Douglas Adams – prehľad tvorby

Douglas Adams – prehľad tvorby

ÚVOD

Touto prácou by som vám rád priblížil vedecko-fantastickú literatúru v podaní Douglasa Adamsa, pre sci-fi prívržencov známeho autora. Mnohí hodnotia vedecko-fantastickú literatúru ako nereálne spracovanie sveta. Zaoberajú sa ním najmä ľudia, ktorí si v tom reálnom nedokážu nájsť miesto, ktoré by im postačovalo a boli by s ním spokojní a nevyrovnaní adolescenti či nevyspelí dospelí. Pridajte do toho pár nereálnych prvkov a  narazíte na vlnu nespokojných čitateľov.

Tieto diela sú označované ako rozprávky pre deti.
V niektorých náhľadoch sa kritici (s určitosťou) nemýlia, avšak na literatúru, obzvlášť vedecko-fantastickú, je vhodné sa pozerať s  nadhľadom, zobrať ju ako celok a nepozastavovať sa nad „nadprirodzenými“ javmi, ktoré obsahuje. Až potom vám bude autor schopný odovzdať presne to, čo si pri písaní zaumienil. Ukáže vám svoj pohľad na svet okolo nás či na taký, ktorý by sa podľa neho okolo nás vyskytovať mal.

Tento typ literatúry umožňuje autorovi viac sa ponoriť do celkového príbehu alebo si vymyslieť celkom nový svet, ktorý je od toho nášho úplne rozdielny. To však neznamená, že by táto literatúra mala byť automaticky považovaná za zlú. Tým, že autor popustí uzdu svojej fantázii môžu vzniknúť diela, o ktorých nejeden z vás ani nesníval. Verím, že mnohí z vás by dokázali objaviť svoje ja v príbehu tohto autora skôr ako v  rozličných románoch dnešnej doby. Preto vám priblížim jeho život a tvorbu. Verím, že sa mi podarí inšpirovať vás k tomu, aby ste si od neho nejakú knihu prečítali.

1. Vedecká fantastika

Vedecká fantastika alebo science fiction alebo sci-fi je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja. Na rozdiel od „fantasy“ literatúry sú svety často položené na vedeckých základoch a prírodných zákonoch. Samozrejme, niektoré časti môžu byť vymyslené a založené iba na tvorivých a špekulatívnych myšlienkach autora.

1.1 Vedecko-fantastická literatúra

Vedecko-fantastická literatúra siaha svojimi koreňmi až ku utopistickej literatúre (Platónova Atlantis, Moorova Utópia, Campanellov Slnečný štát a i.). Prvá moderná vedecko-fantastická literatúra vznikla v 19. storočí a za jej zakladateľa sa považuje Jules Verne, no rozkvet prišiel až v 20. storočí (Karel Čapek, Isaac Asimov, Arthur C. Clarke a mnohí ďalší).

1.2 Komediálna vedecká fantastika

Komediálna vedecká fantastika je jedným so žánrov science-fiction. Využíva zavedené konvencie, ako futuristické technológie alebo medzihviezdne cestovanie na vytvorenie komického efektu. Medzi najznámejšie diela komediálnej science-fiction patria Sirény z Titanu Kurta Vonneguta, „päťdielna trilógia“  Stopárov sprievodca galaxiou Douglasa Adamsa, filmy Blade Runner či sága Georga Lucasa Hviezdne Vojny alebo televízne seriály ako sú Futurama a Červený Trpaslík.

2. Douglas Adams

Douglas Noel Adams (11.3.1952 – 11.5.2001) bol britský spisovateľ a dramaturg humoristických rozhlasových  programov, ktorý sa preslávil knižnou sériou Stopárov sprievodca galaxiou.

2.1 Detstvo, vzdelanie a ranná tvorba

Douglas Adams sa narodil Janet Adamsovej a Christopherovi Douglasovi Adamsovi v anglickom meste Cambridge. Po materskej škole Primrose Hill v Brentwoode bol Adams prijatý na Brentwoodsku školu, kde študoval až do roku 1970 a patril medzi najlepších žiakov. Na základe vynikajúco napísanej eseje na tému náboženskej poézie bol v roku 1971 prijatý na cambridgeskú St. John’s College, kde v roku 1974 získal bakalársky titul v odbore anglická literatúra.

