Fantasy, science-fiction, detektívny román

Fantasy, science-fiction, detektívny román

Literatúra fantasy, science-fiction, detektívny román

K. Čapek – R. U. R.

J. R. R. Tolkien – Spoločenstvo prsteňa

U. Eco – Meno ruže

Fantastická próza a vedecko – fantastická próza (sci-fi)
Umelci podávajú svojimi dielami vlastný výklad reality. Literárne dielo nemusí zobraziť iba reálne veci, ale aj nereálne, fantastické.

Fantastická literatúra = literárne diela, ktoré zobrazujú prvky, ktoré sa nezhodujú s realitou, zobrazené javy neexistujú, pravdivosť je vylúčená.
Prvky neskutočnosti sa vyskytovali už v starovekých eposoch, mýtoch, rozprávkach. Neskôr vznikali imaginárne cestopisy,utopické romány, surrealistické romány, horory...

Rozmach fantastickej literatúry nastal v 20. rokoch 20. st.  – vznikali rozličné žánre fantasy a sci-fi literatúry

JOHN RONALD REUEL TOLKIEN

Silmarilion – prvé dielo, ale vyšlo ako posledné

Hobit – pracoval na ňom 13 rokov

Pán prsteňov – trilógia: Pán prsteňov - spoločenstvo prsteňa
Pán prsteňov - návrat kráľa
Pán prsteňov - dve veže

Je to komplexné dielo, v ktorom každá súčasť zapadá do jedného celku. Tolkien vytvoril celkom nový svet podľa svojich predstáv. Zaujímal sa hlavne o severské mýty a legendy a fascinovali ho jazyky. Celý svoj život zasvätil nielen spoznávaniu rún, dokonca pre svoje rasy vymyslel vlastnú reč. Vytvoril imaginárny svet Stredozeme, kde žili hobiti, elfovia, škreti a iné fantastické bytosti, podrobné údaje o jazykoch Stredozeme, vypracovanú chronológiu za 6462 rokov, prehľad vládnucich dynastií a množstvo iného faktografického materiálu, utriedeného s vedeckou presnosťou. Boj dobra so zlom. Dobro víťazí. Všetko sa začína Sauronom – temným pánom ktorý vytvoril prsteň moci, ktorý má vládnuť všetkým. Podmaňoval si jednu krajinu za druhou, ale proti nemu sa postavili obyvatelia Stredozeme ktorí ešte zostali. Sauron prehral a prsteňa sa zmocnil hobit Bilbo Bublík. Ale prsteň začul volanie svojho pána. Čarodejník Gandalf, poveril Froda Bublíka aby odniesol prsteň do Vododolu, aby sa ho nezmocnil Sauron. Avšak prsteň nemôže ostať vo Vododole a tak sa Frodo vydáva na dlhú púť.

Pán Prsteňov vyšiel v roku 1954 a stal sa okamžite legendou. V čase hippies bol Tolkien najčítanejším autorom a svojimi príbehmi ovplyvnil celé generácie. Čakanie na sfilmovanie tejto legendy trvalo neuveriteľných 50 rokov. Pán Prsteňov bol totiž považovaný za nesfilmovateľný. Ale jeden Novozélanďan sa nezľakol

JOANNE ROWLINGOVÁ
Harry Potter je názov série fantasy knižiek o mladom čarodejníckom učňovi (7 zväzkov: Harry Potter a Kameň mudrcov, Harry Potter a tajomná komnata, Harry Potter a väzeň z Azkabanu, Harry Potter a Ohnivá čaša, Harry Potter a Fénixov rád, Harry Potter a polovičný princ, Harry Potter a Dary smrti).
Hlavná postava Harry Potter + Hermiona Grangerová a Ron Weasley. Z obsahu kníh ale možno odvodiť, že dej prvej knihy sa v skutočnosti odohráva v roku 1991.
Každá kniha opisuje jeden rok v Harryho živote na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, kde sa učí čarovať, pripravovať elixíry a hrať metlobal. Harry sa takisto učí prekonať veľa čarodejníckych ako aj spoločenských nástrah a bojuje so svojim dospievaním. Výnimkou je siedmy diel, ktorý sa vo väčšej časti odohráva aj mimo Rokfortu. Vytvorila imaginárny svet čarodejníkov, paralelnú dimenziu, v ktorej žili. Fantastické príbehy, boj dobra a zla. Dobro víťazí.
Knihy o Harry Potterovi sú určené predovšetkým starším deťom, ale majú svojich priaznivcov vo všetkých vekových skupinách,

Sci-fi literatúra = fantastická, do ktorej prenikajú prvky vedy a techniky z budúcnosti (napr. Hviezdne vojny)

JULES VERNE
Je považovaný za jedného zo zakladateľov žánru vedeckofantastickej literatúry. Jeho knihy sú dodnes obľúbené hlavne medzi mládežou. Žil koncom 19. st. Vo svojich dielach predpovedal mnoho vedeckých a technických objavov, napr. dialkové lety riaditeľným balónom, veľkorážne delo, videofón, skafander, kozmické cesty, elektrický motor, tank, vrtuľník ....) To všetko neskôr vynašli.

