Pluralitný charakter literatúry po roku 1945

Pluralitný charakter literatúry po roku 1945

Pluralitný charakter literatúry po roku 1945

Literatúra po roku 1945 bola na Západe veľmi rôznorodá. Paralelne existovalo vedľa seba viac umeleckých smerov. Medzi najvýznamnejšie patria:
  1.existencializmus(MO)
  2. francúzsky nový román
  3. neorealizmus, ktorý vznikol v Taliansku a orientoval sa na obyčajných ľudí alebo ľudí na okraji spoločnosti. Nie je to len literárny, ale aj filmový smer, pre reálnosť vo filme často hrali neherci.
  4. postmoderna(MO)
 5. vznikla aj literárna skupina pod názvom beatnici
  6. v latinskoamerickej literatúre vznikol magický realizmus

1. Francúzska literatúra:  – existencializmus. Je to nielen umelecký, ale aj filozofický smer. Ovplyvnil literatúru hlavne po 2. svetovej vojne, keď človek intenzívne pociťoval strach a úzkosť zo smrti. Podľa autorov je ľudská existencia desivá, bez perspektívy, plná hnusu z vlastnej existencie. Človek pociťuje hnus aj z iných, z vecí, zo sveta. Takýto postoj autorov privádza k nihilizmu – budúcnosť človeka je ničota. U talianskeho spisovateľa Moraviu je nuda a ľahostajnosť základnými životnými pocitmi moderného človeka. Zmyslom existencie človeka sa stáva sloboda jedinca. V dielach existencialistov má veľkú úlohu vojna, utrpenie, ohrozenie života, teda hraničná situácia. V takejto situácii sa ľudské ego prejaví také, aké v skutočnosti je. V dielach chýbajú sociálne väzby, človek si nemusí robiť starosť o druhého, lebo každý je zodpovedný sám za seba. Častý je motív cudzinca – človek je cudzincom sám pre seba. Človek žije, aby zomrel – v tom je nezmyselnosť života. Základný životný pocit je nezmyselnosť života, opustenosť, úzkosť, beznádej. Človek si nie je ničím istý, len smrťou, ktorá príde, nepotrebujeme ani Boha.

Predstavitelia:
Jean-Paul Sartre ( žan pól sartr )
– bol spisovateľ aj filozof, určoval smer intelektuálneho myslenie po roku 1945.
Tvorba: román Hnus – má formu denníkového záznamu, filozofických úvah. Hlavná postava – historik Roquentin ( rokten ) žije jednotvárnym životom, celý čas trávi buď v hotelovej izbe alebo v knižnici. Nemá rodinu, priateľov, je osamelý, svoju existenciu vníma ako znechutenie, hnus. Pociťuje samotu, nezmyselnosť života, pohŕda ľuďmi, analyzuje svoje duševné stavy. Nakoniec urobí rozhodnutie, odchádza z mesta a konečne sa cíti slobodný.
zbierka poviedok Múr – vo všetkých poviedkach medzi ľuďmi alebo okolo nich stojí múr, niekedy hmotný múr, inokedy neviditeľný múr.
Jedna z poviedok sa volá Múr. Námet je zo španielskej občianskej vojny. Hlavným hrdinom je Pablo Ibbieta. Je väznený a odsúdený na smrť pre podozrenie, že skrýval republikána. Dielo je psychologickou sondou do vnútra človeka, ktorý trávi posledné hodiny života v cele s ostatnými odsúdenými.  Celý sa potí, bridí sa sám sebe. Vypočúvajú ich. Je medzi nimi aj omylom zatknutý chlapec, ktorý za tri dni ostarol, ale Pablo ho neľutuje, hnusí sa mu. Niektorí nezvládajú strach, plačú alebo sa pomočia.  Pablo si myslí, že jeho život nebol nič hoden, rozmýšľa o zmysle ľudskej existencie. Na ničom mu nezáleží, kašle na Španielsko. Napriek tomu neprezradí skrýšu hľadaného, chce si z vyšetrovateľov vystreliť a vymyslí si, že Gris je skrytý na cintoríne, lebo vedel, že je u bratranca. Ale Gris sa s bratrancom pohádal a skryl sa na cintoríne. Grisa chytia a popravia. Pablo túto správu nezvládne a začne sa hystericky smiať. Bol ochotný za iného obetovať život a absurdnou náhodou sa stal zradcom.

