Porevolučné a matičné obdobie

Porevolučné a matičné obdobie

Založenie Matice Slovenskej

Spoločenská situácia:
Zhoršovala sa najmä počas Bachovej vlády – Bachov absolutizmus. Vyznačoval sa silnou centralizáciou (riadenie politiky z Viedne),  prísnym tlačovým zákonom a cenzúrnymi opatreniami. Rakúska vláda sa snažila ponemčovať národy. Popredný kultúrny a politický predstavitelia Štúr, Hurban, Hodža boli pod policajným dozorom.
 
Hodžovsko - Hattalovská reforma (3. kodifikácia jazyka) – v 50-tych rokoch dochádza k definitívnemu doriešeniu spisovného jazyka. V roku 1852 vydal jazykovedec M. Hattala Krátku mluvnicu slovenskú (zmeny: rozlišovalo sa i, y, zaviedli sa dvojhlásky, ä).
 
V 60 –tych rokoch bolo zrejmé, že Bachov režim monarchii škodí a tak v roku 1863 bol vydaný Októbrový Diplom, v ktorom bolo zaručené, že menšiny národov maly určité práva.
To hneď využili slováci a na 6. – 7. Júna 1861 zvolávajú do Martina memorandové zhromaždenie
To prijalo memorandum slovenského národa, kde žiadali slovenské školstvo, úrady, a zástavu.
Maďarská vláda o týchto požiadavkách ani nerokovala, a tak ich predložili Cisárovi, ktorý povolil založiť Maticu Slovenskú.
 
Čo je memorandum
 
Memorandum slovenského národa 6. – 7. jún 1861:
V Turčianskom svätom Martine ako významný dokument, ktorý tu bol prijatý na celonárodnom zhromaždení. Išlo o požiadavky základných práv slovenského národa, ktorej zakladateľom bol Štefan Marko Daxner:

- Dať Slovákom tzv. Slovenské okolie
- Možnosť používať vlastný slovenský jazyk
- Rozvíjať národnú kultúru a školstvo – mať vlastné školy, založenie stredných a vysokých škôl
- Mať vlastnú administratívu a úrady
- Zastúpenie Slovákov v uhorskom sneme
- Vytvorenie snemu v Banskej Bystrici
- Založenie MS a Slovenských gymnázií a ďalšie požiadavky boli predložené Cisárovi vo Viedni, no splnené boli len niektoré, a to založenie MS a 3 slovenských gymnázií.

Ľudovít Kubáni
Narodil sa v Záhoranoch v rodine učiteľa.
Detstvo prežil v Drienčanoch (v Gemeri).
Na štúdiách v Levoči sa zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej.
Žil aj so svojou rodinou vo veľkej biede.
Písal poéziu, prózu, bol kritikom, žurnalistom a prekladateľom.
 
Poézia: nepodliehal romantickej tradícii, ale vyjadroval trpké životné skúsenosti z porevolučných rokov Uhorska.
 
Próza: najlepšia časť Kubániho umeleckého diela

- kratšie prózy – Mendík, Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti
- románová tvorba – nedokončený historický román Valgatha
 
Mendík
 
Zachytil 3 spoločenské vrstvy:
- Mendíci – pomocníci učiteľa (rechtora), zväčša siroty, chudobná spoločenská vrstva
- dedinská inteligencia – rodina Šípikovcov
- dedinskí boháči – mäsiar Volovec

Učiteľ Šípik predstavuje ešte starý svet – prehnane používa latinčinu. Jeho žena nemilosrdne zaobchádza s Mendíkmi. Chce svoju dcéru Sidóniu vydať za bohatého Volovca, na ktorom autor zobrazil všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Volovec bol nerozhodný a jeho zámer oženiť sa so Sidóniou prekazí malý Mendík, ktorý náhodne objaví krádež Volovca v dome nevesty. Tak zvíťazí láska Sidónie a nesmelého kaplána Trnavského. Volovec sa po návrate z väzenia rozhodol, že sa neožení. Je to karikatúrne vykreslená postava (vzhľad i správanie). Bol tučný, nevzdelaný, nevedel sa dobre vyjadrovať, používa gemerské nárečie, svojim vzhľadom odpudzuje ľudí.
 
Valgatha
Je to nedokončený historický román z obdobia bojov Jiskrovcov na Slovensku proti Huňadyho uhorským vojskám (15. st.). Obom znepriateleným stranám hrozilo nebezpečenstvo od Habsburgovcov a Turkom. Ústrednou postavou je rytier Valgatha – veliteľ Jiskorovej pevnosti Drienčany, ktorý sa nechcel zmieriť s Huňadym, bol márnomyseľný, ziskuchtivý a lakomý. Huňady – dočasný správca Uhorska. Spolu so synom Lackom boli predstaviteľmi spojenia záujmov národov Uhorska. V diele badať romantické prvky: motív lásky Valgathovej dcéry Milice (v závere sa dozvie, že je dcéra Jiskru. Milicina a Lackova láska stroskotala na rytierskej cti, povinnosti a zámeroch nepriateľa.
 