Cesta na Mesiac
Americký Gun Club, ktorý vyrába zbrane, je znepokojený mierom, pretože ich delá nemajú bez boja uplatnenie a ich pokrok v balistike bude zbytočný. Preto najprv vymýšľajú rafinované spôsoby, ako vyhlásiť vojnu inému štátu, ale predseda klubu príde na skvelý nápad vyrobiť obrovské delo, ktoré vystrelí strelu až na Mesiac.
Vynález skazy
je fantasticko-dobrodružný román varujúci pred nebezpečenstvom zneužitia vedeckých objavov. Pirát Ker Karaje (alias gróf d'Artigas) unesie zo sanatória na americkom pobreží francúzskeho vynálezcu Rocha a jeho ošetrovateľa Harta, aby sa zmocnil jeho vynálezu (bleskometu). Roch je zaujatý vynálezom a spolupracuje za peniaze s pirátmi. O vynález majú záujem mnohé strany. Vynálezca si uvedomí svoje postavenie až vtedy, keď má zbraň otočiť proti lodi so zástavou svojej vlasti. Obráti svoj vynález proti pirátom, vyhodí ostrov do povetria a sám pri výbuchu zahynie.

KAREL ČAPEK
R.U.R. (Rossum's Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo robot. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú k nerozoznaniu od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; po Alquistovi chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýbajú. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske)
Krakatit
Dielo Krakatit patrí spolu s dielom R.U.R. k tej časti tvorby Čapka, ktorá bola ovplyvnená technickým vekom, jej námetom boli zmenené podmienky, rozvoj vedy, jej nové poznatky a možnosti. Nastupujúci technický vek, nové poznatky a prakticky neobmedzené možnosti vzbudzovali v Čapkovi obavy, aby sa tieto výdobytky doby nestali v nesprávnych rukách, v rukách šialencov, postrachom, či skazou ľudstva.
V jeho diele Krakatit sa týmto nebezpečenstvom pre ľudstvo stáva vynález inžiniera Prokopa – nová a strašná výbušnina Krakatit pomenovaná pre svoje strašnú výbušnú silu podľa sopky Krakatoa. Podobá dnešným atómovým zbraniam. Vynález prezradí skupine fanatikov, ktorá chce prostredníctvom jeho vynálezu ovládnuť celý svet. Rozpúta sa bitka o Krakatit. Prokop ich varuje, no nikto ho nepočúval a tak mu neostalo nič iné ako utiecť a pozerať sa ako vybuchla továreň. Toto dielo Čapka varuje ľudí pred zneužitím vedy, jeho hrdina si v závere uvedomuje, že konal zle, a tiež si uvedomuje svoju povinnosť voči ľudom, uvedomuje si, že nesmie vydať svoj vynález do cudzích rúk, lebo prinesie utrpenie.

O. NEFF
 Tma – román ukazuje Českú republiku v roku 1998, kedy náhle prestala fungovať elektrina. Ide o katastrofický román s prvkami vedeckej fantastiky. Neff sa snaží upozorniť na krehkosť súčasnej civilizácie a poukazuje na tenkú bariéru, ktorá nás delí od návratu k feudalizmu a barbarstva. 

Detektívny román – detektívka
je epický literárny útvar; je založená na dobrodružnosti a využíva inotaj, čím nás necháva v napätí; v detek-tívke detektív pomocou logickej dedukcie vydedukuje, kto je kriminálnik. Kompozícia Začiatok formulárSpodná časť formulárje založená na zločine a pátraní po páchateľovi. Detektív rieši záhadu, tajomstvo s prekvapivým, nepravdepodobným riešením. Vyšetrovateľ sa snaží odovzdať vinníka spravodlivosti.
- na detektívny román má vplyv aj psychologický román, sociálne prostredie doby.
Knoxovo desatoro detektívky je súbor pravidiel, ktoré by nemali byť v žiadnej dobrej detektívke porušené. Spísal ich Ronald Knox v roku 1929, súčasní autori ich však všetky nedodržiavajú.

