Novela zo štylistického a kompozičného hľadiska

Novela zo štylistického a kompozičného hľadiska

B. S. Timrava – Ťapákovci
R. Rolland – Peter a Lucia
E. Hemingway – Starec a more

Novela je prozaický epický literárny žáner kratšieho až stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky, bez zbytočných opisov a vedľajších epizód. Má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver.

Charakteristické sú tri vonkajšie znaky:

1. Málo postáv
2. Vyrozpráva iba jednu udalosť
3. Dej odráža každodenný život

Postavy sa v novele nevyvíjajú. Hoci hovoríme, že novela zobrazuje len jeden príbeh, nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí. Novela máva viac postáv a zložitejší dej ako poviedka. Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej dejovej línie.

Opisné zložky, epizódy a vybočenia od ústrednej dejovej línie sú potlačené. Vyznačuje sa stručnosťou a úspornosťou výrazu, skratkovitosťou.
Novela vznikla v Taliansku počas renesancie. Stala sa obľúbenou v 19. storočí a je populárna dodnes. V novele má svoj pôvod aj novodobý román. Prechod medzi románom a novelou tvorí románová novela.

BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA

používa jazyk dedinského jednoduchého ľudu
diela: poviedky z dedinského prostredia: Márnosť všetko, Skon Paľa Ročku, Ťapákovci
Hrdinovia - novela o vplyve vojny na dedinčanov
 Skúsenosť, Všetko za národ – autobiografické novely

Ťapákovci
– najkritickejšia poviedka v slovenskej literatúre, zobrazuje slovenskú dedinu 19. stor.
– hl. myšlienka: zaostalosť dediny, ľudia sa ťažko lúčia so starými spôsobmi a názormi

– hl. postavy: Anča – Zmija, Iľa – Kráľovná (charakteristika týchto ženských postáv je už
v ich prívlastku)

Anča – Zmija – najtragickejšia postava v slov. lit., je to kalika, trpí na lámku. Reuma jej zničila nohy. Ľudia v dedine si ju často mýlia so psom, ani vo sne nemôže pomyslieť na lásku a predsa jej jedinou prácou je vyšívanie čepcov pre nevesty
– vonkajšia charakteristika – navonok drsná, zlá žena, ktorá nesúhlasí s názormi Ile
– vnútorná charakteristika – citlivá, pripúšťa, že keby bola zdravá, bola by taká istá ako Iľa –

Iľa – Kráľovná – žena Paľa Ťapáka, robí pomocníčku pôrodnej babici, je to typ ráznej energickej ženy, ktorá prijíma všetky nové spôsoby. Má kopu energie, aby bojovala proti zaostalým spôsobom Ťapákovcov, ale nedokáže zmeniť ich myslenie

Obsah: Ťapákovci žijú na dedine 16 v jednej miestnosti s udupanou dlážkou. Nedodržiavajú žiadnu hygienu. Vo dne sú oblečení ako v noci, neumývajú sa, sú tak leniví, že si muchu z nosa neodoženú. Iľa prišla za nevestu do Ťapákovcov. Najprv sa snaží zmeniť ich návyky. Núti chlapcov pracovať, čo sa jej nedarí. Preto sa rozhodne, že si postaví s mužom Paľom dom. Paľo s tým nesúhlasí, Iľa odchádza z domu, najme sa do služby. Keď Paľo začne na ňu žiarliť, dosiahne svoje víťazstvo. Postavili nový dom, ale aj keď odišli, u Ťapákovcov sa nič nezmenilo – stále sú rovnakí zápecníci.

ROMAIN ROLLAND - francúzska literatúra 

· novela Peter a Lucia
novela s protivojnovým protestom, má jednoduchú dejovú líniu s niekoľkými odbočeniami (Petrova rodina, Luciina rodina). Nie je členená na samostatné kapitoly, ale skladá sa zo siedmich graficky oddelených častí.
· inšpiráciou k napísaniu mu bola skutočná udalosť, keď na Veľký piatok nemecké vojská bombardovali Paríž a medzi obeťami boli aj jeho priatelia.

Dej sa odohráva v Paríži od 30.1.1918(streda večer)  do 29.3.1918 (Veľký piatok). Je rámcovaný obrazom smrti a utrpenia na začiatku (spoznajú sa v metre, kam v zmätku vbiehajú aj zranení ľudia, pretože bombardujú Paríž) aj na konci (tragická smrť dvojice pri bombardovaní Paríža). Je to príbeh lásky dvoch mladých ľudí uprostred nezmyselnej vojny. Stretli sa, prežívajú lásku, tešia sa na koniec vojny, plánujú si život. Zomierajú v kostole v rovnaký dátum, ako aj Ježiš.

Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy (o svetských a náboženských dogmách, o obeti, krviprelievaní...)

· Peter Aubier,: pochádza z meštianskej rodiny, má osemnásť rokov, spolu so spolužiakmi dostal povolávací rozkaz, o pol roka má ísť na front, väčší idealista než Lucia. Jeho rodina má pasívny postoj k vojne, Pochádza zo zámožnej meštianskej rodiny, otec je úradník a patrí k tým Francúzom, ktorí povinnosti voči štátu a vlasti kladú na prvé miesto v živote.

