Svetová stredoveká literatúra

Svetová stredoveká literatúra

– vzniká po zániku Rímskej ríše v 476 n.l.

– vzniká kresťanstvo, ktoré ju začína ovplyvňovať od 4. storočia

– centrami vzdelanosti boli kostoly, kláštory a školy

– vznikajú prvé univerzity

– základom pre literatúru sa stáva Biblia

– hovoríme o univerzálnosti stredovekej európskej literatúry (všetky kultúry mali spoločné
vlastnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu)

– delíme:

1. západnú – latinskú vzdelanosť

2. východnú – byzantská a grécka vzdelanosť

- ZNAKY STREDOVEKEJ LITERATÚRY:

1. Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kňazov, pánov a chudobných)
2 .Náboženská transcendentálnosť- viera vo vyšší nadpozemský svet
3. Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácie, imitovania, parafrázovanie
4. Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním stali topickými (využívanie ustálených
zvratov)
5. Čerpanie symboliky, alegórie
6. Všetko určoval vzťah k Bohu
7. Anonymita – diela bez mien a titulov
8. Synkretizmus – splývanie literárnych druhov a žánrov
9. Forma bola dôležitejšia ako obsah
10.Básnický štýl bol rétorický, veľmi ozdobný
11.Idealizované typizovanie – konštantné, ustálené vlastnosti (svätec)

-ŽÁNRE STREDOVEKEJ LITERATÚRY:

mýtus, kronika, kázeň, žalm, hymnus, óda, pieseň, facécia (kr. anekdotický útvar samopašného charakteru), hagiografia(životopis svätého),..

– rozdelenie stredovekej lit.:

a) Orientálna (indická, perzská, arabská, čínska)

b) Európska
I.) hrdinský národný epos
 - znaky hrdinského národného eposu: príbeh s bohatým dejom, má hlavné aj vedľajšie línie, má veľmi veľa postáv, veľa opisov, hlavná postava je vždy šľachtic

– Francúzsky epos - Pieseň o Rolandovi ; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku
-šírenie ideálu rytierstva, vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti
-dvorský román: Tristan a Izolda – osudová sila lásky

– Nemecký epos - Pieseň o Nibelungoch (12. stor.) . rozpráva sa tu o bájnom poklade Nibelungoch

– Ruský epos - Slovo o pluku Igorovom (12. stor) . zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloveckými (kumánskymi) kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža
-najstarší letopis – Povesť vremennych let- najstaršia historická povesť o vzniku štátu

Česká stredoveká literatúra

– datuje sa s Veľkomoravskou ríšou, staroslovienčina

– najznámejšia je stredoveká pieseň Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami)

– vznikali legendy – písané po latinsky

– vznikali kroniky – najvýznamnejšia Kronika česká (Chronica Boemorum) (z 12. stor.) – KOSMAS zobrazené české dejiny od vybájených čias do 12. storočia

– Dalimilova kronika (14. stor.) – čeština, neznámy autor – české dejiny od najstarších čias

– Hradecký rukopis (14. storočie) – patrí do meštianskej literatúry, má satirický podtón
JÁN HUS

– profesor pražskej univerzity, kázal v Betlehemskej kaplnke, postavil sa proti cirkvi (odpustky)

– diela: Knižky o svatokupectví, Výklady viery, Desetořo a páteře, Postilla

– priniesol diakritické znamienka

– po Husovej smrti sa šírilo husitské hnutie a symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož
jsú boží bojovníci

Staroslovienska literatúra(863-1000)
Staroslovienska vzdelanosť a kultúra

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 – 846) a zveľadil knieža Ras­tislav (846 – 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rasti­slav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 – 867) o vyslanie vierozvestov. Konštantína (827 – 869) a Metoda (813 – 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia So­lúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 – 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 – 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 – 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Meto­dovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovan­ského písma – HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka – staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol mace­dónskym nárečím z okolia Solúna.)

Boj o uzákonenie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka sa nazýva boj proti trojjazyčníkom, pretože dovtedy cirkev uznávala ako bohoslužobné jazyky gréčtinu, latinčinu a hebrejčinu. Vďaka práci Konštantína a Metoda k nim načas pribudla aj staroslovienčina.