Vďaka živému predstaveniu Footlight Revue z Cambridgeu v londýnskom West End Adamsa „objavil“ jeden z členov humoristckej skupiny Monty Python, Graham Chapman. Títo dvaja krátko spolupracovali pri písaní jednej z epizód seriálu Monty Pythonov Lietajúci cirkus (Monthy Python's Flying circus). Adams takisto pomáhal s tvorbou jednej scénky vo filme Monty Python a Svätý grál. V dobe, keď mal Adams problémy s predajom svojich príbehov, živil sa rôznymi „príležitostnými prácami“. Po získaní univerzitného titulu strávil niekoľko rokov prácou pre rádiové a televízne spoločnosti, písal, hral v divadle a niekedy tiež režíroval revue v Londýne, Cambridgei a Edinburgh Fringe. Okrem toho pracoval ako pomocná sila v nemocnici, stavbár na statku, čistič kurníkov, osobný strážca, rozhlasový producent a scenárista seriálu Doctor Who.

2.2 Osobný život

Adams sa presťahoval do Islingtonu v Spojených štátoch amerických v roku 1981. V skorých 80tych rokoch mal aféru so spisovateľkou Sally Emersonovou, ktorej neskôr venoval knihu Život, vesmír a všetko. Zakrátko ho s jeho ženou Jane Belsonovu zoznámili Douglasovi priatelia. Žili spolu v Los Angeles v roku 1983, kde písal scenár k filmovej adaptácii Stopárovho sprievodcu galaxiou. Keď sa však táto práca nepodarila, presťahovali sa s manželkou do Londýna. Dcéra Polly Jane Rocket Adamsová sa im narodila 22. júna 1994, krátko po 42. Douglasových narodeninách. V roku 1999 sa rodina presťahovala z Londýna do Santa Barbary v Kalifornii, kde žili až do Adamsovej smrti. Po jeho pohrebe sa Jane Belsonová a Polly Adamsová vrátili do Londýna, kde žijú dodnes.

2.3 Úmrtie

Vo veku 49 rokov zomrel Douglas Adams 11. mája 2001 po cvičení v súkromnej telocvični v Montecito v Kalifornii na infarkt. Trpel neodhaleným zužovaním koronárnych tepien, ktoré v konečnom dôsledku vyústilo k infarktu myokardu a srdcovej arytmii. Pohreb sa konal 16. mája 2001 v Santa Barbare. Schránka s jeho pozostatkami bola uložená na cintoríne Highgate v severnom Londýne v júni 2002. Spomienková slávnosť sa konala 17. septembra 2001 v Kostole svätého Martina ( St. Martin-in-the-Fields) na Trafalgar Square v Londýne. Bola to prvá bohoslužba prenášaná naživo cez Internet televíziou BBC.

2.4 Uterákový deň

Dva týždne po jeho smrti, 25. mája 2001, zorganizovali fanušíkovia  jeho životného diela na jeho pamiatku Uterákový deň  (anglicky Towel Day). Táto tradícia je dodržiavaná každý rok. Zúčastnení počas tohto dňa so sebou všade nosia na viditeľnom mieste uterák. Táto tradícia vznikla na základe jeho najznámejšieho diela – Stopárov sprievodca galaxiou. V tomto diele je uterák opisovaný ako najdôležitejšia vec, ktorú so sebou stopár môže mať. 25. mája 2004 sa v Londýne na Trafalgar Square pri tejto príležitosti zišlo viac ako 10 tisíc ľudí s uterákmi.

2.5 Diela

Romány:

1979 – The Hitchhiker's guide to the galaxy (Stopárov sprievodca galaxiou)
1980 – The Restaurant at the end of Universe (Reštaurácia na konci vesmíru)
1982 – Life, the Universe and Everything (Život, vesmír a všetko)
1985 – So long, and thanks for all the fish (Zbohom a ďakujeme za ryby)
1992 – Mostly harmless (Zväčša neškodná)
2002 – The Salmon of Doubt (Ešte raz a naposledy stopom po galaxii alebo Losos pochybnosti), vyšlo posmrtne
1987 – Dirk Gently's Holistic detective agency (Holistická detektívna kancelária Dirka Gentlyho)
1988 – The long dark tea-time of the Soul (Dlhý temný súmrak bohov)

