Voľný verš

Voľný verš

-verš modernej poézie

-uplatňuje sa najmä od začiatku 20. Storočia

-protiklad klasického verša

-chýba mu rovnoslabičnosť, metrum a rým

-nie je založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík

-nemá rovnaký počet stôp

-nositeľom rytmu je intonácia- daná rovnakou vetnou výstavbou

-upúšťa sa od interpunkcie na konci veršov

-v slovenskej literatúre ho použil 1. krát Ivan Krasko

-najdôležitejšia funkcia pri vyvolávaní rytmov: RYTIMICKÝ IMPULZ(rovnaký rytmus v každej )

-každý verš buď veľkým alebo malým písmenom

-najdôležitejšia zložka impulzu: DVOJITÁ INTONAČNÁ SCHÉMA(rozdelenie verša na 2 polveršia; je daná cezúrou)

-najcitlivejšie miesta- na začiatku a na konci

• Umiestňujú sa tam významovo najdôležitejšie časti výpovede
• Stávajú sa zdrojom napätia, ktoré vzniká medzi významnými centrami
• Vyvoláva sa tam dvojsmerné napätie, istá dynamika

-stred verša = BOD OBRATU- rozdelenie verša z hľadiska významu na 2 časti

-presah

-pôvod v americkej literatúre

-opakovania vo voľnom verši: asonančné, aliteračné, anaforické, epiforické

-prejavil sa v:

• Surrealizmus
• Symbolizmus: Ivan Krasko
• Katolícka moderna: R. Dilong, J. Silan
• Vitalizmus
• Nadrealizmus: Rudolf Fábry
• Literárna avantgarda

Ján SMREK
1898-1982
„Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú,
pred húfmi ľudí verne zápasiacich.
Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja.
Nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
Nepatriť nikdy medzi neveriacich.
A milovať-“
(Básnik a žena- Po desiatich rokoch)
- vlastným menom Ján Čietek
- hlavný predstaviteľ vitalizmu- oslava lásky, prírody, krásy sveta, radostné nálady, nájdenie krásy aj vo všedných veciach (podobný českému poetizmu)
- veľký význam aj jeho novinárska činnosť– šéfredaktor edície EMSA, založil časopisElán, ktorý dovoľoval publikovať autorom bez rozdielu svetonázoru
- prvá zbierkaOdsúdený k večitej žízni- motívy smútku a pesimizmu, no v poslednej básniDnes milujem svoj Deňhovorí, že opúšťa pesimistické nálady 
- krása pre Smreka bola oslavaženy, priateľstva, vína, umenia, cestovania
-členenie tvorby:
1.medzivojnová- knihy dní slnečných-Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Zrno, skladbaBásnik a žena
2. vojnová- knihy nocí planých-Hostina, Studňa
3. po r. 1945- knihy podjesenné-Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy
- zbierka básni, ktoré sa autorovi najviac páčili-Moje najmilšie
- kniha memoárovPoézia, moja láska
Cválajúce dni
- zbierka plná optimizmu, napr. báseňMne dedinčanka stepilá
Básnik a žena
- básnická skladba, jedno z najznámejších diel slovenskej ľúbostnej lyriky
- má formu dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol a oslovil jedného zimného dňa, rozprávajú sa najmä o význame lásky a o poslaní poézie
- má len jemnú dejovú líniu, v prvých 4 častiach sa ich láska vyvíja, no prichádza rozchod, v posledná časť opisuje ich stretnutie po 10 rokoch
- v prvej časti sa autor sťažuje, že ľudia si nevážia básnikov
- časti:V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch
Hostina, Studňa
- v čase vojny nepísal o hrôzach vojny, ale vyslovoval smútok za tým , čo mu vojna vzala→ nemohol cestovať, koncertné sály boli zatvorené, spomína na stretnutia s priateľmi, napr. báseň Bacardi- oslavná báseň, smútok, že nemôže chodiť do kaviarne, končí sa „Nech miesto hromobitia kanónov znie krotký cengot čiaš!“, Len poézia- vyjadruje poslanie básnika vo vojne, jeho úlohou je tvoriť stále nové básne, upozorňovať na zlo vojny a vždy hovoriť pravdu

Skupina DAV- založili ju mladí ľavicovo orientovaní spisovatelia a umelci, vydávali časopis, spočiatku čerpali podnety z európskej proletárskej poézie, nadviazali na avantgardné smery
- zakladatelia: Daniel Okáli, Andrej Sirácki, Vladimír Clementis 
- ďalší členovia: Ján Rob Poničan, Laco Novomeský, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Eduard Urx

+ MIROSLAV VÁLEK(zadanie č. 21)