Bitka o Drienčany
Bojazlivá predtucha, že príde veľa vody, rástla. Ako keby sa príroda spolčovala s Huňadovcami. Najskôr ticho a potom všade šuchot. Najsmelším klesalo srdce. Každému išlo o život. Tisíce hlasov kričalo za Huňadovcov, aby zabili Valgathu. Hniezdo Valgathu bolo vodou vytopené. A zatiaľ Milica našla svojho otca – Jiskru.
 
Jonáš Záborský
Pochádzal zo Záboria (Turiec) zo schudobnenej zemianskej rodiny
Vyštudoval teológiu v Prešove a stal sa evanjelickým kňazom
No kvôli existenčným problémom neskôr prestúpil do katolíckej viery.
Po revolúcií odišiel do Viedne, kde vydáva slovenské noviny, a vydal v „staroslovenčine“  zbierku Žehry, ktorú štúrovci odsúdili ako zastaranú.
Nevychádzal s predstaviteľmi národného života.
Znechutený politickými pomermi sa utiahol na faru v Župčanoch, kde pôsobil do smrti.
 
Jeho tvorba:
Prvá zbierka básní: Bájky ->  na kontraste ˇživota a zvierat, rieši otázky slobody, útlaku a sociálnej slobody
Náboženský epos Vstúpenie Krista do pekiel – pripomína Danteho Božskú komédiu.
 
Próza je písaná realisticky, pričom vychádza z celkovej spoločenskej situácie a vlastných skúseností.
Hlovík medzi vzbúreným ľudom
Šafránkovci
Chruňo a Mandragora
Hulifaj
Panslavistický farár
Faustiáda

Dva dni v Chujave
Písal aj divadelné hry , historické drámy z obdobia Veľkej Moravy a Uhorských dejín.
 
Poviedka:
 
Panslavistický farár
Má autobiografické črty, hlavná postava: farár – národovec, je často v rozpore zo osvojím okolím.
Chce pomáhať zaostalému ľudu, no jeho snahy vyjdú nazmar.
 
Faustiáda
Je satira na uhorské pomery v 50 – 60-tych rokoch minulého storočia. Hlavná postava doktor Faust sa vyberie do Kocúrkova, no najprv sa zastaví v nebe, očistci a pekle, ba zájde aj do Turecka a odhaľuje turecké bašovanie a utrpenie bulharského ľudu. Jadrom skladby sú zážitky Fausta v Kocúrkove. Navštívi mestskú honoráciu. Autor tak predstavuje nové panstvo po revolúcii 1848. Faust prišiel poraziť obra Puchora, ktorý symbolizuje Bachov absolutizmus. Faust ho oslepil a oslobodil stádo z chlievov, načo Puchor od zlosti skamenie. Použitie fantastických rozprávkových motívov umožnilo autorovi nebrať ohľad na nijakú logickú súvislosť. Hoci je v diele veľa komických situácií, niet tu humoru, skôr „smiech cez slzy“, bolestný úškľabok nad sociálno-politickými pomermi v Uhorsku.
 
Dva dni v Chujave
 
Má 2 časti:
 1. časť sa volá Deň škaredý (prítomnosť),
 2. časť sa volá Deň pekný (budúcnosť).
 
Deň škaredý
Chcel tu vykresliť biedu, hlad a živorenie ľudí v dedinke Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole.
Chujava = Župčany.
Ostro kritizuje vládu úradníctva, keď v roku 1865 prichádzajú z mesta vyberať poplatky a pokuty. Ľud zdierajú nielen vrchnosť, ale aj krčmári a statkári. Dedinčania museli zaplatiť pokutu, lebo na stavbu cesty prichystali kôpky štrku.
Tých, čo sa búria, palicujú. Autor videl rozpory, ale nevidel východisko z biedy.
Podarilo sa mu vykresliť spoločenské pomery po zrušení poddanstva na slovenskej dedine, mravný i sociálny úpadok, ale východisko hľadá v 2. Časti Deň pekný.
Za jedných z hlavných vinníkov pokladá inteligenciu, ktorá sa nestará o ľud, ale prisluhuje pánom. Do zaostalej Chujavy prichádza za farára Rastic. Ten sa spojí s úradníkom Rozumovským, učiteľom Semenákom a advokátom Stupnickým. Chceli premeniť zaostalú dedinu na modernú kultúrnu obec = opatrovňa pre deti, postaviť školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia. Obec si predstavovali ako družstvo, ktoré bude viesť inteligencia a nebude vykorisťovanie. Po odkúpení majetku od statkára Kobzaya začali stavať po požiari nové domy pre dedinčanov.

Kritika
V novinách je prejavom demokratickosti zriadenia.
Je to slohový útvar, ale aj ako na hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorá si všíma najmä nedostatky, záporné javy a upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu. Kritika v publicistike sa vyskytuje ako samostatný slohový útvar, uplatňuje sa však aj ako hodnotiaci postoj v rozličných podobách v mnohých spravodajských, analytických a beletristických žánroch. Náučná kritika komplexne analyzuje a hodnotí kladné a záporné stránky javov a diel.
 
Konštruktívna kritika
 má naznačiť spôsob riešenia
 
Sebakritika
je to priznávanie si vlastnej chyby. Je to kritika seba samého
 
Spoločenská kritika
 kritika spoločnosti na nejakú jednotlivú vec, osobu, ...Je to kritika z celospoločenského hľadiska