Ostatné diela:

1983 – The Meaning of Liff (spoluautor John Lloyd)
1985 – The Hitchhiker's Guide to the Galaxy: The Original Radio Scripts (spoluautor Geoffrey Perkins)
1986 – The Utterly Utterly Merry Comic Relief Christmas Book (spolueditor Peter Fincham):
-Young Zaphod Plays it Safe (tiež vyšlo knižne ako prepracované vydanie pod názvom The Wizards of Odd a The Salmon of Doubt)
-The Private Life of Genghis Khan
-A Christmas Fairly Story (spoluautor Terry Jones)
-A Supplement to The Meaning of Liff (spoluautori John Lloyd a Stephen Fry)
1990 – The Deeper Meaning of Liff (spoluautor John Lloyd; rozšírená verzia diela The Meaning of Liff)
1991 – Last chance to see (Ešte ich môžeme vidieť) (spoluautor Mark Carwardine)
1994 – The Illustrated Hitchhiker's Guide to the Galaxy
1997 – Douglas Adams's Starship Titanic (autor Terry Jones), kniha napísaná na Adamsov námet

3. Diela, ktorými ma Douglas Adams zaujal

3.1 Stopárov sprievodca galaxiou

Stopárov sprievodca galaxiou je komediálna sci-fi séria, pôvodne vysielaná rádiovou stanicou BBC Radio 4. Neskôr bola prepracovaná do podoby televízneho a komiksového seriálu, počítačovej hry a celovečerného filmu a hlavne päťdielnej knižnej „trilógie“, ktorej sa vydalo viac, ako pätnásť miliónov výtlačkov. Pozostáva z týchto častí:
· Stopárov sprievodca galaxiou (The Hitchhiker’s guide to the galaxy)
· Reštaurácia na konci vesmíru (The Restaurant at the end of Universe)
· Život, vesmír a všetko (Life, the Universe and Everything)
· Zbohom a ďakujeme za ryby (So long, and thanks for all the fish)
· Zväčša neškodná (Mostly harmless)

Označenie „päťdielna trilógia“ sa v súvislosti s touto sériou spomína z dôvodu, že po vydaní tretieho dielu (Život, vesmír a všetko) bol Stopárov sprievodca galaxiou označovaný za trilógiu. Potom však vyšla štvrtá časť (Zbohom a ďakujeme za ryby)  a séria sa premenovala na „štvordielnu trilógiu“. Keď však bolo vydané piate pokračovanie (Zväčša neškodná) a séria sa premenovala na „päťdielnu trilógiu“, začalo sa na niektorých vydaniach tejto knihy objavovať aj označenie „piata kniha v zväčšujúcej sa, nepresne pomenovanej, Stopárovej sérii“.

Hrdinom príbehu je Angličan Arthur Dent, ktorý vďaka svojmu priateľovi (redaktorovi pre Stopára) Fordovi Prefectovi ujde zo Zeme tesne pred jej zničením byrokratickou mimozemskou rasou Vogonov. Ford je mimozemšťan, pôvodom z okolia Betelgeuze a nie úspešný herec, ako tvrdil celých pätnásť rokov všetkým svojim známym. O chlp pred zničením Zeme zachráni Arthura a seba tým, že v poslednej chvílu pomocou špeciálneho stopárskeho prsteňa „stopne“ jednu z vogónskych lodí. Dej neskôr sleduje Arthurovo vyrovnávanie sa so stratou života na Zemi ako aj hľadanie odpovede na Veľkú otázku života, vesmíru a všetko.

