Obraz 1. sv. vojny v svetovej literatúre

Obraz 1. sv. vojny v svetovej literatúre

Vyvrcholením konfliktov bol atentát na Františka Ferdinanda d´Este, následníka rakúsko-uhorského trónu. Atentátnikom bol mladý srbský študent Gavrilo Princip. Atentát sa konal 28.6.1914, presne mesiac pred vypuknutím vojny. RU poslali do Sbrska Ultimýtum, ktoré Srbi odmietli.

Prvá svetová vojna sa začala v roku 1914 28.júla.Na jednej strane boli Británia,Francúzsko a Rusko.To boli štáty tzv.Dohody.Na druhej strane stáli Nemecko a Rakúsko-Uhorsko.Neskôr vstúpili do vojny aj iné krajiny.K mnohým bojom došlo v severnom Francúzsku.Vojaci na obidvoch stranách si vykopali rady hlbokých zákopov.Tým sa chránili pred guľkami protivníkov.V tom čase žili vojaci v zákopoch celé týždne.Počas boja zo zákopov útočili na nepriateľa.V týchto hrozných bitkách zahynuli milióny mužov.

V roku 1917 vstúpili do vojny na strane Dohody USA a pomohli Dohode vyhrať.Vojna sa skončila 11.novembra 1918 o 11.hodine.Zahynulo v nej 16 miliónov ľudí.Vlčie maky,ktoré vyrástli na bojiskách sa stali symbolom pripomínajúcim vojnu.

Ernest Hamingway – USA autor patriaci do tzv. „Stratenej generácie“ - skupina autorov, ktorí sa náhodou stretli v Paríži v salóne Gertrúdy Steinovej - Boli dobrovoľníci ovplyvnení vlasteneckými heslami, mysleli si, že idú bojovať za pravdu, veľké ideály. Keď však zblízka videli utrpenie človeka, prebudilo sa v nich humánne cítenie, začali sa na vojnu pozerať s hnusom, stratili svoje ideály.

Zbohom zbraniam – autobiografický román. Frederick Henry – američan, ktorý sa dobrovoľne nechal zverbovať na front v EU zisťuje, že vojna je klamstvo a utrpenie ľudí, prišiel na to, že vo vojne nie je sláva, hrdinstvo ani statočnosť ale je to surovosť a smrť. Henry prechádza prerodom od naivity po niekoho bezbranného . Zranený sa dostáva do ošetrovne – stretáva Cathire Berkleyovú, do ktorej sa zaľúbi – no vojna im nepraje, preto spolu a z ich nenarodeným dieťaťom utekajú do SUI - Frederikovým plánom o šťastnej rodinke urobila škrt cez rozpočet neočakávaná Catherinina smrť, lebo dieťa sa narodilo mŕtve.

Romain Rolland – FRA spisovateľ, nositeľ nobelovej ceny, prednášal umenie na Univerzite Sorbone.

Peter a Lucia – psychologická novela (1920), ktorá je budovaná na kontrastoch vojnovej reality a intímneho sveta nežného vzťahu medzi Petrom a Luciou. Autor odcudzuje vojnnu, ktorá je ničiteľom života a jeho najkrajších hodnôt.

Dej sa odohráva od 30.1.1918 do Veľkého Piatku a zachytáva zrodenie lásky medzi 18 ročným študentom Petrom a nedoučenej maliarky Lucie (po náhodnom stretnutí v metre). Ťaživé problémy vojny (Peter má byť o pol roka odvedený – bojí sa toho, pretože keď narukoval jeho brat a vrátil sa nerozumel si , bol zatrpknutý z toho čo videl vo vojne...) ustupujú pred rozvíjajúcim citom. Pri organovom koncerte na Veľký Piatok v Chráme sv. Gervaisa počas náletu nemeckých vojsk zaľúbenci v jeho troskách umierajú :(

Erich Maria Remarque - nemecký spisovateľ, bol v 18 rokoch odvedený na front ako dobrovoľník. Jeho literárny úspech je teda založený na vlastnej skúsenosti – dielo Na západe nič nového sa dostalo do radu iných veľkých románov o 1. svetovej vojne. Zachytáva osudy a pocity  na francúzsko- nemeckom fronte. Hrdinami sú siedmi mladí študenti, ktorí prežívajú peklo vojnového besnenia. Iba jeden z nich žije najdlhšie, Paul Bäumer, rozprávač príbehu /autobiografická postava/.

Padne v závere bojov v októbri 1918. Všetci študenti padli vo vojne, v ktorej sa podľa hlásení „nič nedeje“. Práve vtedy, keď títo mladí ľudia, ktorí ešte nemali čas žiť, ktorí sa dostali na front zo školských lavíc, strácajú svoje zdravie, životy, tí, čo prežili stratili zmysel života a chuť ďalej žiť, práve vtedy oznamujú z hlavného vojnového stanu do oficiálneho bulletinu: „Na západe nič nové.“ Nič nové, iba zomreli mnohí mladí chlapci, ktorí išli bojovať nie za vlasť, ako im to bolo nahovorené, ale za záujmy mocných. V závere knihy preberá slovo autor a oznamuje Paulovu smrť niekoľko dní pred koncom vojny, čím potvrdil jej absurditu.

V prostých vyrozprávaných príbehoch je otrasná pravda o vojne, ale aj protest proti nej. Dielo upozorňuje na nezmyselnosť vojnového ničenia a podáva svedectvo o osude celej generácie, čo potvrdzuje aj motto knihy: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zmičila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Rozdiely: každý autor vo svojom diele zobrazuje inak, ale každý uznáva, že vojna je niečo zlé a skazené – že vojna vôbec netvorí hrdinov, ale zničených a zranených ľudí... Zatiaľ čo Remarque a Hamingway opisujú boje a utrpenie ľudí, ktorí sa priamo zúčastnili vojny, Rolland opisuje ako vojna poznačila dvoch mladých ľudí, ktorí sa na nej priamo nezúčastnili – a na ďalšej strane sú tu napríklad príbehy o vojakovi Švejkovi, v ktorých autor Jaroslav Hašek opisuje vojnu cez /vtipné/ a častokrát satyrické príbehy a nezobrazuje utrpenie na bojisku...