Román a antiromán

Román a antiromán

ROMÁN

-žáner veľkej epiky

-veľká pestrosť používania kompozičných a štylistických prostriedkov

-pôvod- stredoveké Francúzsko -za román sa považovalo všetko, čo nebolo písané v latinčine; písali sa rytierske romány vo veršoch

-má veľa spoločných vlastností s novelou a poviedkou

-postavy: hlavné a vedľajšie

-môže preberať prvky aj z iných literárnych druhov

• Nadmerný výskyt lyrických prostriedkov = LYRIZOVANÁ PRÓZA
• Zvyšovanie napätia a hutnosti textu = DRAMATICKOSŤ

-vlastnosti:

• Zobrazovanie postáv v rôznych spoločenských situáciách
• Veľké množstvo postáv
• Zložité vzťahy medzi postavami
• Preberá prvky z viacerých literárnych druhov
• Veľký rozsah

-dejové línie:

• Hlavná- spája sa s hlavnými postavami
• Vedľajšia- s vedľajšími postavami

-kompozícia: presná a striktná, dôležitá je umeleckosť, logickosť a účinnosť usporiadania

-kategórie:

• DEJ- príbeh, ktorého základnou formou je rozprávanie, ktoré je rôznym spletom udalostí
• POSTAVY- hovoria samy za seba alebo za ne rozpráva rozprávač
• PROSTREDIE- ľubovoľné

-delenie:

1. Trilógie
2. Dilógie
3. Kniha
4. Románový cyklus- viac ako 5 zložiek(Harry Potter, Kronika Narnie)

Vývin:

1. storočie- Francúzsko
2. st.- Taliansko- skutočný román
3. -17. st.- Pikareskný román- hlavné postavy –zažívali rôzne príhody, pohyby z miesta na miesto, zažívali úspechy aj neúspechy(Osudy dobrého vojaka Švejka)
4. st. –Psychologický román- prechádza sa do psychiky postáv; rieší filozofické otázky
5. Nový (anti)román- Francúzsko

Balzakovský román- začiatok- veľa postáv; počet postáv sa reguluje a na záver len 1 postava so svojími najbližšími

Postupy:

• Lyrický- charakterizuje postavy, opisy prostredia, úvahy, pocity
• Epický princíp- týka sa rozprávača
• Dramatický princíp- týka sa monológov a dialógov

Žánrové formy:

• Podľa povahy deja:

• Realistické(Dom v stráni, Otec Goriot)
• Naturalistické(Na západe nič nové)
• literatúra faktu
• dobrodružné

• dobrodružné(niektoré)
• Romantické

• Podľa času deja
  • Historické
  • Utopické –nereálne, charakterizujú budúcnosť, ružové okuliare
  • So súčasnou tematikou
• S historickým aspektom(členenie podľa obdobia)
  • renesančné
  • humanistické
  • Barokové
  • revolučné
• Podľa obsahu témy
  • rodinné
  • sociálne
  • spoločenské
  • dedinské / mestské
  • psychologický
  • sci-fi
• Z hľadiska kompozičného systému
  • denníkové formy
  • listy
  • Memoáre
  • cestopisy
• Na základe spracovania témy
  • humoristické
  • satirické
  • experimentálne
  • sentimentálne
  • Didaktické
  • mravoučné
  • poučný
  • ironický

-rozprávač- priamy, subjektívny, ICH-forma, hodnotí dej, postavy, opisuje situáciu, vyjadruje svoje myšlienky a pocity

-mikrokompozícia

• Pásmo rozprávača- autorká reč, polopriama reč, nevlastná priama, priama reč, zmiešaný tym reči
• Pásmo postáv

PRIAMA REČ

-autentickosť

-prvky hovorovosti: expresívnosť; striedanie viet podľa modálnosti; subjektívnosť

-funkcia: oživuje dej, graduje ho, posúva ho dopredu

-je graficky vyčlenená

• „Priama reč(!?.)“
• Uvádzacia veta: „Priama reč(?!.)“
• „Priama reč(?!,)“ uvádzacia veta.
• „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama reč(?!.)“