„...Je to kniha nejen pozoruhodná, ale i velmi úspěšná — je úspěšnější než Nebeský rádce hospodyněk, jde na odbyt lépe než Ještě třiapadesátero, co dělat při nulové gravitaci a je diskutabilnější než trilogie filozofických trháků Úlona Kolufida Kde udělal Pámbů chybu, Výběr největších Božích omylů a Co je vlastně ten Pámbů zač? V mnoha ležérnějších civilizacích na Východním okraji naší Galaxie do- konce Stopařův průvodce nahradil velkou Galaktickou encyklopedii jakožto zdroj veškerého vědění a moudrosti, neboť — ač má mnoho mezer a spousta informací je pochybných nebo přinejmenším hodně nepřesných — má proti starší a prozaičtější příručce dvě nesporné výhody. Jednak je o něco levnější, a především má na obálce velký vlídný nápis: NEPROPADEJTE PANICE...“
(Adams, Stopařův průvodce po galaxii, 2004, str. 4-5)

3.2 Romány s hlavnou postavou Dirka Gentlyho

Séria románov s hlavnou postavou Dirka Gentlyho sa skladá z dvoch, na sebe nezávislých, kníh:
· Holistická detektívna kancelária Dirka Gentlyho (Dirk Gently's Holistic detective agency)
· Dlhý temný súmrak bohov (The long dark tea-time of the Soul)

3.2.1 Detektívna agentúra Dirka Gentlyho

Táto séria ma nadchla ešte väčšmi, ako „Stopár“ už po otvorení obalu prvej knihy:
„...Čo majú spoločné mŕtva mačka, počítačový fanatik, elektrický mních presvedčený, že svet je ružový, kvantová mechanika, vyše 200 rokov starý profesor chronológie, Samuel Taylor Coledridge a pizza?...“
(Adams, Holistická agentúra Dirka Gentlyho, 2009, na obálke str. 2)
  Ako ste už zaiste postrehli, je to kniha plná zápletiek s viacerými, súčasne prebiehajúcimi dejmi. Hlavnými postavami v tomto príbehu sú: Richard MacDuff, zamestnanec WayForward Industries, ktorého šéf bol záhadne zavraždený, jeho priateľka Susan Wayová, čelistka a priateľka Richarda MacDuffa, sestra zavraždeného Gordona Waya, Svlad Cejlli, po novom známy ako Dirk Gently, holistický detektív, ktorý má každodenné nezhody so svojou sekretárkou, týkajúce sa ich spolupráce a spôsobu, akým sú za ňu platení, pokazený elektrický mních, ktorý začal veriť v najrozličnejšie veci:
„...Bohužiaľ, tento konkrétny elektrický mních sa pokazil a začal veriť v najrozličnejšie veci. Začínal veriť dokonca i veciam, v ktoré majú problém uveriť aj v Salt Lake City. Pravdaže, nikdy o Salt Lake City nepočul. Nikdy nepočul ani o kvingigilióne, čo bol približne počet kilometrov medzi týmto údolím a Veľkým soľným jazerom v Utahu. Problém s údolím spočíval v tomto: Mních momentálne veril, že toto údolie aj so všetkým, čo obsahuje aj čo ho obklopuje, má jednotný svetloružový nádych. Z tohto dôvodu sa mu veľmi zle rozoznávali predmety a každý pokus vykročiť ďalej bol odsúdený na zánik, alebo aspoň na nesmierne veľké nebezpečenstvo. Z toho vyplývala mníchova nehybnosť a znudenosť jeho koňa, ktorý sa už v živote musel vyrovnať s nejednou sprostosťou, no tajne veril, že táto sa zaradí medzi najsprostejšie zo všetkých...“

(Adams, Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho, 2009, str. 12-13)
  Celý dej knihy (až na dobrodružstvá elektrického mnícha) sa odohráva v Anglicku, čo  navodzuje realistickejší podtón ako to bolo pri Stopárovom sprievodcovi galaxiou. Príbeh sa točí okolo vraždy Gordona Waya, majiteľa firmy WayForward Industries, zaoberajúcej sa výrobou výrobnej techniky. Ku jeho prípadu sa dostane neslávne preslávený detektív Dirk Gently, ktorého spôsoby zvyknú odporovať nejednému jeho klientovi. Spoločne so svojím bývalým spolužiakom z St. Cedd’s College Richardom MacDuffom sa pustia do pátrania po jeho vrahovi. Na začiatku knihy je napísané venovanie v znení: „...Venujem svojej mame, ktorej sa páčilo to o tom koňovi....“

3.2.2 Dlhý temný súmrak bohov

Druhá kniha sa síce dejom odohráva v približne rovnakom prostredí ako prvá, avšak figuruje tu len jedna postava z prvej knihy a to je detektív Dirk Gently. Dej sa začína na letisku Heathrow, kde sa Kate Schechterová pripravuje na let do Osla, avšak na letisku sa stane nehoda a to jej prekazí plány: „...Výbuch v termináli momentálne oficiálne nazývali „aktom vyššej moci“. Akej vyššej moci? uvažoval Dirk. A prečo? Aká vyššia moc by sa poflakovala po termináli číslo dva na letisku Heathrow a snažila sa chytiť let do Osla o 15:37?

