Milan Rúfus a Miroslav Válek – dvojportrét

Milan Rúfus a Miroslav Válek – dvojportrét

Milan Rúfus

-patril k Mladej tvorbe

-humanista a filozof

-autor metafor a pôsobivých obrazov

-pracuje s motívom ticha

-súputník- Miroslav Válek

-básnik domova(spolu s Válkom a Kostrom)- zb. Príťažlivosť, Moja rodná

-básnik tragiky(vedie ku katarzii v zb. Až dozrieme)

-inšpirácia pre tvorbu: KRESBY(Pamätníček, Modlidbičky)

-v básniach je prítomná jeho minulosť

-1. Zbierka: Až dozrieme(1956)- vyjadruje odpor voči literárnemu schematizmu

-patril k básnikom, ktorí prinavracali dôveru k slovu v slovenskej poézii

-v prvej zbierke neboli publikované jeho rané básne

-neveril avantgardám; nedal sa nimi inšpirovať; bol k nim kritický a skeptický

-v tvorbe objavujeme vidiecke korene(rodisko Liptov)

-nadviazal na Kraska

-v poézie nachádzame odkaz o živote ľudí, ktorí žili v tesnom kontakte so zemou

-vyčítali mu, že je smutným básnikom- poézia neopisovala radosť z bývalého režimu(socializmu)

-základný zdroj inšpirácie- folklór

-študoval SJaL a D na UK v Bratislave- neskôr bol vyškoleným učiteľom literatúry

-citáty:

• „Čo je to báseň? Spojenectvo. Aliancia pravdy a krásy. “
• „Nepoznám osamelejšieho človeka ako je básnik bez svojho čitateľa“
• „Slová nie sú ani dobré ani zlé. Slová jednoducho sú. Ako je oheň alebo nôž ani dobrý ani zlý. Zlá či dobrá, vedomá alebo nevedomá je ruka, ktorá ho vedie, aby múzu zabila alebo rozkrojila jablko.“

-zbierky:

• Chlapci(1966)
• Chlapec maľuje dúhu(1974)
• Pamätníček- spoluautorstvo s dcérou Zuzanou(ilustrácie)

KONTEMPLÁCIA

-podtitul: Báseň pre ľudí, ktorých mám rád

-1. Sloha:

• Rúfus ako básnik, ktorý je nedozretý a začínajúci
• Zobrazuje sa tam autorská mladosť(oheň a veselý sneh)
• U autora začína vzplanutie tvorivosti, ale nie konkrétna realizácia
• Silne emocionálne básnické prostriedky

-prostredníctvom nej zobrazuje svoju poetiku

-lyrická báseň- reflexívna lyrika(obracia sa na seba, svoje vnútro, ale aj na vonkajšie veci, ktoré sa ho týkajú bezprostredne)

-základnou emóciou je výzva

-aj keď navonok báseň navonok pôsobí pokojne, je aktívna a nie statická

- motívy:

• Detstvo
• Človek

-Rúfusov pohľad na to, ako napísať dobrú básen

-v závere vygradovala- žalm o človeku o prítomnosti smrti, s východiskom optimizmu(stretnutie s Bohom)

-väčšina básne bez rýmu, v 5. A 6. Časti striedavý rým

-kompozícia: 6 častí

-imperatívne tvary- sú rečníckym pátosom

-veľa zvolaní

-hlavné témy: život, slovo, báseň, matka

-báseň má formu vnútorného monológu

-využíva autorský plurál, tým dáva pocit, že báseň nepatrí len jemu

-vyznieva aj ako dialóg(2. Časť)- Povedz mi mama, hľa mama....(fiktívny rozhovor medzi autorom a jeho matkou)

-najemotívnejšia časť: ,, To nie je báseň, to je výron krvi....“

• Téma: BÁSEŇ-ako ťažko je napísať báseň a ako ostane v srdci čitateľa

-posledný verš 1. Časti- úplný opak oproti celej časti; je povzbudivý, cítiť z neho vitalizmus

1. časť:

• Kľúčové slovo: ŽIVOT
• Enumerácia- vypočítavanie
• Znaky nadrealizmu
• Chýbajú tam slovesá
• Väčšina veršov podstatné mená s prívlastkami
• Kontrasty

1. časť:

• Obsahuje slovesá
• Má náznak epickosti

Hlavné motívy v jeho tvorbe:
1) rustikálny motív – spätosť človeka s prírodou a vidiekom
2) vlastné životné skúsenosti a dôraz na duchovné hodnoty, napr. za najvyššie ľudské hodnoty považuje materinskú lásku, vzťah k domovu a práci človeka ( motív zeme ako živiteľky, chudoby)
3) motív úprimného a čistého detstva od ktorého sa odvíja život človeka
4) biblický motív – často v podobe parafráz – v tvorbe často zdôrazňuje kresťanský humanizmus v živote človeka a prepojenie života človeka s náboženstvom
5) kritické hodnotenie aktuálnych spoločenských udalostí, pričom upozorňuje na ohrozenie človeka vo svete a kritizuje odcudzenie a ľahostajnosť ľudí k bolestiam sveta.

MIROSLAV VÁLEK

Znaky tvorby:
1) v poézii sa opiera o pocity človeka ovplyvnené mestskou civilizáciou. Mesto je typické prostredie jeho básní.
2) základné motívy: 
a) poézia a láska, napr. zamýšľa sa nad podstatou poézie
b) človek a svet, napr. sústreďuje sa na analýzu ľudského vnútra
3) jeho básnická reč je jasná, ale i mnohovýznamová
Jeho básne sa vyznačujú:
a) originálnymi, často až surrealistickými metaforami a personifikáciami
b) slovnými a zvukovými hrami (eufónia)
c) asociatívnym radením obrazov
d) prevláda v nich voľný verš
e) uplatňuje sa mozaiková výstavba básne, t. j. princíp montáže
f) spájanie lyrického a epického textu v básni (t. j. forma básne v próze)

Báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať

- polytématická báseň = pásmo

- žáner modernej poézie väčšieho rozsahu

- boj proti fašizmu

- zobrazený cez tragédiu „13-ročnej“ lásky

- kontrast a pararela – základný výstavbový princíp

- používanie princípu opačného pohľadu na vec – pivonky rastú koreňmi nahor

- výrazné úvahové prvky

Charakteristika:

- zdôrazňovanie obraznosť, polytématickosť, množstvo tém, voľné riadenie motívov

- voľné spájanie tématických rôznorodých veršov

- pre pásmo príznačný voľný verš – Apollinaire

- voľný verš – verš modernej poézie

- vz. v poézii symbolistov

- pripomína nám skôr vetu ako verš

- nemá rovnaký počet slabík

- nemusí mať rým

- nečlení sa na opakujúce sa veršové celky, zhodné stropy

- vo veršoch sú odkazy na historické reálie (udalosti, osobnosti,...)

1. Udalosti

- Osvienčim – koncetrák Poľsko

- Kremnica – na SR vraždenie ľudí 2. Svet. vojna – vyplýva z nej tragika

- Lidice – ČR vraždenie

- 1. Púnska vojna – medzi Kartágoma Rímom

1. Osobnosti

- Johanes Althaus – starosta Eudemu (mesto v DE)

- nemecký filozof a politológ

„Panovník má vládnuť len so súhlasom ľudu. Musí rešpektovať prirodzené práva človeka, najmä právo na slobodu. Ak to vládca nerešpektuje, treba ho zosadiť.“

V 2. SV sa porušovalo

- príbeh sa odohráva v Česku – odvádzajú ich do koncentračného tábora

- viac epických zložiek – príbeh lásky z pásma

- Ivan Hrozný – učiteľ dejepisu – smrť – siahol si na život

- nemohol pozerať na to, čo sa deje

- jeho smrť je v texte opísaná ako smrť úličníka

- už to má za sebou narozdiel od ostatných

- spájanie slov vzdialených významov (ostrý výkrik sviec, tiché bratstvo kľúčov, čierne lampy hviezd)

→obraz vojny

- tragická báseň – spoločenská tragédia – tragický osud židovského obyvateľstva

- tragický tón

- symbol rúk – ruky prázdne a čakajúce volajúce o pomoc, ktoré vytvárajú dejiny

- domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ktoré môžu pritúliť, zohriať, zachrániť, ale aj zabiť

Motívy – vojny, smrť, láska, domov (symbol istoty), spomienky, ruky (prostredníctvom spol. situácii,

Samovražda učiteľa dejepisu)

Prvky emotívnosti – krutosť zobrazená cez smútok detskej lásky

Témy: spomienky, láska, detstvo, domov

- nové postupy, ktoré autor používa na spracovanie tém sú silne emocionálne, novátorské a funkčne zaťažené