Albert Camus ( albér kamu )
– narodil sa v Alžírsku a rovnako ako Sartre dostal Nobelovu cenu.
Tvorba: román Cudzinec – dielo sa skladá z dvoch častí. Prvá časť: oznámenie o smrti matky, pohreb, deň po pohrebe hlavný hrdina strávi so svojou milenkou Máriou, každodenný život, výlet na pláž, stretnutie s Arabmi, zabitie jedného z Arabov. Druhá časť: zatknutie, vypočúvanie, pobyt vo väzení, súd, rozsudok – trest smrti zoťatím hlavy. Hlavný hrdina vyrovnaný a šťastný očakáva smrť. Hlavná postava: Meursault ( morso ) je mladý muž, zamestnaný v úrade, je ľahostajný, dostane list o smrti matky, ktorá zomrela v starobinci, ani nevie, koľko mala rokov, je povznesený nad konvencie. Na pohrebe sa tvári nezúčastnene. Keď mu priateľka Mária navrhne, aby sa zobrali, prijíma to ľahostajne. Neskôr idú na pláž s Máriou aj jedným priateľom a tam náhodne zabije jedného Araba. Vo väzení nemá výčitky svedomia, nebojí sa smrti, lebo je to naša jediná istota. Smrť oslobodzuje. Všetko prijíma bez vzrušenia, lebo príde to, čo má prísť v živote každého – teda smrť.

Román Mor:  mor je tu  vnímaný ako vojna, fašizmus, zlo, ale aj pýcha, klamstvo, sebectvo, nenávisť. Dielo sa odohráva v alžírskom prístave Orane v období 2. svetovej vojny. Autor opisuje vznik epidémie, jej priebeh, ľudské reakcie naň. Postavy sú diferencované na aktívne a pasívne. V diele sa kladie dôraz na činorodosť, ľudskú solidaritu v boji proti zlu. Hlavná postava lekár Rieux ( rijó )
2.Americká literatúra: literárna skupina beatnici, alebo beat generation ( od slova beat teda biť alebo beatitud blaženosť). Túto literárnu skupinu založil v 40. rokoch Jack Kerouac, Allen Ginsberg atď. Beatnici mali vyhranený životný štýl: túžili po slobode,  nenávideli to, čomu sa hovorí americký sen: mať auto, dom s bazénom, rodinu a v nedeľu chodiť do kostola. Túžili po slobode, niekam vypadnúť. Cestovali naprieč Amerikou, túžili byť stále na ceste, nenávideli istoty. Žili divokým, bohémskym, teda neviazaným životom: sex, drogy.

Znaky ich umeleckej tvorby:

1.  básnici sa inšpirovali voľným veršom Whitmana ( je to zakladateľ modernej americkej poézie a tvorca voľného verša v americkej literatúre )
2. využívajú hovorový jazyk ( slang, jazyk reklamy, vulgarizmy )
3. boli ovplyvnení buddhizmom ( východná filozofia bola obľúbená v Amerike po roku 1945, prináša pokoj, nie je materialistická, ale duchovná )
4. vplýval na nich surrealizmus a hlavne angažovanosť surrealistov ( beatnici sa angažovali  proti vojne, rasovej, politickej a sexuálnej diskriminácii, nenávideli reklamu, konzum, zvelebovali anarchizmus, zastávali sa homosexuálnej lásky, využívali drogy )
5. žiadali v tvorbe pravdu a nahotu ( Ginsberg sa pri recitovaní zobliekal, nahotu povýšili na symbol a životný štýl, nahota je čistota  )
6. zážitok z poézie umocňovali hudbou, recitovali svoje básne so sprievodom džezovej hudby v rôznych kluboch
7. ich lyrický hrdina splýva s autorom, teda básne sú autobiografické
8. ich tvorba je spontánna, radi improvizujú, toto majú spoločné s džezom
9. využívajú asociatívnu metódu ako surrealisti, teda spájali také motívy, ktoré na prvý pohľad spolu nesúviseli, nerešpektujú gramatické pravidlá – kašlú na konvencie, sú za slobodu tvorby, prečo by ich mala gramatika obmedzovať
10. niekedy nevyužívajú interpunkciu
11. pokúšajú sa o haiku – japonský básnický útvar
12. často využívajú refrény ako v piesni

Predstavitelia: Lawrence Ferlinghetti ( lorens ) – v San Franciscu založil kníhkupectvo a to sa stalo strediskom beatnikov. Je to básnik.

