Moderná poézia

Moderná poézia

Moderná poézia – pojmy: avantgarda, voľný verš, impresionizmus, senzualizmus, reflexívna lyrika,duchovná lyrika, pop-poézia

J. Smrek – Cválajúce dni, Dnes milujem svoj deň, Dievča v rozkvete

L. Novomeský – Somnambul

F. Kráľ – Kosec

R. Dilong – Vodopád leta

J. Wolker – Věci

D. Hevier – Jeden kabát jedna tvár, Kým vieš snívať

J. Urban – Voda, čo ma drží nad vodou

K. Peteraj – Balada o poľných vtákoch

AVANTGARDA – predvoj, pokrok

– nové umelecké smery sa formujú koncom 19.storočia a začiatkom 20.storočia

– ide o širokú škálu programov, ktoré pôsobili takmer súčasne

– avantgardu charakterizuje kolektívny program (už nie individuálna vzbura)

– umelci sa snažia realitu nahradiť abstrakciou, v človeku uvoľňujú spontánnosť, prirodzenosť, sen , podvedomie

– avantgardné smery: kubizmus, futurizmus, konštruktivizmus, impresionizmus

KUBIZMUS – vyznačuje sa geometrickým zobrazovaním predmetov

FUTURIZMUS - oslavoval techniku a civilizáciu- zakladateľom bol Marinetti – zrušil: interpunkciu, zaviedol onomatopoje a kakofóniu, odmietol konvencie, obdivoval techniku, mestskú civilizáciu, chcel zobraziť ruch rodiaceho sa priemyselného sveta

KONŠTRUKTIVIZMUS - dôraz kladie na racionálny a logický charakter prvkov

IMPRESIONIZMUS - (impressio – dojem) je umelecký smer, ktorý pôvodne označoval výtvarnú orientáciu mladých maliarov, ktorí sa spoločne predstavili v Paríži r.1874 ( názov je odvodený podľa názvu obrazu Moneta Dojem)
V literatúre tento smer charakterizuje: bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného svet: snaží sa osloviť všetky naše zmysly
-jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky- eufóniu, farebné asociácie

SURREALIZMUS - ( z fran .slova surréaliteé znamenaá nadreálno) -vznikol v Paríži
-zdôrazňovali fantáziu, predstavivosť a dôležitosť podvedomia a snov, vychádzali z učenia psychoanalýzy Freuda
-vytvárali prekvapujúce metafory, využívali voľný verš, vynechávali interpunkciu, vyjadrovali „kŕčovitú krásu“- ktorá vychádzala s ľudského podvedomia, snov
-z nich vychádzali naši slovenskí nadrealisti( R. Fábry...)

SENZUALIZMUS - do popredia silné zmyslové vnímanie sveta cez: obrazy, metafory, symboly
-ich poézia je hravá, optimistická, znovu objavujú krásu všedných dní a jednoduchých vecí
-využívali tradičný aj voľný verš, rýmy, kalambúry
-snažili sa o viacvýznamovosť básní ( Feldek, Stacho, Mihalkovič

POETIZMUS – vznikol v Prahe

– mal veľa spoločných čŕt so surrelizmom – aj poetisti zdôrazňovali: sen, fantáziu, zmyslové vnemy
-ale poetisti kládli dôraz na: lyrický prístup ku skutočnosti, všímali si: najmä radostné, veselé stránky života, snažili sa nachádzať krásu i vo všednom živote

REFLEXÍVNA LYRIKA - úvahová

DUCHOVNÁ LYRIKA – spája tradičné kresťanské hodnoty s využívaním nových výrazových možností, aké poskytovali: symbolizmus, mysticizmus, existencializmus, poetizmus, surrealizmus

– najčastejšie témy: náboženstvo, Boh, národ, rodný kraj, používa symboly z Biblie a z gréckej mytológie (Dilong, Silan...)

POP-POÉZIA- piesňové texty
-sú najkvalitnejšie texty piesní, ktoré sa približujú umeleckej úrovni poézie(Kamil Peteraj, Boris Filan, Milan Lasica)

VITALIZMUS-( z latins. vita = život, elán)
-literárny smer v slovenskej a českej literatúre
-oslavoval: lásku, krásu, život, vyjadroval radosť z jednoduchých vecí (J. Wolker. J. Smrek)

VOĽNÝ VERŠ

– je verš modernej poézie, v literatúre sa uplatňoval od začiatku 20.stor.

– vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného verša – nemožno v ňom hľadať : rovnoslabičnosť, metrum, rým...

– nositeľom rytmu v tomto verši je intonácia, rovnaká intonácia je daná ich rovnakou vetnou výstavbou, básnici niekedy nepoužívajú ani interpunkciu

– prvýkrát použil v slov. literatúre- I. Krasko

JÁN SMREK (1898-1982)

– predstaviteľ vitalizmu v slovenskej poézii
-básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie
Cválajúce dni- básnická zbierka, ktorou sa prihlásil k vitalizmu – ospevuje život, aktivitu, elán
-veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse
-po prvýkrát použil spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne: spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá spôsobila nepravidelnosť formy, neusporiadanosť, princíp hry a hravosti
-báseň Cválajúce dni – autor sa v nej snaží vyvolať dojem pohybu, plynutia času

Dnes milujem svoj deň- báseň zo zbierky( Odsúdený k večitej žízni)

– Deň tu symbolizuje: 1. noc, ráno, deň – striedanie času

2. mladosť, zrelosť, staroba – životný kolobeh
Noc – symbolizuje: tmu, samotu, smútok
 Deň – je začiatkom optimistického vnímania sveta

