Realistický obraz prírody a ľudu v tvorbe P. O. Hviezdoslava

Realistický obraz prírody a ľudu v tvorbe P. O. Hviezdoslava

P. O. Hviezdoslav sa tvoril počas realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v roku 1849. Tri roky študoval v Miškovci v Maďarsku, kde sa začal písať po maďarsky. Napísal približne 200 básní v maďarskom jazyku. Po smrti strýka odišiel do Kežmarku, kde študoval až do maturity, tu písal aj po nemecky. Hviezdoslava stať sa slovenským básnikom vo veľkej miere ovplyvnila i jeho vrúcna láska k matke a jej reči. 

O svojom vnútornom zápase je báseň Mňa kedys zvádzal svet. Diela Hviezdoslava môžeme deliť na štyri časti: lyriku, epiku, dramatickú tvorbu, preklady. Hviezdoslav svoje básne spájal do väčších lyrických celkov – cyklov s ústrednou myšlienkou. Má osem väčších celkov: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety. K hlavným motívom Hviezdoslavových básní patria: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, filozofické otázky, oravská príroda, vlastné životné a duševné krízy.

Cyklus Sonety sa skladá z 21 básní. Filozofuje o vesmíre, o prírode, o spoločností. Napokon s rozhodne sa bojovať svojimi básňami proti nespravodlivosti.

Cyklus Letorosty je najrozsiahlejšia. Skladá sa z troch častí. V prvej častí vyslovuje kritiku spoločností, znovu sa zaoberá ťažkým osudom národa. V druhej častí prevažuje smútok , pretože básnik v tom čase stratil matku, otca i brata. So smrťou svojich najbližších sa vyrovnáva v básní Čierny rok. Spomína sa na rodný dom, ktorý je už prázdny. Cíti sa osamotený, prežíva ťažké chvíle života, postupne sa však nachádza východisko a cieľ života. V tretej častí odchádza od osobných bolestí k problémom života slovenského ľudu. Odsudzuje pánsku spoločnosť, upozorňuje na hodnoty a schopnosti ľudu.

Cykly Prechádzky jarom a Prechádzky letom venoval Hviezdoslav krásnej oravskej prírode. Nachádza v nej pocit harmónie, uspokojenia. V jednotlivých básni maľuje obrazy hornooravskej prírody, lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Cykly Stesky a Dozvuky napísal Hviezdoslav vo staršom veku. Uvažuje o svojom živote.

Hľadá odpoveď na tú otázku, či mala jeho tvorba vôbec myseľ.  V Dozvukoch už celkom prevažuje myšlienky na blížiacu smrť.  

Krvavé sonety – je to posledné dielo Hviezdoslava. Tvorí ho 32 sonetov. Napísal po vypuknutím 1. svetovej vojny. Skladba je ostrým protivojnovým protestom. Vyslovuje túžbu po mieri, dúfa, že ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného obdobia bude žiť v mieri.