má len veľké plány
- paradox
báčik – Aduš čaká, kým umrie a potom nechce, aby umrel
Aduš sa mení pri hroboch z človeka chválenkárskeho a lakomého na človeka pokorného
3 stretnutia Aduša s Ondrejom – v krčme, v Domaniciach, na jarmoku

Božena Slančíková-Timrava

Ťapákovci

Najznámejšia próza o prostých dedinčanoch
Patrí k 2. Vlne slovenského realizmu = KRITICKÝ
Zobrazené hlboké ľudské drámy a osudy
žáner: poviedka (zo života dedinského ľudu)
v texte je kriticky zobrazená slovenská dedina
uviedla
- komplikované vzťahy: Iľa a Anča, Iľa a Paľo, Iľa a Ťapákovci
- osobitnú životnú filozofiu: Iľa-chce zmenu; Ťapákovci- lenivosť
- zložitý mechanizmus duševných pohybov, citov a vášní, podvedomých impulzov: Paľo-žiarlivosť; Anča-podvedome pozerala do Janovho domu; Jano-hladil Anču
dedinské prostredie
realistické opisy postáv- vonkajší vzhľad+vnútro
využíva chorenologický čas(rešpektuje prirodzenú následnosť javov v prevažnej časti diela)

oba deje sa výrazne prelínajú a dopĺňajú navzájom

typy deja:
vonkajší: Ťapákovci X Iľa
vnútorný: tragédia Anči
práca autorky: humor, satira, výsmech, využíva prezývky, ľudovú reč postáv, iróniu, príbeh radí chronologicky
symbolika: Ťapákovci = lenivosť, konzervativizmus
Ťapákovci žijú 16-ti v dome svojich predkov bez úprav;nedajú sa nikým a ničím vyrušiť; so všetkým súhlasia, boli len proti Ilji
konflikty: Iľa X Ťapákovci, Iľa X Paľo (ona odchádza, on ostáva sám),

Iľa XAnča (nerozumeli si, Anča jej chcela rozkazovať, bola Ťapáková)

Vnútorná kompozícia
EXPOZÍCIA: opis postáv, prostredia
ZAUZĽOVANIE: konflikt- Iľa sa snaží o zmenu Ťapákovcov
VYVRCHOLENIE: Iľa odchádza do služby
OBRAT: Paľo si prišiel po Iľu
ZÁVER: stavba domu, odchod Paľa a Ili
Rovina deja: týka sa celej rodiny
Významová rovina: týka sa Anči. Nedochádza v jej živote ku zmene
V závere autor podáva svoj odkaz- vykresľuje svoj zámer: Anča ostáva sama sebou(patria jej posledné slová textu)

ŤAPÁKOVCI

ANČA

Zmija- podrezaný jazyk
rodená Ťapáková
ťažko telesne postihnutá – lozila po zemi
plná života; konzervatívna
mala jedovatý jazyk, zádrapčivá
rodina k nej bola nevšímavá a krutá
postava bez vývinu
vnútorné kontrastná (vonkajšia drzosť ako obrana X vnútorná citlivosť)
umelecky nadaná – vyšívala čepce
tajne a hlboko milovala Jána – najkrajšieho chlapca „Túžila priľnúť k jeho prsiam a umrieť tam.“; vo chvíli fyzickej prítomnosti ho bila
nespráva sa ako ostatní Ťapákovi – nie je lenivá, je explozívna;
hovorkyňa vo vzťahu k Ili(negatívny postoj voči nej nespôsobuje Iľa, ale jej vlastná tragika, kt. jej nedovolí realizovať najvnútornejšie túžby)
najexpresívnejšia postava v našej literatúre
spory s iľou- závidela jej postavenie v dome

IĽA

kráľovná, gazdiná v dome
progresívna (chce upraviť chyžu, vystavať studňu, opraviť dom, meniť obyčaje)
symbol prieniku nového myslenia v slovenskej dedine
statná, zdravá, má kurz pôrodnej babice
sebavedomá, pyšná, povýšenecká
v rodine Ťapákovcov sa jej všetko protiví
vyvyšuje sa nad ostatné ženy v dome, správa sa akoby bola z panského a nie zo sedliackeho rodu, s ničím nie je spokojná
doba jej neumožňuje naplniť všetky ambície (rozkazuje, chce zrútiť staré obyčaje (má iné predstavy o živote a búri sa proti zvyklostiam Ťapákovcov)
myslí si, že je pre Ťapákovcov nepostrádateľná, no mýli sa (keď odíde z domu jej švagriné ju dokážu nahradiť)
Aktívna postava

J.G.Tajovský

Maco Mlieč

stretnutie autora s Macom Mliečom
vysvetlenie prečo zachytil stretnutie s Macom
prerozprávaný život Maca od doby, keď začal pracovať u gazdu až po jeho smrť
- postavy:

bol pracovitý, spoľahlivý a poctivý
za svoju prácu nedostával plácu, gazda ho len obliekol, kúpil mu tabak a pálenku
nemal rodinu
autor ho poznal osobne- skutočná reálna postava
mal menej ako 60 rokov- vieme to na základe porovnávacej charakteristiky
volali ho Mliečnik- hluchý ako mliečnik
zlomil si nohu, kt. sa zle zrástla- nemohol sa už starať o kone, staral sa o kravy a voly a spával v telinci (v súvislosti s ním dochádza k zmene plnenia si povinností, kt. sú ovplyvnené okolnosťami)
jeho zdravotný stav sa zhoršoval - na jeseň už len ležal a nepomáhali mu ani bylinky
na Vianoce cítil, že zomrie a ide za gazdom spýtať sa, či mu náhodou niečo nedlhuje - je príliš naivný, ale má dobré srdce
finančného darovania sa nedožil a do rána zomiera –> dochádza k zmene správania, kedy sa zo sebeckého gazdu stáva gazda, kt. vyroní slzu, cíti ľútosť a súcit - vystrojil Macovi krásny pohreb

Zones.sk – Najväčší študentský portál