Romantická literatúra

Romantická literatúra

V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži

J. W. Goethe – Utrpenie mladého Werthera

A.S. Puškin – Kapitánova dcéra

ROMANTIZMUS ( koniec 18. až 19. storočie)

Historické okolnosti – ekonomická moc buržoázie postupne rástla, pretože bola dravá a nebola zaťažená feudálnymi princípmi. Avšak charakter spoločnosti sa menil oveľa pomalšie, a preto si buržoázia len veľmi pomaly vydobýjala svoje politické práva
-koncom 18. stor. vypukla Veľká francúzska revolúcia (1789-1784), ktorej heslom bolo: BRATSTVO-ROVNOSŤ- SLOBODA

– odštartovala: napoleonské vojny a buržoázne revolúcie po celej Európe (1848-1849)

– počas tohto obdobia sa rozpadajú feudálne spoločnosti a nastupujú nové – kapitalistické

– v tomto období sa oproti ROZUMU, kt. prevládal v klasicizme, začína v romantizme zdôrazňovať CIT
– vzniká niekoľko nových filozofických smerov, ktoré výrazne ovplyvnili spoločenské myslenie:
a) idealizmus - za prvotné považuje myšlienku, vedomie ducha a za druhotné hmotu

b) iracionalizmus - popieral vedecké, rozumové poznanie a uprednostňoval vieru a inštinkt

c) sentimentalizmus - filozofický aj literárny smer, ktorý sa pri poznávaní opiera aj o city a hlása súcit s biednymi a utláčanými

d) individualizmus- zdôrazňuje silného jedinca, aby sa človek presadil v spoločnosti so svojimi schopnosťami

c) titanizmus – titan = človek, ktorý vzdoruje osudu, nevzdáva sa a pomáha ľudstvu, takýto človek sa cíti osamotený a podlieha pesimizmu

Charakteristika romantickej literatúry:

– vo zvýšenej miere sa v nej uplatňuje – fantázia – autor uplatňuje svoj osobný prístup ku skutočnosti, nenapodobňuje vzory, ale tvorí nové estetické hodnoty. Miesto harmónie a súladu nastupuje zvláštnosť a bizarnosť – „harmónia kontrastov“ – zločin- nevina, krása- ohyzdnosť...
-inšpiráciu nachádzajú umelci v: ústnej ľudovej slovesnosti, v prírode, obdivujú mystiku a exotiku

– prejavil sa historizmus – hľadanie inšpirácie v minulosti, oživovanie slávnych činov národa v minulosti

– výzvy na revoltu a snívanie o novom svete
-vzniká nový hrdina, ktorý ustavične pociťuje ROZPOR MEDZI SNOM A SKUTOČNOSŤOU - je hlavný konflikt v romantizme
-postavy pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, ale najmä z tých najnižších: tuláci, žobráci, galejníci a pod.
-romantický hrdina – je výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec. Je často idealizovaný, túži po láske, ale vie, že ju nenájde: veľakrát nešťastne miluje vysnívaný ideál, nie skutočnú ženu. Láska mu je všetkým, oddáva sa jej celkom a bez výhrad, naopak – romantická hrdinka je spútaná konvenciami, v mene ktorých odmieta vášnivú lásku. A tak romantický hrdina sa často ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom – východisko nachádza v úniku do minulosti, sveta fantázie, vidieckeho prostredia alebo prírody. Spoznáva, že svet sa nedá premeniť ani vôľou, ani vierou, protestom, vzburou, a tak upadá do pesimizmu a sklamania

– využíva sa autoštylizácia - t.j. autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty

– niekedy do deja vstupuje aj príroda – odzrkadľuje pocity hlavného hrdinu

– dej sa často odohráva na tajomných miestach: v hlbokom lese, na cintoríne...

– narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami: epika sa lyrizuje, lyrická balada, básnická poviedka či poéma, moderný epos, román vo veršoch, dramatická báseň, historický román, poviedka
-hlavným literárnym druhom je: lyrika

Romantici dali voľnosť veršu, rýmu i próze a obohatili jazyk ľudovou rečou i archaizmami

VICTOR HUGO (1802-1885) francúzska literatúra
-básnik, prozaik, dramatik. Romantizmus rozvinul do vrcholnej podoby.
Chrám Matky Božej v Paríži

– romantický historický román, ktorý sa odohráva v 15. storočí v Paríži

– jeho romantický charakter pramení z kontrastov: fyzicky odpudzujúci Quasimodo  symbolizuje vnútornú krásu, pokoj chrámu Notre Dame kontrastuje s chaosom parížskeho predmestia

– román má dramatický dej, jeho súčasťou sú nečakané zvraty, rozuzlenia a silné citové zážitky
Dej: Kňaz Chrámu Matky Božej v Paríži Klaudius Frollo sa zamiluje do prekrásnej cigánky Esmeraldy, ktorá si zarába na živobytie tancovaním, pred chrámom. Dá ju uniesť Quasimodom – je to jeho chovanec, najdúch, zvonár v chráme
-Quasimodo je veľmi škaredý a navyše od zvonenia zvonov aj hluchý. Napriek vonkajšiemu vzhľadu túži po láske a pochopení
-Esmeraldu pred únosom zachráni kapitán Phoebus , ktorý tiež miluje Esmeraldu
-každý z týchto 3 mužov ju miluje inak: Frollo posadnuto, Phoebus žiadostivo, Quasimodo úprimne a čisto

– Frollo zabije Phoeba, ale z vraždy obvinia Esmeraldu. Za čin, ktorý nespáchala, ju odsúdia na smrť.

– Quasimodo ju však zachráni a ukryje v chráme. Frollo nahovorí žobrákov, aby vyslobodili Esmeraldu z chrámu. Na slobode ju Frollo žobravo žiada o lásku, ale ona znova odmieta. Preto sa jej pomstí. Dá ju strážiť zúrivej Gudule, ktorá žije v pustovni na námestí a žiali nad stratou svojej dcéry, ktorú jej uniesli cigáni. Stále má odloženú jej črievičku. Esmeralda spoznáva v nešťastníci svoju matku pomocou druhej črievičky, ktorú nosila na pamiatku stále na krku. Je ale neskoro, prichádzajú vojaci a odvlečú Esmeraldu na popravu. Zúfalý Quasimodo sa tomu prizerá zo strechy chrámu a vidí aj Frollovu diabolskú radosť. Sotí ho dolu. Tak zomierajú dvaja ľudia, ktorých miloval.
O 2 roky po týchto udalostiach nájdu v podzemných kobkách pokrivenú kostru muža, ktorý objíma kostru ženy. Tento muž nemal žiadne známky smrteľného zranenia.

JOHANN WOLFGANG GOETHE (1749-1832) – predstaviteľ nemeckej romantickej literatúry

Utrpenie mladého Werthera (román)

– námetom pre tento ľúbostný román vo forme listov bola autorova nešťastná láska k Charlotte Buffovej , a námetom na tragický záver bola samovražda spisovateľovho známeho

– dej sa odohráva v rokoch 1771-1772
Román zobrazuje milostný príbeh a sklamanie citlivého mladého Werthera, ten uteká od svojich problémov do mestečka v horách Waldheimu, kde sa zamiluje do slečny Lotty, jeho závislosť od nej sa stupňuje, ale ona je už zadaná istému Albertovi

– Werther vedie márny súboj s nemožnosťou dosiahnuť svoje ciele v láske a v práci

– je nielen odmietnutý nápadník, ale i človek, ktorý svojím myslením, nadaním a citlivosťou prevyšuje okolitú spoločnosť