POLOPRIAMA REČ

-autorská a nevlastná priama reč

-3. osoba, budúci, prítomný aj minulý čas, singulár

-referuje myšlienky postavy

-odohráva sa v mysli- VNÚTORNÝ MONOLÓG

-možno ju pretransformovať do 1. osoby singuláru

„Veronika, zobuď sa už konečne!“

DIALÓG

-striedanie priamej reči medzi postavami

-symetrický- pravidelné striedanie osôb

-asymetrický- striedanie osôb obohatené o autorskú reč

MONOLÓG VNÚTORNÝ

-nevyslovená reč, prehovor

-totožný je podávateľ aj prijímateľ

-v lyrike prislúcha lyrickému hrdinovi

-v epike ho vytvára rozprávač

-v dráme komentuje konanie postáv a vysvetľuje udalosti

-polopriama a nevlastná reč

3 druhy:

• Úvahový
• Spomienkový
• Dejový- hlavná postava preberá funkciu rozprávača

ANTIROMÁN

-osobitný druh románu

-vznikol v polovici 50. Rokov

-mení štruktúru celého románu

-všetko je udávané v náznakoch

-popiera základné vlastnosti románu bazlacovského typu, a to umelecký dej a epického hrdinu

-predstavitelia najviac kritizujú vševediaceho autora a ostro vystupovali proti psychologizmu, autorskému komentáru

-veľký význam je pripísaný dialógu -prostredníctvom neho sa dá vytvoriť dvojitá rovina medzi základným a preneseným významom textu

-v texte sa často nachádzajú len gramatické postavy(on, ona, ja)

-buduje svoju poetiku na zachytení istých záchvevov ľudskej psychiky

-namiesto deja uprednostňuje „antidej“ = útržky deja

-zásadne odmieta vnútorný monológ lebo zakrýva skutočnú udalosť

Erich Marie Remarque

• vlastné meno – Erich Paul Kramer
• bojoval na fronte počas I. svetovej vojny
• využíval publicistický štýl
• znaky písania: napätie, dejový opis (bojov), pacifizmus (odmietanie riešenia konfliktov prostr. vojen), naturalizmy, hrubý slovník

NA ZÁPADE NIČ NOVÉ

• žáner: vojnový román s prvkami expresionizmu
• kompozícia: 12 kapitol (chronologická, jednoduchá, retrospektívne radenie myšlienok)
• pripomína reportáž – slabá dejová línia, mozaika obrazov z vojny, technika filmového strihu
• témy: nezmyselnosť vojny, zbytočné umieranie
• jazyk: jednoduchý, nepatetický, bez prikľášlovania, vulgarizmy, nespisovné slová, vojenský žargón, krátke slovesné vety
• rozprávač: ich-forma – Paul Bäumer, er-forma (v závere, kt. vyznieva paradoxne)
• čas: prítomný, retrospektíva (spomienky)
• úvod tvorí motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa len pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna aj keď unikla jej granátom.“
• motívy:

čižmy – smrť (kto ich dostal, zomrel)

truhla – smrť, bezpečie

domov – spomienky na detstvo, matku; premenlivosť, neistota

zem - smrť, útočisko, záchrana, priateľ, matka, istota

• prvýkrát použité slovo „stratený“
• dôraz na detail
• priestor: zákopy, lazaret, tábor, Paulov dom
• novinové titulky: Na západe šrapnely a míny, Na západe použitie bojového plynu, Na západe nič nové
• žánrový synkretizmus: úvahy a reflexie (o živote, vojne, minulom, budúcom, prítomnom – spojovací článok Paul), jednoduché aj umelecké opisy(prostredia, postáv – bližšie osudy nem. vojakov)
• výstavbový prvok: monológ, objavuje sa aj dialóg
• gradácia krátkymi vetami
• expresionistické a naturalistické obrazy bolesti, hrôzy, smrti, smútku
• prvky: lyrické, epické, autobiografické (Paul Bäumer)
• generácie:
• mladých – obetovaní, nemali sa kam vrátiť, zaradiť
• otcov – mali životné zázemie, česť; služba štátu
  • zachytáva stratu ideálov (študenti odchádzajú plní nadšenia, nádeje)
• vojna:
• strach, smrť, zabíjanie kvôli vlastnému prežitiu, človek sa mení na zviera; beznádej, nutnosť
• svet sa redukuje na: priateľstvo, súdržnosť, snaha prežiť, jedlo, posedenie na latríne, vyleštené gombíky
• zákon: náhoda a šťastie
• nevídané spôsoby boja: zákopová vojna, nálety bombardérov, bubnová paľba, muž proti mužovi (zoči-voči)
• zabúda sa na rozdiely pôvodu, postavenia (dôstojník – pešia, vzdelanec – roľník, Nemec – Francúz)