Je poslušným štátnym zamestnancom, nikdy by sa nepostavil do opozície voči štátnej moci. Jeho žena bola dobrou kresťankou. Neprekážalo jej, že kňazi celej Európy pripájajú svoje modlitby za víťazstvo národných armád, a teda za ničenie a zabíjanie ľudí v nepriateľských armádach. Rodičia zbožňovali svoje deti, ale pokladali by si za česť, keby o ne prišli pri obrane vlasti. Napriek rodičovskej láske atmosféra v rodine je oficiálna, bez dôvernosti.

Peter sa neopováži hovoriť o svojich pocitoch a pochybnostiach alebo strachu – v tejto rodine sa to nepatrí. Peter má vrúcny vzťah k staršiemu bratovi Filipovi (je na vojne). Bol pre neho autoritou, na front išiel ako nadšený vlastenec. Dvakrát sa dostal na dovolenku, ale každý raz prichádzal triezvejší a bez vlasteneckého horlenia. Stratil ilúzie o vojne a svete a hanbil sa, že ich mal.

Na Petrove otázky reagoval bez nadšenia a pri druhej dovolenke Peter sa prestal pýtať. Nerozumel, čo sa medzi ním a bratom zmenilo. Obidvaja bratia majú svoje trápenie, ale nenájdu už cestu k dôvernosti, ktorá bola medzi nimi pred vojnou. Pre Petra to bolo o to bolestnejšie, že bol mladší a nemal blízkeho priateľa. Keď Filip zbadal v meste svojho mladšieho brata s dievčaťom, bol by dal čokoľvek na svete, keby aspoň túto dvojicu uchránil pred sklamaním a nešťastím. Peter vo vojnovom zmätku čaká na lásku. Do Lucie sa zaľúbi s úprimnosťou a prudkosťou svojho veku.

· Lucia: má iba matku (pracuje v továrni). Jej matka sa kedysi zaľúbila do učiteľa z gazdovského rodu, ale zámožná meštianska rodina ho nechcela prijať za zaťa. Po dosiahnutí plnoletosti sa Luciina matka napriek nevôli rodičov vydá a rodičia prerušia s ňou styky a nikdy jej neodpustili. Luciin otec ochorel a matka ťažko pracovala, aby uživila muža a dcéru.

Počas vojny pracuje vo fabrike na zbrane. Lucia bola citovo závislá na matke a nevie sa zmieriť s tým, že matka sa hlási o právo na svoj vlastný život – má priateľa, s ktorým čaká dieťa. Navyše ani nevie, či sa za otca svojho dieťaťa vydá... Lucia to pociťuje ako zradu. Je veľmi nežná, milujúca, zdá sa jej, že všetko a všetkých na svete ľúbi a všetci ľúbia ju. Chce matke uľahčiť starosť o jej výživu, je výtvarne nadaná, ale pre nedostatok financií nemôže študovať. Zarába si odkresľovaním obrazov slávnych maliarov, obrázky predáva v malých pokútnych obchodíkoch. Je duševne vyspelejšia než Peter, lebo bola životom prinútená správať sa samostatne a zarobiť si na živobytie,  vidí svet taký, aký je.

E. HEMINGWAY

Novela Starec a more  je posledné významné dielo Ernesta Hemingwaya.

Dielo je epickou metaforou o živote. Autor v ňom vytvoril pozoruhodnú alegóriu, kde starec predstavuje človeka, ryba prírodu a žraloky zlo okolo nás. More prirovnáva k žene = krása, nevyčerpateľnosť, náklonnosť Za toto dielo dostal roku 1954 Nobelovu cenu.

•  starec Santiago – odvážny, múdry, citlivý, ľútostivý, trpezlivý, zručný, skúsený, obdivoval ryby a more
•  Manolin – mladá generácia, ohľaduplný, starostlivý, ochotný, chudobný, láskavý 

Dej sa odohráva v malej rybárskej dedinke. Starec menom Santagio, ktorý celý život chytá ryby, už veľmi dlho nechytil žiadnu rybu. Mal priateľa, chlapca menom Manolin, ktorý ho mal veľmi rád. Spočiatku cho-dieval na lov aj chlapec (prvých 40 dní), ale sa im nedarilo, a preto mu to rodičia zakázali.

Chlapec musel odísť k inej bárke. Ale starca stále navštevoval a nosil mu jedlo, lebo starec bol veľmi chudobný. Raz zavčas ráno sa starec vybral na lov, je 85. deň, čo nič nechytil. Nechal sa unášať prúdom a rozhodil návnady. Chytil veľkú rybu, ktorá ho dva dni a dve noci vlečie na mori. Je hladný, zoslabnutý a po ťažkom boji sa mu podarí rybu harpúnovať a pripútať k člnu. 

Čoskoro sa objaví žralok. Prídu aj ďalšie a zožerú mu mäso z celej ryby. Prvé nájazdy dravých rýb starec odvráti nožom a veslami, keď však pri obrane zničí akékoľvek zbrane, rezignuje a zanechá mäso mŕtvej ryby napospas útočiacim žralokom. Keď už z ryby zostala len kostra, žra-loky odplávali V ten istý deň neskoro v noci vpláva na pokraji síl do domovského prístavu, vlečie za loďou len ohlodanú kostru ryby. O vysileného starca sa po návrate stará jediný priateľ, chlapec Manolin. Chlapec rybára obdivuje a vytrvalo verí v jeho starobou oslabené schopnosti a skúsenosti. 

Autor vyzdvihuje človeka, jeho silu a vytrvalosť, cieľavedomosť, lásku k prírode a odhodlanosť bojovať a nevzdávať sa.