Ladislav Novomeský (1904-1976)

Ladislav Novomeský (1904-1976)

Najvýznamnejší predstaviteľ ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období, najlepší básnik skupiny DAV, ale i celej modernej slov.poézie.

Ľavicová avantgardná poézia prichádza- proletárska poézia prichádza v 30-tych rokoch 20.st. Ide o skupinu básnikov, ktorí na istý čas ovplyvňovali kultúrny, literárny a spoloč.vývin, sú známi pod skratkou DAV-isti, /skratky krstných mien zakladateľov Daniel Okáli, Andrej Siracký a Vladimí Klementis/. Títo spisovatelia propagovali myšlienky socializmu a KSČ, informovali o živote v ZSSR- bol pre nich vzor.Patrili tu- Ján RobPoničan, F.Kráľ, lit.kritik Edo Urx,P.Jilemnický, L.Novomeský.

• Pripravovali SNP- formulovali jeho program
• Po roku 1945 boli až príliš vyzdvihovaní, v 1951 boli proti niektorým z nich vykonštruované politické procesy za šírenie buržoázneho nacionalizmu- uprednostňovanie národných tém. L.Novomeský bol uväznený, v 0-tych rokoch rehabilitovaný./ Buržoázny nacionalizmus- kampaň proti národne zmýšľajúcim politikom, spisovateľom, lit. kritikom, obvinili ich z toho, že chcú rozbiť jednotný československý štát, kampaň trvala 13 rokov. Clementis bol popravený, Okáli dostal 17 rokov, Husák doživotie/

Davisti čerpali podnety najmä z európskej proletárskej poézie, prinášajú nové výrazové prostriedky- nadväzujú na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus. Odmietajú staré literárne tradície a tradičné umelecké formy.

/Futurizmus- odráža prudký vývoj modernej doby, rýchle premeny, hlavný zdroj krásy- vedecké objavy, priemyselné výrobky, prináša poéziu strojov. Má jednoduchý slovník, heslovitý, telegrafný, umenie má držať krok s technickým pokrokom, odmietali konvencie a tradície./

Inšpiráciu čerpali zo sociálnej skutočnosti, prevládajú motívy všedných dní, poukazujú na nespravodlivosť a nehumánnosť buržoázneho zriadenia, prinášajú obrazy vojny, ktorá všetko ničí a mrzačí ľudí.

L.Novomeský- básnik, lit. vedec, kritik, teoretik, politik a novinár

Narodil sa v Budapešti, kam rodičia odišli za prácou, otec bol krajčírom, po prevrate sa vrátili do Senice.Študoval na učiteľskom ústave v Modre, externe študoval na filozof.fakulte.Pracoval ako novinár. V medzivojnovom období žil dlhší čas v Prahe a bol redaktorom viacerých komunist.novín-Pravda, Rudé právo,DAV. 1939 po rozbití republiky sa vrátil na Slovensko. Aktívne sa zapojil do protifašist.odboja a v 1944 do prípravy SNP.

Po vojne zastával významné polit.a spoloč.funkcie- bol predseda MS,v 1951 bol spolu s ďalšími davistami zatknutý a nespravodlivo obvinený z nepriateľského postoja k republike,v 1954 odsúdený na 10 rokov, ale podmienečne prepustený 1956, do 1962 žil v Prahe pod dozorom ŠB. V 1963 rehabilitovaný, vrátil sa do Bratislavy,tu aj zomrel.

Tvorba- 2 vývinové obdobia-1. od vstupu do liter.po 1954

1. po 1963

Na začiatku svojej tvorby bol ovplyvnený civilizmom amerického básnika Whitmena,českou prolet.poéziou J.Wolkra a ruskými básnikmi Majakovským a Jeseninom.

1.zbierka Nedeľa- názov zbierky nie je náhodný, podľa poetistov poézia a krásno mali byť sviatkom v živote človeka tak ako nedeľa. Prihlásil sa ako básnik túžiaci po láske, kráse a radosti, ale i básnik zobrazujúci ťažké položenie národa ako sociálnecítiaci básnik. Podobne ako Wolker miluje veci a vecičky bežného sveta, ale uvedomuje si aj sociálnu nerovnosť, triedne rozdiely. Stáva sa básnikom proletárov, chudoby, žobrače, v centre jeho poézie stojí trpiaci človek.

Prináša poéziu mesta, približuje svet kaviarničiek, tanečníc, atmosféru mesta, túžbu po ľudskom šťastí, ktorázostáva nenaplnená- ide o ľudí z periférie veľkomesta.

V jeho básňach vystupujú nové postavy- urobená slúžka, ktorá nemala nič zo života, prostitútky, kt.sa nedostalo lásky, chlapec chorý na tuberkulózu, kt.nenávidí súcit.

Najznámejšie básne- Slúžka- baladická výpoveď starej slúžky Márie Furkovej o vlastnom živote, v ktorom okrem roboty nepoznala nič.

Dve balady- smrť baníkov a smútok tých, kt.ich smrť prežili.

Tuberkulóza, Nedeľa, Mesto-

Zbierka je ovplyvnená hlavne poetizmom- jazyk lyrický, pôsobivý, ľúbozvučný

Báseň Nedeľa: prináša atmosféru mesta, atmosféru mesta, motívy súvisiace s nočnou prechádzkou po dunajskom nábreží, obraz nedele v meste- aj tichá aj hlučná, farebná, spojená s prechádzkou s blízkym človekom a končiaca v pohostinstve. Štýl básne je uvoľnený, nepatetický, príjemný. Autor používa pekné básnické obrazy noci- personifikáciu, epitetá, ale aj nepoetický slovník- psovsky zima, mizerne.