STAROSLOVIENSKA LITERATÚRA
a)PREKLADOVÁ - bola určená pre náboženské potreby. Pôvodné preklady sa nezachovali, za­chovali sa len odpisy žiakov z 10. a 11. storočia. Išlo o preklady diel z gréčtiny a hebrejčiny.
Misál – omšová kniha
Žaltár – zbierka žalmov
Biblia – do staroslovienčiny boli preložené rôzne časti Starej a Novej Zmluvy
Breviár- modlitebná kniha pre kňazov
Spevník, súdny zákonník

b) Pôvodná – literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave, po vyhnaní Metodových žiakov aj v Bulharsku, Čechách a na Kyjevskej Rusi.
Proglas – autor Konštantín

– útvar hymnus = oslavná báseň

– prvá staroslovanská báseň napísaná v staroslovienčine

– 110 veršov, 12slabičné

– predspev k sv. Evanjeliu podľa Jána

– najstarší dochovaný odpis z 13. storočia

– oslava slovanského prekladu písma

– vyzdvihuje domáci jazyk – základ vzdelanosti

– obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku

– citáty z Biblie

– amplifikácia (rozširovanie) duša žiadna

– kumulácia (hromadenie)

– klimax = kumulácia + gradácia významov jednotlivých výrazov

– anafora – opakovanie slov na začiatku veršov slovo

– metafory, básnické otázky, oslovenia

Moravsko-panónske legendy:
(legenda – liter. druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisujú sa v nich životy svätých, ich mučeníctvo a zázraky. Cenné sú tým, že sa v nich zachovali skromné zmienky o živote ľudí.)

Dve časti: Život Konštantína
Život Metoda

Život Konštantína – útvar legenda, autor Kliment, žiak Cyrila a Metoda

– životopisné údaje

– obsahuje 18 kapitol

– próza

– idealizované typizovanie

– vykreslenie učenca

– biblické citáty

– detstvo, mladosť, štúdium v Carihrade

– vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy

– obhajoba staroslovienskej liturgie v Benátkach a v Ríme

– boj proti trojjazyčníkom

– spoločenské pomery na Veľkej Morave

– vznešený a rétorický štýl ( rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, podobenstvá )

– vyvrcholením diela je Konštantínova obhajobná reč na obranu staroslovienčiny: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto ne­svieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"

Život Metoda – útvar legenda, autor Gorazd

– 17 kapitol

– kratšie, epickejšie menej legendové dielo

– podrobne sa venuje Metodovej misijnej činnosti na Veľkej Morave, zriadeniu vlastnej cirkevnej provincie, menovaniu za arcibiskupa

– obhajoba staroslovienčiny

– Metodova smrť a jeho pohreb

– básnické obrazy a trópy

– výstižne charakterizuje spoločenské pomery na Veľkej Morave

O písmenách – autor Chrabr, rozpráva o vzniku cyriliky z hlaholiky
Život Naumov –neznámy autor, hovorí o pôsobení žiakov Cyrila a Metoda mimo Veľkej Moravy
Pochvaly: Pochvala Konštantínovi Filozofovi, Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi
Kyjevské listy – čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli na Kyjevskej Rusi
Pražské zlomky - čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli v Českom kniežactve

NOVÉ KONŠTITUOVANIE STREDOVEKEJ LITERARÚRY (1000-1500)
-1083-NITRIANSKY KÓDEX – najstarší stredoveký kódex viažuci sa na naše územie
-významnejšie diela – latinsky písaná legenda:

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

– napísal biskup MAURUS

– zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I.

– Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do
pustovne na Skalke pri Trenčíne

– jeho žiakom a spolupustovníkom je Benedikt (rozprávač)
Tri legendy o sv. Štefanovi

– z tohto obdobia sú kroniky (13. stor.):
a) Kronika Šimona z Kézy (rozprávanie o slávnych dejinách Maďarov)
b) Anonymova kronika (beletrizované rozprávanie o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; „hrdinskí maďarskí veľmoži potlačili zbabelých Slovanov“)

Literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou

– od 15. do 18. storočia

– vplývalo:

1. husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci)

2. výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandýsa)

– úradné listiny v latinčine

– pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používa
slovakizovaná čeština (rozšírená medzi meštiactvom)

– zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy

– najvýznamnejšia je Žilinská kniha - nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historický
jazykový význam

– literárne pamiatky:

– pieseň . Vitaj milí Spasiteľu

– Spišské modlitby

– ľudová slovesnosť, vznikali pracovné, svadobné, pohrebné piesne, koledy, balady
(Mati dievča zháňa)

– hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky

– vznikajú miestne povesti

– najstaršia stredoveká rozprávka: O dvanástich mesiačikoch
- najstaršie piesne: Morena, Morena; Hoja Ďunďa hoja!