Kukučín - zobrazuje svoje postavy s humorným nadhľadom - láskavým humorom
Timrava - rodená ironička, ironizuje svoje postavy
Tajovský - mal ľútostivý a hlboko ľudský postoj k svojim postavám, ktoré mal rád.
Martin Kukučín (Bencúr) – predstaviteľ opisného sk realizmu. Narodil sa v sedliackej rodine. Bol učiteľ a neskôr lekár. Precestoval svet – Jasenová, Praha, Chorvátsko, Južná Amerika...
Neprebudený - psychologická poviedka, ktorá patrí k najtragickejším prózam slovenskej literatúry. Kukučín v nej zobrazil s hlboko ľudským pochopením myšlienky a city duševne zaostalého dedinského pastiera husí Ondráša Machuľu. Na Ondrejovi vytvoril psychologickú štúdiu dedinského mrzáka - nový typ hrdinu z periférie dedinského života. Ondráš Machuľa pochádzal z chudobnej rodiny. Od narodenia bol mentálne postihnutý, rozumom ostal na úrovni dieťaťa. Bol sirota, vychovávala ho totka (tetka). Zarábal si na živobytie ako dedinský husiar. Mal veľmi rád svoje húsky, dôsledne sa staral o všetky. Každý deň mu na pašu nosila jedlo iná rodina. V jeden deň prišla za ním Zuzka Bežanovie, ktorá podcenila jeho chorobu (Ondráš bol mnohým ľuďom na posmech) a sľúbila mu, že sa za neho vydá. Ondráš bol presvedčený, že sa to naozaj stane a začal sa pripravovať na svadbu. Totka mu to nevedela vyhovoriť.
Svadba sa u Bežanov naozaj pripravovala, ale nie pre Zuzku a Ondráša, ale pre Zuzku a Janka. V deň svadby totka zavrela Ondráša doma, ale on utiekol. Prišiel do Bežanov, svadobčania tancovali, ale Ondráš nerozumel, prečo jeho Zuzka tancuje s Janom. Priviazali ho ku kolíku, aby neobťažoval. Zuzka sa nad ním zmilovala, pustila ho. Ondráš bol veľmi smutný, že svadbu nestihol. Myslel si, že práve preto si Zuzka zobrala Jana.
Počas svadby v svadobnom dome vypukol požiar. Najprv si všetci mysleli, že podpaľačom je Ondráš. Zachraňovali všetko, čo sa dalo, ale na starú hus a jej mladé si nikto nespomenul. Ondráš začul svoje milované husi, rozbehol sa ich vyslobodiť. Napokon zahynul pod horiacim brvnom s husou v náručí.
Rysavá jalovica - humoristická poviedka je typickým príkladom humoristického zobrazenia skutočnosti. Zobrazil v nej závažné problémy tej doby: alkoholizmus, milosrdenstvo a súcit. Sedliaci popíjajú, ale autor ich za to nekritizuje. Susedia Adam Krt a Adam Trnka kedysi spolu dobre vychádzali, ale Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali.
Chlapi sa stretli na jarmoku, Krtovi sa zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, tak sa rozhodli zapiť dobrý obchod v krčme. Keď už boli v nálade a zistili, že jalovica nestojí pred krčmou, tak sa pustili do hľadania. Ale nikto nevidel rysavú jalovicu.
Do rodnej dediny prišiel Krt celý utrápený a popletený, lavička cez potok mu pred očami tancovala, vrhla sa naňho mátoha, spadol na ľade a všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal žene, že nemá ani jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a kázala mu vrátiť sa až s jalovicou.
Trnka doviedol ku Krtovcom jalovicu, lebo jeho žena ju odviazala spred krčmy nevediac, že ju predal. Trnka išiel hľadať Krta a našiel ho zarábať peniaze na píle. Doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a zariekol sa, že už nikdy nebude piť.
Jozef Gregor Tajovský - pochádzal z dediny Tajov pri B.Bystrici. Jeho prvé poviedky boli s dedinskou tematikou ale mali skôr dokumentárny a národopisný charakter. Jeho tvorbu delíme na prozaickú a dramatickú. Prozaickú tvorbu tvoria krátke prózy, najmä poviedky z dedinského prostredia, v ktorých Tajovský kritizuje negatívne javy života na slovenskej dedine.
Do konca – poviedka venovaná starému otcovi Greškovi
Krátky príbeh: Poviedka je
o veľkej láske autora k svojmu starému otcovi. Bol to veselý, láskavý človek, ktorý sa celý život usiloval pomáhať svojej dcére a jej
10 deťom. Rozprávača (autora) a štvrtého brata zobrali starí rodičia k sebe, aby pomohli ich rodičom. Milovali svoje vnúčence.
Starý otec prikupoval polia, aby bolo vnučkám na veno. On rozhodol, že chlapci pôjdu do škôl. Nikdy nesedel bez práce, ešte aj v nedeľu vyšiel do chotára, poobzeral role, priniesol lesné plody. Budil sa o tretej a často klamal ostatných, že je už päť hodín a oni vylihujú. Spomínal, že ho chceli oženiť s boháčkou, ale on sa radšej oženil s chudobným dievčaťom, slúžkou, ktorá mu prvá padla do oka. Bol váženým občanom, vedel čítať a písať a istý čas bol richtárom. Sedemdesiatšesťročný zomrel a stará mama o necelé dva roky za ním.