Báseň je písaná ako pásmo po vzore fr.básnika Apollinaira, kt, v básni aj spomína.

2.básnická zbierka Romboid- venoval ju zaviatej pamiatke Janka Kráľa, podľa zbierky bol pomenovaný v 1966 nový literárny časopis. Cítiť vplyv Wolkra, Nezvala a Seiferta. Konfrontuje v nej obdobie detstva- hravosť, bezprostrednosť, kruh/lopta sozložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené , tak ako sú pokrivené a hranaté i tvary romboidu-kosodĺžnika.

Na rozdiel od poetistov si nevšíma iba radostné a veselé stránky života, ale aj smutné a tragické.

Básne-Červená a čierna- červená je symbolom krvi kt.prelievajú baníci , čierna je ich práca, čierne je uhlie i ich život.

Kolo kolo mlynské- spomienky na detstvo, bezstarostnosť, loptové hry

Jazyk- lyrický, pôsobivé personifikácie, kalambúr- slovná hra, tak ako poetisti kládol dôraz na eufonickosť, ľúbozvučnosť svojich veršov/ báseň Slnce na vodách/

1. zbierka Otvorené okná /35/ - znamenajú otvorené okná do sveta veľkého i malého, do diaľok i domova, znamená otvorenosť slov.poézie moderným prúdom a smerom v svetovej i európskej poézii, bol proti konzervativizmu v živote i poézii, pozitívne hodnotil moderné smery. Autor akokeby otváral okná a pozerá sa do šíreho sveta. Novomeský nikdy nestál dogmaticky na socialist.pozíciách, bol proti schematizmu a angažovanej poézii.Názov knihy je symbolický, otváranie okien do Európy sa stalo heslom mladej generácie spisovateľov.

Básne buduje na kontrastoch domov-svet, všedné- nepoznané, nemenné- dynamické, nudné-zábavné.

1. zbierka- Svätý za dedinou- /39/ - reaguje na hrozbu nastupujúceho fašizmu, blíži sa čas pušiek ,dýk a náreku, v ktorom bol básnik nepotrebný a človek cudzí človeku. Nechce, aby poézia stála bokom, uvažuje, akú funkciu môže mať báseň a umenie v tomto čase. Vyslovuje vieru v človeka, v silu ľudskosti, ktorá napokon zvíťazí nad vojnou.

5.zbierka-Pašovanu ceruzkou/48/- sú tu básne protifašistického odporu, napísal ich ešte počas vojny.Báseň Pašovanou ceruzkou, podľa ktorej nazval celú zbierku, napísal vo väzení v Ilave .Na vyjadrenie svojho postoja musel použiť skryté formy- symboly. Opakuje sa tu motív cesty a kolobeh ľudského života- život znázorňuje ako cestu, ktorá má svoj začiatok i koniec,je tu i motív zastaveného času symbolizovaný riekou Váh.

Po tejto zbierke sa básnicky odmlčal do 1963, nastupuje 2 fáza jeho tvorby

1.zbierka Vila Tereza- je to poéma, v ktorej vzdal hold VOSR, venoval ju tragickej postave sovietskych dejín Antonovi Ovsejenkovi, kt sa stal obeťou stalinského teroru. Vila Tereza bol názov vily sovietsk.veľvyslanectva v Prahe.

2.Do mesta 30 minút- venoval pamiatke svojho druha V.Clementisa, nespravodlivo odsúdeného a popraveného v 50-tych rokoch. Sú tu spomienky na jeho detstvo,mladosť,život po 2.sv.vojne.

1. Stamodtiaľ a iné- reflexie zo svojho života, trpké skúsenosti, úvahy o budúcnosti,hodnotí svoju účasť v SNP, bilancuje svoj život, stratu občianskej slobody v 50-tych rokoch
2. Dom, kde žijem- podobne ladené básne, základné pojmy sú domov- svet, mladosť, stretnutia, láska k domovu

Nedeľa

Noc chce mať z tichosti pobrežia pôžitok,

a preto pricvála klusom,

šaty z tmy na seba oblečie, rúcho si hviezdami

ozdobí a povie: tu som.

Noc taká rozmarná: tu sa chce u topiť v tichu

a v pobrežia kráse

a v meste nechá sa pohostiť hlučnom a veselom

na hodokvase.

Okrem hviezd do noci pri dráhe železnej žiarovka

so svetlom zvoní,

raz modrá, zelená, červená; farby si premieňa

jak mladí chameleóni.

Priateľ si zapáli cigaru a vtipy robí si z noci a

šera,

ja jeho milenke s pátosom rozprávam preklady

z Apollinaira,

hoc veľmi dobre viem, že ju verš nijako

nezaujíma,

ale je noc a my sami sme, potom je psovsky

a mizerne zima,

a vtedy človeku veselý verša zvuk podivne

do ušú zneje.

Ale my vieme, že cigarou, veršami človek sa

nikedy nezohreje,

a potom: navečer človeku dlhý chod určite

do nohy vstúpi,

po dlhej prechádzke i ten hosť nezvaný - hlad –

na nás doista vycerí zuby.