Ľudová slovesnosť

Ľudová slovesnosť

Všetko, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, nazývame folklór. K folklóru patrí slovesná tvorba (rozprávky, balady, hádanky, príslovia...), tanečná tvorba, hudobná tvorba (ľudové piesne) a výtvarná tvorba (ľudové rezbárstvo, architektúra, kroje, výšivky, keramika atď). Štúdiom ľudovej kultúry sa zaoberá etnografia.

(Pozn. ÚĽUV – Ústredie ľudovej umeleckej výroby)

Znaky ľudovej slovesnosti:

Ľudová slovesnosť vznikala dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa z pokolenia na pokolenie ústnym podaním. Ďalším znakom ľudovej slovesnosti je kolektívnycharakter. Každé slovesné ľudové dielo je síce individuálnym výtvorom nejakého anonymného autora, ale jeho tvorca sa musel podriadiť určitým kolektívnym pravidlám a požiadavkám, aby ho ľudový kolektív prijal za svoje.

Ústna ľudová slovesnosť a literatúra sa ovplyvňovali a ovplyvňujú i v súčasnosti.
Ľudová slovesnosť sa delí na tri základné druhy: lyrika, epika, dráma (poézia, próza, dráma)

ĽUDOVÁ POÉZIA

Ľudová poézia je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Predstavovali ju ľudovépiesne, v ktorých sa text spájal s melódiou. Najrozšírenejšie boli: svadobné (Vydala mamička), krstové a pohrebné piesne, zbojnícke piesne (o Jánošíkovi), regrútske a vojenské piesne a verbovačky (Na tú svätú Katarínu), ľúbostné piesne (Láska, bože, láska), uspávanky, trávnice, pastierske a valašské piesne (Ja som bača veľmi starý), žartovné piesne...

ĽUDOVÁ PRÓZA

K najstarším prozaickým žánrom patria tzv. krátke formy ľudovej slovesnosti: príslovia (vyjadrujú zovšeobecnenú ľudovú skúsenosť, majú poučný charakter, napr. Kde nechodí slnko, tam chodí lekár)), porekadlá (nemajú poučný zámer, sú to ustálené zvraty, napr. ísť s bubnom na zajace), pranostiky (predpovede počasia, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate) a hádanky.

K rozsiahlejším formám patria rozprávky a povesti (o hradoch, pokladoch, o Tatrách...) V rozprávkach dobro víťazí nad zlom, vystupujú tu nadprirodzené bytosti (drak, vodník, ježibaba, čert, víly, škriatkovia...) a čarovné predmety ( lietajúca metla, sedemmíľové čižmy, stolček-prestri sa, čarovný prútik, prsteň...), magické čísla 3, 6, 9, 12, 7 .

ĽUDOVÁ DRÁMA

Zvláštnosťou pri realizácii dramatických žánrov je, že účinkujúci pri ich predvádzaní používajú typické kostýmy a masky. Je to v podstate ľudové divadlo. Z ľudovej dramatiky sa zachovalo menej pamiatok. Najstaršiu formu predstavujú obradové hry spojené s predkresťanskými zvykmi, ktoré súviseli s kalendárnymi obradmi (vynášanie Moreny), koledové hry, ktoré sú spojené hlavne s Vianocami a fašiangami, a hry detí a mládeže ( kolo- kolo mlynské, zlatá brána...)

Záujem o ľudovú slovesnosť začali prejavovať osvietenci. Významnými zberateľmi boli Ján Kollár (Národnie spievanky), Pavel Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské) a v období romantizmu sa ľudová slovesnosť dokonca stala pre štúrovcov vzorom vlastnej tvorby.