Maco Mlieč – sociálne ladená poviedka - rozprávačom príbehu je samotný autor (rozprávanie v 1.osobe), hlavným hrdinom príbehu je starý kraviar Maco Mlieč, ktorý roky slúži u bohatého gazdu. Kým žili Macovi rodičia, gazda Macovi za prácu platil. Keď zomreli, Maco slúžil už iba za jedlo, šaty, pálenku a tabak. Čím bol Maco starší, tým menej vládal robiť a neustále upadal. Najprv robil gazdovi kočiša, neskôr robil pri voloch a na staré kolená pásol už iba kravy. Autor porovnáva vzhľad gazdu a Maca, ktorý aj keď bol mladší, vyzeral horšie ako gazda, lebo sa v práci zodral. V závere poviedky autor opisuje chorého Maca, ktorý cíti že sa blíži smrť a má pocit, že sa musí s gazdom „porátať.“ Má pocit, že gazdovi niečo dlhuje, že mu je zaviazaný, myslí si, že gazda sa o neho celý život staral. Keď Maco zomrie, gazda mu vystrojí parádny pohreb a sluhovia v dedine hovoria, že „však ho mal za čo pochovať.“
Touto poviedkou autor poukazuje na sociálnu nespravodlivosť na slovenskej dedine, kritizuje bohatých gazdov, ktorí zneužívajú svoje postavenie a žijú z ťažkej práce sluhov.
Apoliena – poviedka o postihnutom dievčati
Apoliena pochádzala z rodiny, ktorá bola chudobná a v ktorej otec veľmi pil. Opitý často a tvrdo Apolienu bil. Apoliena po bitke ohluchla. Matka ju vychudnutú a vystrašenú doviedla do mesta do služby, kde mala pracovať len za stravu. Slúžila u remeselníka, kde sa jej dvaja učni vysmievali, volali ju Poleno, lebo nepočula, sťažovali sa na jej prácu a smiali sa na nej. Neskôr sa ale dozvedeli, že matka ju poslala do mesta preto, aby viac netrpela bitky svojho otca. Učni sa zahanbili a začali Apoliene pomáhať.
Božena Slančíková Timrava - pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v rodnom kraji, narodila sa v rodine evanjelického kňaza, kde získala aj základné vzdelanie písala poviedky a novely s rôznorodou tématikou. Zameriavala sa na ženské postavy (protirečivé, zložité, komplikované), na ich vnútorný svet a myšlienkové pochody. Mužov zachytila ako slabochov, málo imponujúcich. Využíva humor, iróniu, výsmech, prezývky
Ťapákovci – rodina ktorá žije patriarchálnym spôsobom života v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16, žijú v jednej izbe, sú leniví, málovravní, ľahostajní, pasívni. Z tejto rodiny sa vymyká Iľa (nevesta u Ťapákovcov, žena Paľa Ťapáka), ktorú Ťapákovci posmešne volajú „kráľovná“. Iľa neustále kritizuje ich spôsob života, núti ich pracovať, chce aby postavili nový dom, napomína ich, aby dodržiavali hygienu a považuje sa za vzdelanú, lebo absolvovala kurz pôrodnej babice v Rimavskej Sobote. Ťapákovci sa však z jej rečí iba vysmievajú a podpichujú ju. Najviac hádok s Iľou vyvoláva AnčaŤapáková, prezývaná Zmija. Anča je mrzáčka, po chorobe v detstve je ochrnuli nohy, nemože chodiť, iba sa plazí na rukách. Väčšinu času trávi vyšívaním svadobných čepcov pre nevesty v dedine. Autorka zobrazila jej vnútornú tragédiu, jej nenaplnenú lásku k susedovi Janovi Fuzákovie, ktorý sa však oženil s inou.
Po mnohých konfliktoch v rodine Ťapákovcov Iľa núti svojho muža Paľa, aby postavil nový dom a aby sa od Ťapákovcov osamostatnili. Paľo to nechce a tak Iľa odchádza do služby k miestnemu učiteľovi. Po čase Paľo zistí, že Iľa mu chýba a nakoniec ustúpi a dom postaví.
Ťapákovci symbolizujú zaostalý spôsob života, ktorý je podľa Timravy príčinou úpadku slovenskej dediny. V diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy, ktoré sú kontrastne vykreslené a v ich prezývkach je ukrytá základná charakteristika postáv.
Skon Paľa Ročku – psycholog. poviedka
Žili v biede, Zuza sa vzdala aj majetku svojej rodiny. Chcela dokázať, že si majetok nadobudnú spoločne. Ťažko pracovala na dom a vtedy sa začali medzi Paľom a Zuzou objavovať konflikty. Zuza nerada vidí Paľa posedávať a Paľo začne pochybovať, či ho Zuza má vôbec rada. Paľo ochorie, ale Zuza si myslí, že len z lenivosti polihuje. Obaja sa dostanú do konfliktu s Paľovou matkou, voči ktorej Zuza Paľa podpichuje a Paľo ju napokon neprijme do nového domu, navyše ju vyhodí z domu tak, že ona nešťastne spadne a ublíži si. Matka prekľaje vlastného syna. Paľo si skomplikuje svoj vzťah aj s farárom.
V jeden deň pri práci Paľo omdlie a chlapi ho prinesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca Paľo voči nemu poburoval po dedine. V mysli Paľo vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa Paľo zmieri aj s matkou, nachádza duševný pokoj a napokon umiera.
Myšlienkové jadro: „Ľahko je majetnému žiť a byť dobrý, ale keď nemáš ani to najpotrebnejšie, do hriechu ľahko upadneš.“ Sociálne pomery majú veľký vplyv na morálku.