• kontrasty

vojna X mier

teória X prax

život X smrť

chaos vojny X pokoj prírody

ideál X sklamanie zo skutočnosti

fyzická mladosť X duchovná staroba

fyzická mladosť X duchovná staroba

• postavy:
  • Paul Bäumer
    • na vojnu sa prihlásil, keď mal 18, prostr. učiteľa Kantorku
    • obetavý, ľudský
    • počas vojny sa zmenil: otupel, zdrsnel
    • počas dovolenky sa cítil stratení
    • v závere vojny zomiera
  • Kammerich
    • prvý ranený, prvý zomiera – symbolika čižiem
    • mal šiesty zmysel pre nebezpečenstvo
  • Katczinsky
    • 40ročný – snažil sa pomáhať ml. bažantom (správal sa otcovsky)
    • podľa Paula mal šiesty zmysel pre nebezpečenstvo
  • Müller
    • chcel mať vojenskú maturitu
    • chodil všade s knihami
    • mal čižmi od mŕtveho a dal ich Paulovi
  • Robert Kropp
    • nevýrazný do istého okamihu
    • najbystrejší
    • v lazarete mu amputovali nohu – motív čižiem
    • priatelia boli pre neho veľmi dôležití
  • Detering
    • roľník
    • často myslel na domov, ženu, syna
    • dezertuje a je chytený (už sa o ňom nedozvedáme
  • Himmelstoss
    • desiatnik, v civile poštár
    • heslo: nesmieš sa správať ako človek ale ako stroj
    • rád ponižoval
    • na bojisku mal strach

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN

-básnik, prozaik, dramatik

-z aristokratickej rodiny

-už ako dieťa mal literárne a umelecké sklony

-pracoval na ministerstve zahraničia v Petrohrade

-žil príliš bohémsky život –kôly politickým názorom si prestal plniť úlohy, bol poslaný na juh Ruska, neskôr sa vrátil na cisársky dvor

-zomrel na následky zranenia v súboji

-tvorba poznačená realistickými a romantickými prvkami

-zberateľ ruských rozprávok

-písal ľúbostnú, spoločenskú a prírodnú lyriku + lyricko-epické poémy

POÉMY -rozsiahle básnické skladby

-tvorba:

• Eugen Onegin- veršovaný román
• Boris Godunov- dramatická práca
• Monografia o Pugačovi
• Faktografické práce týkajúce sa Ruska

KAPITÁNOVÁ DCÉRA

-žáner: román(historický román alebo poviedka)

-zachytáva Pugačovo povstanie(1773-1775)- podklad diela

-úvodné slová patria Petrovmu otcovi(Andrej Petrovič Griňov)

-dejové línie(sú súbežné):

• Ľúbostná- Mária a Peter- viac romantických prvkov
• Pugačovo povstanie- realistická línia

-vykresľovanie: charaktery postáv, historické udalosti a osobnosti, prostredie, dobová atmosféra

-priestor: Juh Ruska- Belogorská pevnosť, Orenburg(Puškin tieto oblasti poznal)

-text je nazvaný ako ENCYKLOPÉDIA RUSKÉHO ŽIVOTA V 2. POLOVICI 18. ST.

-vonkajšia kompozícia: zápisky Petra Griňova

-prvky romantizmu a realizmu: rôzne typy postáv

-dej sa rozvíja vďaka Márii Ivanovej(pasívna postava)

-postavy:

• Hlavné: Peter, Mária, Saveľjič, Pugačov, Švabrin(môže byť aj vedľajšia)
• Vedľajšie: Zurin, Kapitánová rodina- Kuzmič Mironov, Jegorovna Mironová, Mária Ivanova Mironová, Katarína II., Petrovi rodičia, Griňovci, Popvá žena

-charakteristika postáv:

• GRIŇOV
  • odvážny, cieľavedomý, čestný, priateľský, spravodlivý, tvrdohlavý, ľahkomyselný
  • s Pugačovom sa rešpektovali, vážil si ho, no nesúhlasil s jeho násilným konaním
• SAVELJIČ
  • Petrov sluha –otcovský vzťah
  • starostlivý, predvídavý, verný, obetavý, pravdovravný, skúsený, rozvážny, oddaný
  • používa ľudové múdrosti
  • pred tým bol nevoľníkom
• PUGAČOV
  • vodca
  • vďačný, krutý, cieľavedomý, hrdý, zástanca ľudu, spravodlivý, múdry, stratég, vážil si dobré skutky
  • ľudský k Petrovi a jeho ľuďom
  • nepriateľ šľachty
• ŠVABRIN
  • podlý, zradca, ziskuchtivý, prefíkaný, pomstychtivý, bezcharakterný, nemal problém zabiť, majetnícky k Máši
• KATARÍNA II.
  • múdra, spravodlivá, zidealizovaná, štedrá, veľkorysá k Máši a Petrovi
• MÁRIA IVANOVÁ
  • bojazlivá, obetavá, citlivá, poslušná, odvážna(keď išla za kráľovnou)
  • vyžaruje pokoru a skromnosť
• MIRONOV
  • Čestný, dobrácky, starostlivý, statočný, spravodlivý
• RODINA MIRONOVÝCH
  • Skromná, dobrácka, súdržná, pokorná, prostá

-slohové postupy v texte: informačný, opisný, rozprávací,

-rozprávač: ICH forma- subjektívny(Peter); v závere onrozprávanie

-charakteristika v texte: priama, nepriama, vonkajšia, vnúotorná, skupinová(Kozáci, družina), individuálna

-konflikty:

• Peter a otec
• Peter a Saveljič- kôly kožuchu
• Beaupré a otec- kôly výchove
• Saveljič a Zurin
• Peter a Švabrin- kôly Márii
• Pugačov a cárovná
• Pugačov a Švabrin- keď šiel oslobodiť Máriu
• Pugačov a Šľachta

-povstanie

• Kruté, krvavé, živelné, nenásytné, neúspešné
• V Rusku na čele s Pugačovom
• Cieľ: vyhubiť šľachtu, aby bol Pugačov cár
• Vznik: nespokojnosť ľudu s pomermi v Rusku

-vonkajšia kompozícia: kapitoly

-text je obohatený o prvky ľudovej slovesnosti: piesne, príslovia, porekadlá, povesť, prirovnanie, citáty

-v texte sa uplatňuje žánrový synkretizmus- miešajú sa rôzne druhy a žánre(môže byť žánrový a druhový)

-typizácia postáv

• Pugačevoví ľudia- špeciálny odev, účes, rysie čiapky
• Pugačov- biely kôň, červený plášť, šable

-naturalistické vyjadrovanie príbehu- v pevnosti, pri opise boja a popravy

-naturalistické scény: smrť, nahota(matka, Mária)- oberanie mŕtvych o čižmy, drancovanie

-romantické prvky- pri poprave- obeta Saveljiča za Petra, láska až za hrob(Vasilisa a Mironov)

-negatíva vplývajúce na vzťah Petra a Márie: Petroví rodičia, Švabrin, Pugačovo povstanie

-gradácia-napadnutie pevnosti, konkr. vešanie kapitána

-stretnutie Petra a Pugačeva

1. V hostinci- Pugačev ako tulák-priateľský vzťah- záchrana života vo fujavici
2. Pri pevnosti(vešanie)- Pugačev ako vodca- vzťah nezmenený- uchoval Petra
3. Pri vyslobodení Márie
4. Pri vešaní Pugačeva-1774

-rámcovanie príbehu- Zurin, hostinec- predvolanie pred súd

-motívy:

• TAJOMNOSŤ- stretnutie Máši s Katarínou II.; Pugačov ako tulák
• ZÁMENY- Máša ako neter kňaza; Švabrin ako kozák(pred tým cársky vojak); Pugačov ako chudobný(potom bohatý)

-vzťah Petra a Márie: pevná láska; ochota zomrieť za druhého, vo vzťahu im bránili rodičia

