Svetová stredoveká literatúra
Svetová stredoveká literatúra
– vzniká po zániku Rímskej ríše v 476 n.l.
– vzniká kresťanstvo, ktoré ju začína ovplyvňovať od 4. storočia
– centrami vzdelanosti boli kostoly, kláštory a školy
– vznikajú prvé univerzity
– základom pre literatúru sa stáva Biblia
– hovoríme o univerzálnosti stredovekej európskej literatúry (všetky kultúry mali
spoločné
vlastnosti, ktoré ovplyvnili tvorbu)
– delíme:
1. západnú – latinskú vzdelanosť
2. východnú – byzantská a grécka vzdelanosť
- ZNAKY STREDOVEKEJ LITERATÚRY:
1. Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil
na kňazov, pánov a chudobných)
2 .Náboženská transcendentálnosť- viera vo vyšší nadpozemský svet
3.
Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácie, imitovania, parafrázovanie
4. Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním
stali topickými (využívanie ustálených
zvratov)
5. Čerpanie symboliky, alegórie
6. Všetko určoval vzťah
k Bohu
7. Anonymita – diela bez mien a titulov
8. Synkretizmus – splývanie literárnych druhov a žánrov
9.
Forma bola dôležitejšia ako obsah
10.Básnický štýl bol rétorický, veľmi ozdobný
11.Idealizované typizovanie –
konštantné, ustálené vlastnosti (svätec)
-ŽÁNRE STREDOVEKEJ LITERATÚRY:
mýtus, kronika, kázeň, žalm, hymnus, óda, pieseň, facécia (kr. anekdotický útvar samopašného charakteru), hagiografia(životopis svätého),..
– rozdelenie stredovekej lit.:
a) Orientálna (indická, perzská, arabská, čínska)
b) Európska
I.) hrdinský národný epos
-
znaky hrdinského národného eposu: príbeh s bohatým dejom, má hlavné aj vedľajšie línie, má veľmi veľa
postáv, veľa opisov, hlavná postava je vždy šľachtic
– Francúzsky epos - Pieseň o Rolandovi
; dej sa odohráva za vlády Karola Veľkého, zobrazuje križiacke výpravy proti Sarakénom v Španielsku
-šírenie ideálu rytierstva,
vyzdvihovanie hrdinstva a statočnosti
-dvorský román: Tristan a Izolda – osudová sila lásky
– Nemecký epos - Pieseň o Nibelungoch (12. stor.) . rozpráva sa tu o bájnom poklade Nibelungoch
–
Ruský epos - Slovo o pluku Igorovom (12. stor) . zobrazuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloveckými
(kumánskymi) kmeňmi; výprava neúspešná, Igor zajatý, no podarí sa mu utiecť, je povýšený na veľmoža
-najstarší letopis –
Povesť vremennych let- najstaršia historická povesť o vzniku štátu
Česká stredoveká literatúra
– datuje sa s Veľkomoravskou ríšou, staroslovienčina
– najznámejšia je stredoveká pieseň Hospodine pomyluj my (Hospodine zmiluj sa nad nami)
– vznikali legendy – písané po latinsky
– vznikali kroniky – najvýznamnejšia Kronika česká (Chronica Boemorum) (z 12. stor.) – KOSMAS zobrazené české dejiny od vybájených čias do 12. storočia
– Dalimilova kronika (14. stor.) – čeština, neznámy autor – české dejiny od najstarších čias
– Hradecký rukopis (14. storočie) – patrí do meštianskej literatúry, má satirický
podtón
JÁN HUS
– profesor pražskej univerzity, kázal v Betlehemskej kaplnke, postavil sa proti cirkvi (odpustky)
– diela: Knižky o svatokupectví, Výklady viery, Desetořo a páteře, Postilla
– priniesol diakritické znamienka
– po Husovej smrti sa šírilo husitské hnutie a symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož
jsú boží
bojovníci
Staroslovienska literatúra(863-1000)
Staroslovienska vzdelanosť a kultúra
Veľkomoravskú ríšu
založil knieža Mojmír I. (830 – 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 – 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu
Východofranskej ríše, ktorú upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Preto Rastislav požiadal r.
862 byzantského cisára Michala III. (838 – 867) o vyslanie vierozvestov. Konštantína (827 –
869) a Metoda (813 – 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským
nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje
učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 – 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za
arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu
Svätopluka (871 – 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 – 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880)
ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda
bolo zostavenie prvého slovanského písma – HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka –
staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač.
10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.)
Boj o uzákonenie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka sa nazýva boj proti trojjazyčníkom, pretože dovtedy cirkev uznávala ako bohoslužobné jazyky gréčtinu, latinčinu a hebrejčinu. Vďaka práci Konštantína a Metoda k nim načas pribudla aj staroslovienčina.
STAROSLOVIENSKA
LITERATÚRA
a)PREKLADOVÁ - bola určená pre náboženské potreby. Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa
len odpisy žiakov z 10. a 11. storočia. Išlo o preklady diel z gréčtiny a hebrejčiny.