– prichádza k rozporu osobných cieľov Werthera a okolitého sveta, a tak sa zväčšuje Wertherov pesimizmus a osobné vzbury
Prvá časť románu končí Wertherovým útekom z mestečka. V druhej časti je najprv opísané Wertherovo pôsobenie na veľvyslanectve, neúspech v práci a rozpory s nadriadenými. Stále túži po Lotte, a preto sa vracia späť. Lotta sa medzitým vydala za Alberta a zostáva mu verná. Werther opäť nezvláda svoje city a po hádke s Lottou jednej noci pre Vianocami končí svoj život samovraždou.
Štruktúra diela: - stretávame sa tu s kombináciou románu v listoch s denníkovými formami - listy sú adresované Lotte i priateľovi Wilhelmovi
-vďaka ja –rozprávaniu – vidíme do bohatého vnútorného sveta Werthera

– v závere, po Wertherovej samovražde, prechádza dielo do on-rozprávania
Žánrovo patrí medzi sentimentálne romány – v nich je základom morálny cit – ten, kto koná srdcom, je mravný

-jazyk je presným odrazom momentálneho duševného rozpoloženia hrdinu- využíva: citoslovcia, zvolania, elipsy, prerývané výpovede
Wertherovo konanie sa stalo pre mnohých inšpiráciou- nešťastní mladíci napodobňovali Wertherov odchod zo života( zastrelil sa)
Waldheim–sa stal takmer púťovým miestom zaľúbených. Vznikla módna vlna aj v obliekaní podľa Werthera- modrý frak, žltá vesta, čižmy, klobúk

ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN – ruská literatúra
–je predstaviteľ ruského romantizmu, ale v jeho tvorbe sa objavujú aj prvky realizmu
Kapitánova dcéra- ruská historická novela sa odohráva v čase pugačovského povstania (1773-1775)

Obsah - do Belegorskej pevnosti na juhovýchode Ruska prichádza ako vojak mladý vidiecky šľachtic Peter Anderjevič Griňov, zoznamuje sa s novým prostredím a ľuďmi

– veliteľom pevnosti je kapitán Mironov –j eho dcéra je Mária Ivanovna (kapitánova dcéra - Máša), do ktorej sa Peter zamiluje

– zoznámi sa aj so Švabrinom (ctiteľ Máši) a s Pugačovom, budúcim vodcom povstalcov

– milostný príbeh Petra a Máše vytvára rámec pugačovského povstania, najväčšej sedliackej vojny v ruských dejinách
Belogorskú pevnosť povstalci obsadia, kapitán Mironov padne a Petra vďaka vzájomným sympatiám s Pugačovom prepustia
-Peter sa dozvie, že Máši hrozí nebezpečenstvo zo strany Švabrina (neúspešného ctiteľa a surovca) ktorý ju väzní v Belogorskej pevnosti. Peter využije známosť s Pugačovom a oslobodí ju
-po Švabrinovom falošnom udaní Petra obvinia zo zrady a spolupráce s Pugačovom, odsúdia na doživotné vyhnanstvo na Sibíri
-Máši sa podarí dostať k cárovnej Kataríne II . a poprosiť o pomoc – Petra oslobodia

Štruktúra diela:

– novela je písaná formou Griňovových zápiskov- z jeho pohľadu sú tiež podávané historické udalosti
-dej sa rozvíja v 2 líniách:

a) milostný príbeh

b) pugačovské povstanie

– Puškinovi sa podarilo dobre vykresliť charaktery postáv: Griňov je mladý, neskúsený, ľahkomyseľný, ale v zložitých situáciách sa správa odvážne a čestne. Aj keď si Pugačova váži, jeho násilné konanie odsudzuje. Pugačovské povstanie nazýva hnusnou vzburou, ktorá chce vyhubiť šľachtický rod. Chápe ho však ako nevyhnutný dôsledok dlhodobého porušovania poriadku a neznesiteľných životných podmienok chudobného ľudu.

Postavy:

Pugačov - doposiaľ vykresľovaný ako zlosyn, vyvrheľ. Je predstavový jednak ako vodca povstalcov, bystrý a dobrý organizátor, jednak z hľadiska vzťahu k Petrovi, keď odhalí jeho vnútorný svet

-Švabrin - síce vzdelaný, ale bezcharakterný, zradca a udavač

-Miron - kapitán, dobrácky , statočný, má charakternú dcéru Mášu