– Páchateľ musí byť niekto, o ktorom je zmienka už na začiatku príbehu.
– Všetky nadprirodzené alebo neprirodzené faktory sú úplne vylúčené.
– Nie je prípustná viac než jedna tajná miestnosť alebo tajná chodba; aj tá je prípustná iba vtedy, ak sa dej odohráva v stavbe, kde možno takéto zariadenia predpokladať.
– Nesmie byť žiadne použitie "zatiaľ neobjaveného" jedu ani prístrojov a metód, ktoré vyžadujú dlhé vedecké vysvetľovanie na konci príbehu.
– V príbehu nesmie vystupovať žiadny Číňan (toto nie je prejav rasizmu dobrého kňaza, ale iba výraz dobovej averzie proti kedysi zneužívanej rekvizite lacných detektívok).
– K riešeniu nesmie detektívovi dopomôcť náhoda, ani nesmie byť vedený nevysvetliteľnú intuíciou.
– Páchateľom nesmie byť sám detektív.
– Detektív nesmie odhaliť žiadnu stopu bez toho, aby ju neodhalil aj čitateľom.
– Duchom chudobnejší detektívov priateľ, ako je napr. Dr. Watson, nesmie zatajiť žiadne myšlienky, ktoré sa mu preháňajú v hlave; musí mať inteligenciu mierne pod priemerným čitateľom.
– Nesmú sa vyskytovať dvojčatá alebo dvojníci, pokiaľ na to nie sú čitatelia pripravení.

Za zakladateľa detektívky sa pokladá americký romantický básnik Edgar Allan Poe (1809 -1849)
Ďalší autori + detektív v ich diele

Ed McBain
Robert Van Gulik – sudca TI Žen Tie

Dick Francis
Erle Stanley Gardner
Dashiell Hammett
Arthur C. Doyle – detektív Sherlock Holmes

Mary Higgins Clarková
Raymond Chandler – detektív Phil Marlow
Agatha Christie  – slečna Marplová, Hercule Poirot

Georges Simenon – komisár Maigret
Rex Stout – detektív Nero Wolf
John Upfield
Wilkie Collins

Dominik Dán – slovenský autor
V starších detektívkach vystupuje tzv. „veľký detektív“, dej sa odohráva v honosných salónoch, v lepšej spoločnosti. Súčasné detektívky priniesli „tvrdých chlapov“, dej sa odohráva na ulici, v podsvetí, v politike.
Známe detektívky:
Zlatý chrobák, Žena v bielom, Pes baskervillský, Dáma v jazere, Vražda v Orient exprese, 10 malých černoškov...

Kompozičné usporiadanie detektívneho románu:
Objavenie zločinu →  vyšetrovanie   (retrospektíva)  → vyšetrovanie (retrospektíva)  vyriešenie prípadu = kto spáchal zločin 

UMBERTO ECO
Meno ruže
je detektívny historický román talianskeho spisovateľaz prostredia stredovekých rehoľných rádov a inkvizície. Ide o ukážkové dielo postmodernizmu. Román možno interpretovať rôznymi spôsobmi podľa pohľadu každého čitateľa. Meno ruže môže čitateľ chápať ako historický román, detektívku, filozofické dielo, čiastočne dielo hororové alebo teologické, keďže kniha obsahuje viacero rovín, ktoré sa prelínajú.
 Hlavným hrdinom je Viliam z Baskervillu, ktorý má za úlohu nájsť vraha alebo vrahov mníchov, ktorí za záhadných okolností umierajú v jednom nemenovanom severotalianskom opátstve.
Na žiadosť opáta sa ako bývalý inkvizítor ujíma vyšetrovania záhadnej smrti iluminátora Adelma z Otranta spolu so svojim pomocníkom a pisárom Adsonom z Melku, ktorý je rozprávačom tohto príbehu.
Počas siedmich dní, ktoré strávia v kláštore, sa počet zavraždených mníchov zvyšuje (prakticky každý deň jeden), pričom vraždy pribúdajú podľa určitej schémy – podľa biblickej Apokalypsy, na samom konci knihy sa však schéma ukáže ako neplatná. Knihy a knižnica (najväčšia v kresťanskom svete) zohrávajú dôležitú úlohu v príbehu. Samotná knižnica je mníchom neprístupná, je to vlastne labyrint náhodne poprepájaných chodieb a miestností, v ktorom sa vyzná len knihovník (Malachiáš), jeho pomocník (Berengár) a opát. Pri nočnej návšteve knižnice Viliam odhalí jej tajomstvo – tajnú miestnosť so zakázanými knihami. Jedna z nich je aj druhý diel Aristotelovej Poetiky, ktorá bola považovaná za stratenú, resp. nikdy nenapísanú. Vchod do miestnosti však odhalí náhodou Adso, aj to až v posledný deň pobytu.