Básnik a žena(básnická skladba)
-je vo forme dialógu medzi básnikom a ženou, ktorú stretol a oslovil jedného zimného dňa
-je to básnická poviedka

– Smrek v nej využil symboliku ročných období – počas všetkých štyroch období prezentuje vzťah k žene – od jeho vzniku cez vzplanutie a koniec až po stretnutie po 10 rokoch

– skladá sa z 5 častí: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch

– okrem lásky zachytáva aj Smrekove názory na poéziu, miesto ženy v spoločnosti, vzťah k životu, ktorý podľa neho treba chápať ako sen , či zázrak

LACO NOVOMESKÝ (1904-1976)

– najvýznamnejší predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie – prijal ideológiu komunizmu, hlásil sa k socialistickým ideálom, k marxistickej ideológii

– podieľal sa na príprave SNP

– v roku 1950 ho obvinili z tzv. buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väzenia. V 60. rokoch ho rehabilitovali

– písal básnické zbierky, ovplyvnené európskou proletárskou poéziou

Nedeľa (básnická zbierka)

– básne sociálne, melancholické, plné smútku, ale aj úžasu nad svetom

– predstavuje svet kaviarní, tančiarní, atmosféru veľkomesta

– základným motívom viacerých básní je hľadanie šťastia

Otvorené okná (básnická zbiera)
-dve línie: sociálna a avantgardná

Svätý za dedinou(bás. zb.)

– odráža tragiku doby, obsahuje básne so španielskou občianskou vojnou, kde bojoval aj Novomeský na strane republikánov proti fašistom

– zachytáva absurdnosť doby, ktorá sa rúti do vojny, v ktorej sú prevrátené všetky ľudské hodnoty

FRAŇO KRÁľ (1903-1955)

Predstaviteľ proletárskej poézie a socialistického realizmu v slovenskej literatúre

– písal poézie aj prózu

– v medzivojnovom období napísal 3 básnické zbierky: Čerň na palete, Balt, Pohľadnice

– využil v nich podnety proletárskej poézie i avantgardného českého poetizmu

Čerň na palete - obsahuje básne typické pre proletársku poéziu
-hlavným motívom básní je: krása, láska, príroda, túžba pošťastí a solidarita s trpiacimi
-básne sú poznačené smútkom – vyplývajú z básnikovej choroby i z ťažkého osudu státisícov chudobných proletárov a bedárov

RUDOLF DILONG (1905-1986)
-vedúca osobnosť katolíckej moderny
Básnické zbierky: Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu....
-uplatnil v nich metódy poetizmu a surrealizmu
-využíva voľný verš, dôraz kladie na hudobnosť verša

JIŘÍ WOLKER (1900-1924)
-český básnik, jeho poézia je poznačená: vitalizmom a humanizmom
Host do domu (bás. zb.)
-básne sú plné lásky k obyčajným veciam – oživoval veci pomocou metafory, personifikácie, čo bolo prejavom povojnového vitalizmu
Svatý kopeček (bás. zb.)
-spomienka na starých rodičov a na pútnické miesto Haná, kde sa zjavila Panna Mária
Ťežká hodina (bás. zb.)
-proletárska poézia – vyjadril bojové odhodlanie, že za sny sa musí bojovať
Písal aj balady: Balada o očích topičových, Balada o snu....

DANIEL HEVIER (1955)
-ja majiteľ vydavateľstva HEVI v Bratislave
Motýlí kolotoč (bás.zb.)
-zbierka básní s ľúbostnými, rodinnými a prírodnými motívmi
S otcom v záhrade, Vták pije z koľaje (bás. zb.)

– úvahy o dejinných udalostiach, čo ovplyvnili náš život, napr. v básňach Bernoláčtina, Pre všetky zbierky sú príznačné harmonické tóny a zobrazenie vnútorného svete lyrického hrdinu
Elektrónkový klaun (bás. zb.)

– zobrazuje modernú dobu, elektrónkový klaun je lyrický hrdina na gombíky, ovládaný a riadený počítačom. – žije v každodennom strese , zhone

– pocit rýchleho plynutia a pocit, že sa mu život vymyká z rúk, nesie zodpovednosť, vychováva deti ale aj trpí vo veľkomeste
-autor jeho existenciu nevidí len v čiernych farbách , lebo je schopný aj milovať

JOZEF URBAN(1964-1999)
-debutoval ako básnik nových tónov zbierka Malý zúrivý Robinson
-využil vplyv amerických beatnikov- lyricky citlivý a zároveň chlapčensky drzí
Hluchonemá hudba - zbierka básní: mladícku dynamiku a revoltu vystriedali pochmúrne, pesimistické tóny

– kladie si otázky – kto sme? koho ničíme? kto ničí nás?
Kniha polomŕtvych (bás, zb.)
-verše nádejí, o možnosti zastaviť šialený vývin sveta
Voda, čo ma drží nad vodou(bás. zb.)
-táto zbierka vyšla po Urbanovej smrti( autohavária) – sú v nej všetky jeho piesňové texty pre: Elán, Žbirku, M. Palondera, J. Lehockého, B. Dubasovú, texty piesní pre film Fontána pre Zuzanu 3)

KAMIL PETERJ (1945)
-jeho piesňové texty zbavili slovenskú populárnu hudbu gýčovitisti
-do svojich textov zaradil motív veľkomesta
-písal pre Prúdy, Mariána Vargu, Pavla Hamela, M. Žbirku, Mariku Gombitovú
-piesňové texty mu vyšli v zbierkach: Texty, Bosá láska, Pop texty