Klasicizmus a osvietenstvo v slovenskej literatúre

Klasicizmus a osvietenstvo v slovenskej literatúre
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia došlo v slovenských  dejinách k veľkým zmenám, ktoré súviseli s rozkladom feudalizmu a s nástupom kapitalizmu. Panovníci Mária Terézia a Jozef II. sa usilovali riešiť ekonomickú a spoločenskú krízu feudalizmu rozličnými reformami. Obmedzili moc cirkvi a šľachty, zmodernizovali poľnohospodárstvo, zreformovali školstvo, súdnictvo...Jozef II. zrušil niektoré rehole a vydal tri významné patenty: patent o zrušení nevoľníctva, patent o zrušení cenzúry a tolerančný patent, ktorý znamenal náboženskú slobodu a koniec prenasledovania nekatolíkov. Obaja panovníci sa snažili zlepšiť postavenie ľudu, ktorý bol hlavným zdrojom príjmov. Nepriamo tak prispeli k formovaniu národného povedomia Slovákov a ostatných národov žijúcich v Uhorsku. Na čele slovenského národného hnutia stáli vzdelanci – kňazi a učitelia, ktorí sa usilovali povzniesť slovenský národ hospodársky, spoločensky, kultúrne. Nazývame ich národnými buditeľmi a obdobie ich účinkovania až do pádu feudalizmu – obdobím národného obrodenia. Po zrušení cenzúry (1781) začali vychádzať rôzne časopisy, ktoré informovali o nových vedeckých poznatkoch a bojovali proti stredovekým cirkevným poverám. Zakladali sa spolky vzdelancov, ktoré šírili osvetu medzi ľudom a pestovali národnú kultúru. Najznámejším spolkom bolo Slovenské učené tovarišstvo, ktoré založili r. 1792 v Trnave  - Anton Bernolák a Juraj Fándly.
 
Najvýznamnejším kultúrnym činom slovenského osvietenstva bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom  - r. 1787 .
Základ spisovného jazyka – západoslovenské nárečie, fonetický pravopis.
Diela A.B.: Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách,
  Slovenská gramatika,
  6 – zväzkový, 5 – rečový porovnávací slovník :
  Slovár slovenský-česko-latinsko-nemecko- uherský
Bernolákovčina sa nestala celonárodným spisovným jazykom, požívali ju iba katolíci, evanjelici uplatňovali naďalej biblickú češtinu.
Klasicistická poézia
 
Ján Kollár /1793 – 1852/
Narodil sa v Mošovciach. Študoval v Kremnici, v B. Bystrici, v Bratislave, v Jene – evanjelickú teológiu. Jena mala veľký vplyv na formovanie osobnosti básnika, tu sa dotvoril jeho vlastenecký cit. Zúčastnil sa osláv 300. výročia Lutherovej reformácie, ktoré sa premenili na demonštráciu proti feudalizmu, za zjednotenie Nemecka. Kollárovi sa páčilo revolučné nadšenie a vlastenectvo mládeže. Na druhej strane sa však obával nemeckého šovinizmu. Znepokojoval ho osud ponemčených polabských Slovanov. Zrodila sa v ňom myšlienka zjednotiť utláčané slovanské národy okolo cárskeho Ruska. Jena poznačila aj citový život básnika – láska k Friderike Schmidtovej. Matka vzťahu bránila. Básnik sa preto vracia do vlasti sám. Takmer 30 rokov pôsobil ako kazateľ na slovenskej fare v Pešti. Neskôr sa stáva profesorom slovanských starožitností na univerzite vo Viedni. Zomrel vo Viedni, pochovaný je v Prahe.
Tvorba: 1. básnická zbierka Básne Jána Kollára obsahuje ľúbostné a vlastenecké básne.
Vrcholné dielo: Slávy dcéra  - 1824 – 1. vydanie. Je to lyricko-epická básnická skladba.
Kompozícia: elegický Predzpev, 3 spevy: 1.Sála, 2. Labe, 3. Dunaj.
Predzpev obsahuje základné vlastenecké motívy – básnik žiali nad osudom západných Slovanov, vyzdvihuje slávnu slovanskú minulosť, opisuje ťažkú prítomnosť, verí vo veľkú budúcnosť Slovanov. P. je napísaný časomierou, má formu elegického disticha /spojenie hexametra a pentametra/, ostatné časti sú znelky /sonety/.
1.Sála – básnik ospevuje svoju milú Mínu, spomína na stretnutie s ňou, zamýšľa sa nad láskou, sľubuje jej vernosť.
2. Labe – básnik putuje po polabských krajoch, žiali nad ponemčenými Slovanmi. Sprevádza ho Milek, slovanský boh lásky. Slovanov vyzýva k svornosti.
3. Dunaj – básnik prichádza na Slovensko. Podáva obraz smutnej prítomnosti, kreslí ideál veľkej budúcnosti Slovanov. Keď vidí, že s Mínou nemôže žiť tu na Zemi, túži po stretnutí s ňou vo večnosti.
V 1. speve dominuje básnikov milenecký cit. Vykresľuje Mínu nielen ako svoju milú, ale aj ako dcéru bohyne Slávy, ktorá má ideálne vlastnosti všetkých slovanských dievčat. Takto spája ľúbostný a vlastenecký cit. V 2. speve uvažuje o láske všeobecne, hovorí, že ona je „všech velkých skutkú zárod“. 2. vydanie – r.1832 – 5 spevov, 2. spev je rozšírený:
1. Sála, 2. Labe - Rén – Vltava, 3. Dunaj, 4. Léthé, 5. Acheron.
 