MARTIN KUKČÍN: DOM V STRÁNI

-hlavná dejová línia: Katica a Niko

-vedľajšia dejová línia: Mande, Ilija, Jure

-prostredie: Brač pod Grabovikom(príbytky)

-kompozícia: 18 kapitol s názvom(titulok)

-dej založený na spoločenských rozdieloch

-postupy:

• Lyrický- úvahy(Niko, Anzula); monológy; opisy-prostredia(prostredníctvom vnemu postavy, spojené s psychickým naladením), fiery
• Epický- rozprávanie- vedľajšia línia-kapitán Luka
• Dramatický- rozhovory medzi Katicou a Nikom

-motívy:

• Láska a smrť
• Rozdiely v spoločnosti
• Dedina

-symboly:

• Mate- symbol patriarchu, spravodlivosti
• Kvet = krása
• Vinič, mozole = práca
• Čiapočka = život
• More = sloboda(Luka)
• Dom v stráni = symbióza težackého a mestského; je na úbočí, vzdialený od ostatných

-farebnosť textu

• Červená = láska a konflikty
• Zelená = príroda, vinič
• Biela = postavenie, práca
• Čierna = smrť
• Modrá = more(Luka)

-zmena charakteru postáv- Katica, Paško

-slohové umelecké postupy: opisný, rozprávací, výkladový

-hlavné postavy: Mate, Anzula, Katica, Niko, Dorica

-vedľajšie postavy: Zandome, Jera, Matija, Paško

-konflikty: Jera a Barica; Mate a Anzula; Niko a Paško; Mate a Jera; Niko a Katica; Katica a Dorica; VNÚTORNÝ KONFLIKT- Niko(rozhodoval sa medzi Katicou a Doricou), Anzula, Mate, Katica, Ivan

-hlava rodiny = MATE- symbol múdrosti, udržuje rodinu pokope; rieši spory medzi Jurou a Baricou, súvisiace s postavením žien v domácnosti, rieši spory s Ivanom- vonkajšie vplyvy(finančné zázemie) a problémy jeho vnútra

MATIJA A KATICA

-zmena návykov Katice- obľuba vyššej spoločnosti

-Matija- stabilnejšia, pracovitejšia, skromnejšia

-Katica-ropráva o práci, záľuba v móde, túžba po majetku

-Katica- vzťah s Paškom a Nikom

-rozdiely medzi vyššími a nižšími vrstvami sú zobrazené na dedinskej zábave- u Bobicu(nižšia vrstva); u šory Anzuly(vyššia vrstva)

-zlomový bod: keď sa Katica dostala do kontaktu s Nikom—Katica- z konzumu; Niko- cit

-styk vyššej a nižšej vrstvy nebol povolený- odcudzenie Nika a Katice

NIKO DUBČIC

-autor pracuje s retrospektívou(rodina + prostredie)

-otec- Luka, majetok, vzťah s Anzulou

-Anzule na Katici prekážalo: majetok, postavenie, vzdelanie, postavenie, skúsenosti

-Anzula-tradicionalistka; mala výhrady a predsudky kôly spoločenskému postaveniu

DIALÓG- ANZULA + MATE

-ostrý dialóg

-o rozdieloch medzi vrstvami

-Mate vyznieva s väčšou hrdosťou- 1. Dialóg, kde sa prejavil jeho hnev

-Anzula to rieši dohodou, zmierením; dala sľub, že sa za Nika zaručí

-skončil dohodou: nebudú im brániť, môžu sa stretávať a spoznávať

PODMIENKY ANZULY:

-odchod zo služby Katice

-svadba najskôr o rok

-stretnutia na verejnosti

-za nevestu ju prijíma len v poctivosti a čistote, musí si ju vážiť a ctiť

-nesmie zatvárať oči pred chybami a nedostatkami

KONIEC NIKA A KATICE

-hlavný dôvod: pri stretnutí s Jerou- reči sú pre neho nestráviteľné, bál sa, že Katica bude ako svoja matka

-vyvrcholenie: pri obede u šory Anzuly- Katica sa cíti trápne, odvrhnutá, uvedomuje si, že tam nepatrí, Dorica je tam ako gazdiná domu(správa sa ku Katici ako k seberovnej)

-šora Anzula ich postupne rozdeľovala aj napriek sľubu, že sa do nich nebude miešať