Misál – omšová kniha
Žaltár – zbierka
žalmov
Biblia – do staroslovienčiny boli preložené rôzne časti Starej a Novej Zmluvy
Breviár- modlitebná kniha pre
kňazov
Spevník, súdny zákonník
b) Pôvodná – literatúra, ktorá vznikla na Veľkej Morave, po vyhnaní Metodových žiakov
aj v Bulharsku, Čechách a na Kyjevskej Rusi.
Proglas – autor Konštantín
– útvar hymnus = oslavná báseň
– prvá staroslovanská báseň napísaná v staroslovienčine
– 110 veršov, 12slabičné
– predspev k sv. Evanjeliu podľa Jána
– najstarší dochovaný odpis z 13. storočia
– oslava slovanského prekladu písma
– vyzdvihuje domáci jazyk – základ vzdelanosti
– obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku
– citáty z Biblie
– amplifikácia (rozširovanie) duša žiadna
– kumulácia (hromadenie)
– klimax = kumulácia + gradácia významov jednotlivých výrazov
– anafora – opakovanie slov na začiatku veršov slovo
– metafory, básnické otázky, oslovenia
Moravsko-panónske legendy:
(legenda – liter. druh obľúbený hlavne v stredoveku, opisujú sa v nich
životy svätých, ich mučeníctvo a zázraky. Cenné sú tým, že sa v nich zachovali skromné zmienky o živote ľudí.)
Dve časti: Život
Konštantína
Život Metoda
Život Konštantína – útvar legenda, autor Kliment, žiak Cyrila a Metoda
– životopisné údaje
– obsahuje 18 kapitol
– próza
– idealizované typizovanie
– vykreslenie učenca
– biblické citáty
– detstvo, mladosť, štúdium v Carihrade
– vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy
– obhajoba staroslovienskej liturgie v Benátkach a v Ríme
– boj proti trojjazyčníkom
– spoločenské pomery na Veľkej Morave
– vznešený a rétorický štýl ( rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, dramatické dialógy, podobenstvá )
– vyvrcholením diela je Konštantínova obhajobná reč na obranu staroslovienčiny: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
Život Metoda – útvar legenda, autor Gorazd
– 17 kapitol
– kratšie, epickejšie menej legendové dielo
– podrobne sa venuje Metodovej misijnej činnosti na Veľkej Morave, zriadeniu vlastnej cirkevnej provincie, menovaniu za arcibiskupa
– obhajoba staroslovienčiny
– Metodova smrť a jeho pohreb
– básnické obrazy a trópy
– výstižne charakterizuje spoločenské pomery na Veľkej Morave
O
písmenách – autor Chrabr, rozpráva o vzniku cyriliky z hlaholiky
Život Naumov –neznámy autor,
hovorí o pôsobení žiakov Cyrila a Metoda mimo Veľkej Moravy
Pochvaly: Pochvala Konštantínovi Filozofovi, Pochvalné
slovo Cyrilovi a Metodovi
Kyjevské listy – čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli na Kyjevskej
Rusi
Pražské zlomky - čiastočne zachované, písané cyrilikou, vznikli v Českom kniežactve
NOVÉ
KONŠTITUOVANIE STREDOVEKEJ LITERARÚRY (1000-1500)
-1083-NITRIANSKY KÓDEX – najstarší stredoveký kódex viažuci sa na naše
územie
-významnejšie diela – latinsky písaná legenda:
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
– napísal biskup MAURUS
– zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I.
– Svorad
vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do
pustovne na Skalke pri Trenčíne
– jeho žiakom a
spolupustovníkom je Benedikt (rozprávač)
Tri legendy o sv. Štefanovi
– z tohto obdobia sú kroniky (13.
stor.):
a) Kronika Šimona z Kézy (rozprávanie o slávnych dejinách Maďarov)
b) Anonymova kronika
(beletrizované rozprávanie o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny; „hrdinskí maďarskí veľmoži potlačili zbabelých
Slovanov“)
Literatúra písaná po česky a slovakizovanou češtinou
– od 15. do 18. storočia
– vplývalo:
1. husitské hnutie (na Slovensku sa volali bratríci)
2. výjazdy husitov na Slovensko (husitské vojská Jána Jiskru z Brandýsa)
– úradné listiny v latinčine
– pod vplyvom husitov sa čeština stáva úradným jazykom, okrem češtiny sa používa
slovakizovaná
čeština (rozšírená medzi meštiactvom)
– zachovali sa rôzne listiny a mestské knihy
– najvýznamnejšia je Žilinská
kniha - nemá literárnu hodnotu, má kultúrno-historický
jazykový význam
– literárne pamiatky:
– pieseň . Vitaj milí Spasiteľu
– Spišské modlitby
– ľudová slovesnosť, vznikali pracovné, svadobné,
pohrebné piesne, koledy, balady
(Mati dievča zháňa)
– hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky
– vznikajú miestne povesti
– najstaršia stredoveká rozprávka: O dvanástich mesiačikoch
- najstaršie
piesne: Morena, Morena; Hoja Ďunďa hoja!