Ján Hollý /1785-1849/
Bernolakovský básnik. Narodil sa v Borskom Mikuláši. Študoval v Skalici, v Bratislave, katolícku teológiu v Trnave. Dlhé roky pôsobil ako farár v Maduniciach. Pri požiari na fare utrpel ťažké zranenia a takmer oslepol. Posledné obdobie života prežil na Dobrej Vode. Tu ho navštevovali štúrovci. Básnik podporil ich rozhodnutie schváliť nový spisovný jazyk.
Tvorba: v 1. období prekladal z antickej poézie. Napísal: Rozličné básne hrdinské, elegické a lyrické z Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia , Tyrtea a Horácia. Preložil Vergíliovu Eneidu.
V 2. období sa venoval vlastnej tvorbe. Písal eposy, selanky, ódy a elégie.
Eposy: Svatopluk –národný epos, 12 spevov. Je prvým umeleckým obrazom zo slovenských dejín. Námet čerpá z veľkomoravského obdobia. Zachytáva boje veľkomoravských kniežat s franskými feudálmi. Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše. Svätopluk ho však vydá Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Avšak Nemci zajmú a zatvoria aj Svätopluka. Nemecká okupácia vyvolá na VM povstanie, na ktorého čelo sa postaví Svätopluk a vyženie Nemcov z krajiny.
Kompozícia eposu vychádza z antických vzorov: začína sa propozíciou/naznačením deja/, invokáciou/vzývaním múz/ a pokračuje dejom /in medias res/.

Epos tvoria tri základné idey :
1. idea slobody – vyjadruje túžbu Slovákov po národnej samostatnosti a nezávislosti. Objavuje sa tu prvýkrát motív hrdinskej smrti, povýšenej nad život v otroctve.
2. idea starobylosti a slávnej slovanskej minulosti – oživovanie slávnej minulosti malo podporiť sebavedomie národa v prítomnosti.
3. idea humanity – H. zdôrazňoval štedrosť, pracovitosť, mierumilovnosť Slovanov. Vyzdvihol najmä ich demokratickosť. Slovania, ktorí nepoznali otroctvo, si boli rovní, neusilovali sa podmaniť si iné národy. Básnik pripomína, že mnohí, ktorí robili Slovanom príkoria, zmizli z dejiska európskej skutočnosti /Avari, Góti, Húni/. Slovania však zostali a naďalej sa rozvíjajú.
Cirillo- Metodiada – náboženský epos, 6 spevov. Básnik oslávil príchod K. a M. na VM a ich kresťanské poslanie. Vyzdvihol kultúrny význam ich diela, zostavenie 1. slovanského písma a povýšenie národného jazyka na jazyk spisovný a bohoslužobný.
Sláv – hrdinský epos, 6 spevov. Dej je vymyslený. Asi 1 200 rokov p.n.l. lúpežný národ Čudov napadol mierumilovných, pracovitých Slovanov. V bojoch sa vyznamenal neznámy hrdina, ktorého pre jeho slávne činy pomenovali Slávom. Epos vyjadruje odpor voči násiliu, voči potláčaniu národa národom.
Selanky – 21 idylických básní. Námet čerpajú z prítomnosti, ospevujú krásy dedinského života, tvorivé schopnosti ľudu. Niektoré selanky majú alegorický význam. Za postavami pastierov sa skrývajú národní buditelia.
Ódy – oslavujú významné postavy národného života .
Elégie – vyjadrujú žiaľ nad smutnými stránkami našich dejín: Plač Matky Slávy nad synmi Svatoplukovými, Plač Matky Slávy nad synmi odrodilými.