Nenašla sa nijaká príčina výbuchu. Zdalo sa, že k nemu došlo spontánne a samo od seba. Vysvetlenia pre verejnosť boli veľmi sofistikované, no väčšina z nich sa skladala z fráz, ktoré  to celé iba opisovali inými slovami, najčastejšie spomínajúc „únavu materiálu“. Nakoniec to viedlo k vzniku veľmi podobnej frázy, vysvetľujúcej náhly prechod dreva, kovu, plastov a betónu do výbušnej podoby. Mala to byť „nelineárna katastrofická štrukturálna iritácia“ alebo inými slovami, ako to večer v televízii nazval jeden z mladších členov vládneho kabibetu, ktorý to vyhlásenie neskôr ľutoval do konca kariéry, „ten pult v podstate „fundamentálne otravovalo byť tým, čím je“...“
(Adams, Dlhý temný súmrak bohov, 2009, obálka str. 2)

Po výbuchu sa Kate ocitne v nemocnici, kde sa nachádza aj záhadný úrastený muž, ktorého stretla na letisku. Ten však z nemocnice zmizne bez toho, aby po sebe nechal dôkazy. Jediné, čo sa Kate od sestier dozvie je, že poňho prišiel nižší, nepríjemny muž. Kate to začne na vlastnú päsť vyšetrovať a po stopách sa dostáva až ku božským koreňom prípadu. Dirk sa počas týchto udalostí stará o prípad explózie na letisku, ktorý mu dáva zabrať. Netuší však, na čo v konečnom dôsledku narazí.

ZÁVER

Douglas Adams bol významným autorom komediálnej sci-fi, ktorá oslovila milióny ľudí. Autor známy len v niektorých kruhoch, čo mu však neuberá na kvalite. Rozosmial nespočetné rady ľudí so svojimi, do detailu prepracovanými dielami, ktoré niekedy zamrazili, inokedy spôsobovali kŕče na bruchu. I keď to nie vždy mal ľahké, dokázal sa prepracovať cez všetky nástrahy, ktoré mu jeho život ponúkol do cesty. Jeho známi v ňom vždy videli určitý talent a práve to spôsobilo, že bol schopný posúvať sa ďalej. Za svoj pomerne krátky život si zažil nespočetné množstvo vzletov a pádov. Svojou tvorbou sa dostal do sŕdc i hláv ľudí.

Veľa ľudí sa zamýšľalo, prečo Adams vybral do jeho diela Stopárov sprievodca galaxiou ako odpoveď na Veľkú otázku života, vesmíru a všetkého práve číslo 42. Viedli sa o tom rozsiahle debaty, rôzne konšpiračné teórie. Viacerí fanúšikovia si mysleli, že to znamená viac, ako len číslo, že doň autor zakomponoval určitý odkaz, odpoveď na Veľkú otázku. V skutočnosti to bolo myslené len ako vtip, žiadna skrytá binárna sústava, žiadne sedmičky, či trinástky. Iba vtip.

Presne tieto príklady by nám mali pripomínať, že nie je všetko také zlé, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Je umenie zasmiať sa nad problémami, ktoré nás v živote už postretli či ešte postretnú. Keď sa pozriete na ľubovoľné Adamsove dielo, uvidíte, že všetky problémy sa dajú s úsmevom prekonať. Nič nie je nemožné a všetko je pravdepodobné.

Je škoda súdiť knihy podľa obalu či žánru, keď netušíme, aké posolstvo môžu ukrývať. Neraz nám môže absurdná komédia odovzdať viac, ako ťažké psychologické romány. Kto z vás sa predsa na stovkách strán utápať v psychologických problémoch, keď do nich môže nahliadnuť s odstupom a popri tom sa zasmiať? Výber je však na každom z vás...