Allen Ginsberg ( džinsberg ) – guru, teda vodca hnutia. Hlásil sa otvorene k homosexualite. Inšpiroval skupinu Doors. Najslávnejšia zbierka Kvílenie. Je to básnik.

Jack Kerouac ( džek keroak) : próza Na ceste ( považovaná za bibliu beatnikov, chceli byť stále na ceste, nemať žiadne istoty, jazdiť v aute po USA, odmietali americký sen o úspechu ).

3. Postmoderna: počiatky v 50. a 60. rokoch 20. storočia, je to smer v americkej próze, ale aj v maliarstve, divadle, filme, politike. Je to prvý umelecký smer, ktorý vznikol v USA. Jeho vznik  súvisí s prechodom spoločnosti z industriálneho veku do postindustriálneho. Čiže prechod od priemyselnej doby do doby informačnej.

Znaky tvorby: je to smer veľmi rozmanitý, preto je ho ťažko charakterizovať.

1. vyčerpanie možností literatúry, všetko tu už bolo napísané, preto autori parodujú už napísané diela alebo ich parafrázujú

2. literatúra chce zabávať, lebo žijeme v dobe konzumu a zábavy. V moderne( to je 1/3 20. storočia) kládli autori dôraz na estetickú stránku diela, ale v dnešnej postmodernej dobe ovplyvnenej médiami je dôležitá zábava.

3. využívali postupov nízkej literatúry: western, komiks, krimi, tým autori prehodnocujú samotné chápanie umenia. Mnohé diela, aby mali čitateľov, na prvý pohľad využívajú detektívne, erotické námety, ale autorom v podstate o prvý plán nejde, Tým námetom len chcú prilákať čitateľa.

4. v dielach sa využíva čierny humor , irónia, absurdita, autorom nič nie je sväté, všetko parodujú, zosmiešňujú. Nectia si autority, náboženstvo, na smiech je im vlastenectvo, história, ideológie...

5. diela sa môžu čítať na rôznych úrovniach, sú určené aj pre nenáročného, masového čitateľa, ale aj pre náročného čitateľa, elitu, to závisí od toho, do akej miery rozumieme tomu, že literatúra je viacvrstvová. Príkladom je dielo Meno ruže( bolo sfilmované): je to román o stredoveku, je to aj detektívka, ale je to aj filozofické dielo o smiechu, smiech je oslobodzujúci, keď sa smejeme, nebojíme sa

6. postmoderna využíva symboly: labyrint, múzeum, knižnica, zrkadlo, maska. Labyrint vyjadruje  komplikovanosť dnešnej doby, stratu orientácie dnešného človeka. Múzeum je symbolom našej minulosti, ktorá nás ovplyvňuje. Knižnica symbolizujú nahromadené poznatky. Zrkadlo a maska sa týkajú človeka, jeho dvojtvárnosti.

7. autori odmietajú predstavu kultúrnej nadradenosti západnej civilizácie, ich základnou požiadavkou je pluralita názorov, nepovažujú americko-európsku civilizáciu za najlepšiu na svete, rešpektujú aj iné neeurópske civilizácie

8. citátovosť ( nadväzovanie na už existujúce texty a komunikácia s nimi ), v texte sa často cituje z iných diel, ale iba vzdelaný čitateľ to dokáže oceniť

9. v dielach sú úryvky z receptov, esejí, pamätí, denníkov – teda synkretizmus, vládne taký miš-maš ako v živote
Predstavitelia: John Barth ( bát ) – Američan, Nabokov- Rus Eco- Talian, Kundera- Čech, u nás Tatarka, Sloboda, Vilikovský, Mitana, Dušek.