Rozvoj divadla a dramatickej tvorby na Slovensku do roku 1918

Rozvoj divadla a dramatickej tvorby na Slovensku do roku 1918

Prvopočiatky slovenskej drámy siahajú až do obdobia renesancie (16. st. – prvá polovica 17. st.). V tomto období sa na cirkevných školách predvádzali školské hry z antiky s biblickým námetom. Mali ukázať vedomosti a znalosti z latinského a gréckeho jazyka, herecké schopnosti a rozvíjať náboženskú výchovu.

Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančnej drámy bol Pavel Kyrmezer. Biblické námety svojich diel aktualizoval (prenášal d súčasnosti), kritizoval sociálnu nespravodlivosť svojej doby. Najznámejšie jeho diela: Komedia česká o bohatci a Lazarovi, Komedia nová o vdove (tragický príbeh vdovy, ktorú bohatý úžerník privedie na mizinu).

Ďalším obdobím, v ktorom nastáva väčší rozvoj drámy, je obdobie národného obrodenia (koniec 18. a začiatok 19. stor.). Je to obdobie rozkladu feudalizmu aj v hospodársky zaostalých častiach Uhorska. Dramatická tvorba odráža rozklad feudalizmu a rozvoj kapitalistických vzťahov, rozvoj meštianstva, vzrastanie národného povedomia, zložitý proces formovania slovenského národa.

S rozvojom národného jazyka, slovenského meštianstva a národne uvedomelej inteligencie v prvej polovici 19. storočia vznikli možnosti utvárať národné povedomie ľudí pomocou divadla. Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalúpku.

Ján Chalupka

Napísal významnú hru Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali. Kocúrkovo je malé mesto v ktorom žijú napr. Pán z Chudobíc – pôvodom zeman, školský inšpektor – človek, ktorý sa nerád hlási k svojmu slovenskému pôvodu, často používa latinské a maďarské výrazy i keď niekedy skomolené. Inšpektor chce aby učiteľ Sloboda učil deti po maďarsky.

V kocúrkove žije aj čižmársky majster Tesnošil Jánoš. Jeho žena Tesnošilka má záujem aby si učiteľ Sloboda zobral za ženu ich dcéru. Učiteľ Sloboda (uvedomelý Slovák) odmieta učiť deti po maďarsky a vezme si za ženu dievča do ktorého sa zaľúbi. Je symbolom nastupujúcej generácie Štúrovcov a odmieta žiť malomestským spôsobom života.

Ján Palárik

Veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – Grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša si vymenia svoje úlohy a postavenie, pretože očakávajú návštevu. Grófka chce spoznať svojho nastávajúceho baróna Kostrovického ktorý prichádza so svojím priateľom inžinierom Rohoňom. Ten si s ním vymenil totožnosť. Miluša kritizuje baróna Kostrovického, že sa hanbí za svoj slovenský pôvod a že nerozpráva slovensky.

Dej má romantické prvky, dochádza k situačnej komike, páry sa navzájom spoznávajú a až pri obžinkoch vyjde najavo, kto je kto. V závere sa nádejné manželské páry nájdu a všetko sa končí šťastne. Autor sa vysmieva odnárodneniu, využíva hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá.

Veselohry – Inkognito – je vytvorená na zámene postáv a nadväzuje na hru Jána Chalúpku Kocúrkovo

Drotár – autor oslavuje slovenský ľud a kritizuje odnárodnené meštianstvo

Jozef Gregor – Tajovský

Dráma Statky – zmätky – päťdejstvová dráma

Hlavnými hrdinami sú bohatí, bezdetní Palčíkovci – Mara a Ondrej – starí ľudia, ktorí už pomaly nevládzu pracovať na svojom majetku, a preto sa rozhodnú prehovoriť rodičov Zuzky Kamenskej a Ďurka Ľavku, aby dali týchto mladých ľudí dokopy, aby sa zobrali a pracovali na majetku Palčíkovcov, že im ho dajú.

Obe strany s tým súhlasili a novomanželia začali žiť a pracovať u Palčíkovcov. Ibaže vzťahy medzi Zuzkou a Ďurkom a Palčíkovcami sa nevyvíjali dobre. Ďuro si nevážil Zuzku, klamal ju so svojou bývalou milou Betou, správal sa hrubo k svojej žene a stále chce, aby mu Palčík prepísal majetok.

Palčíkovci nedodržali slovo, upodozrievali Ďura, že ich okráda. V tejto neznesiteľnej atmosfére sa Zuzka, ktorá čaká dieťa rozhodla, že Ďura opustí. Ďuro si privedie k Palčíkovcom Betu, no tá rovnako ako on myslí iba na peniaze a majetky a nakoniec aj ona Ďura opustila. 

Zámerom autor bolo poukázať na to, že chtivosť ľudí po peniazoch, statkoch často prináša do medziľudských vzťahov zmätky. Zuzka je jednou z najkrajších ženských postáv v slovenskej dramatickej tvorbe. Zuzka už nedokázala naspäť prijať Ďura.

Veselohra Ženský zákon – nastoľuje aktuálne problémy, medziľudské vzťahy, kritizuje charakterové nedostatky dedinského človeka, hoci riešenie konfliktu je harmonické. Autor kritizuje klebety, ohováranie, ktoré môže spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu dedinského človeka spoločensky postúpiť.

Jonáš Záborský

Veselohra Najdúch – rozpráva tu dej okolo nemanželského dieťaťa statkára Gejzu a sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Maňuša donútená biedou prinesie dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca Gejza ju dá zatvoriť, aby mlčala. Tamojší ľud sa postaví na jej stranu a chce sa pánom pomstiť. Celé panstvo od pohromy zachráni farár.

Dieťa – najdúch nakoniec zostane Gejzovi. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva. Písal aj historické hry – zo srbsko-uhorských dejín: Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska; hry z rusko-poľských dejín: Búrky lžedimitrijovské a hry z histórie Veľkej Moravy: Bitka pri Rozhanovciach – opisuje bitku pri Rozhanovciach, v ktorej Matúš Čák prehral bitku s Karolom Róbertom

Pavol Országh – Hviezdoslav Dráma Herodes a Herodias – tragédia s biblickým námetom Herodes, krutý vládca, ktorý za cisára Tibéria vládol nad štvrtinou rímskej provincie Palestíny. Jeho druhá žena Herodiada v ničom nezaostávala v krutosti za herodesom. Túži po moci, bohatstve. Keďže Ján Krstiteľ (Jochanan) kritizuje týchto vládcov, šíri kresťanstvo, tak za to zaplatí životom. Potrestaní sú aj obidvaja vládcovia. Herodesa vojensky porazí kráľ Aretas – otec Tamary, Herodesovej zákonitej manželky. Herodes a Herodiada musia odísť do vyhnanstva.