18. Rozhodovanie ako proces

18. Rozhodovanie ako proces

Proces rozhodovania podľa Simona – zakladateľa teórie rozhodovania. Základné fázy procesu manažérskeho  rozhodovania.  Implementácia  rozhodnutí  ako  súčasť  manažérskeho rozhodovania. Význam kontroly v procese rozhodovania. 
 
Dekompozícia manažérskeho rozhodovania do fáz a krokov rozhodovacieho procesu
 
Rozhodovací proces môže zahrňovať formálnu stránku rozhodovania, ale i jeho obsahovú stránku, takže vytvára systém a dá sa považovať za hlavný predmet teórie rozhodovania.
 

Rozhodovacie procesy

-  sú zložité logické nehmotné konštrukcie
-  vyznačujú sa originalitou či objektívnou realitou
-  systémové usporiadanie a modelovanie
=> vzťah medzi originálom hmotného alebo nehmotného javu, jeho systémom a z neho odvodeným modelom
 
Personálne vecné (7P) a invenčné (4I) zložky manažérskych rozhodovacích procesov
 
1)  personálno-vecné zložky ...7P:
-  pracovníci (jednotlivci / tímy – homogénne alebo heterogénne)
-  priania (základ každého programu činností do budúcnosti)
-  princípy riadenia a rozhodovania (zovšeobecnenia pravidiel, ktorými sa každé manažérske rozhodovanie riadi)
-  podmienky (9 nutných podmienok racionálneho rozhodovania)
-  problémy (správne rozhodnutie->odstránenie diagnostikovaného problému; vznik nových problémov) – usporiadané z diagnózy východiskového stavu
-  požiadavky (definované programy činnosti organizácie, zosúladenie s prianiami spolupracovníkov) – detailné a čiastkové ciele riešenia problémov
-  prostriedky (technológia a know-how rozhodovania; zdroj zvýšenia rentability rozhodovania):
-  technické prostriedky (hmotné aktívne/pasívne, počítače, technika) +firemná kultúra
-  metodické prostriedky: 
· intuitívne a rutinné postupy (založené na skúsenostiach rozhodovacích subjektov, inštinktívnosť; predpoklad, východisko a znak manažérskej individuality)
· matematicko-štatistické modely (základ sofistikovaných normatívnych metód rozhodovania)
· verbálno-logické modely (založené na zovšeobecnení následných skúmaní a opise konkrétnych rozh.procesov)
 
2)  invenčné zložky...4I:
-  inšpirácia (daná stimulačnou sústavou vzruchov prekročením prahu vzrušenia)
-  iniciatíva (prejav vôle, ktorá môže strhnúť aj celú skupinu rovnako naladených ľudí, spontánna/riadená iniciatíva)
-  imaginácia (predstavivosť najvyššou formou tvorivosti, rozmach tvorivého ducha do sveta predstáv)
-  interpretácia (záverečná operácia celého tvorivého procesu myslenia, správca a nosič informácie)
 

Vzťah rozhodovania k motivácii a informáciám

Manažérske rozhodovanie je jadrom a nástrojom riadenia.
-  subjekt rozhodovania = riadiaci pracovník (manažér)
-  objekt rozhodovania = ekonomické celky
-  manažérske rozhodovanie by malo byť čo najefektívnejšie (ale často je intuitívne)
 
Relevantné informácie sú vlastným pracovným predmetom manažérskeho rozhodovania
-  sú priamo späté s možnosťami rozhodovacieho subjektu poznávať a transformovať svet a seba v ňom
-  nie je možné rozhodovať za úplnej absencie informácií (neexistuje rozhodovanie za úplnej neistoty) a nie je tiež možné získať všetky informácie (neexistuje rozhodovanie za úplnej istoty)
-  z tohto informačného pohľadu sa dá rozhodovanie považovať za účelovú kvantitatívnu transformáciu informácií, ktorá sa v jeho kulminačnom bode (rozhodnutí) mení na kvalitatívnu transformáciu
 
Model riadenia ako množinového prieniku jeho základných zložiek (kruhy v trojrozmernom priestore):
-  informácie
-  motivácia
-  rozhodovanie
 
Axonometrické zobrazenie vzťahu motivácie, informácií a rozhodovania:

R riadenie
I informácie
M motivácia
Ro rozhodovanie
 
Jednotlivé kruhy predstavujú sféricky modelované množiny štrukturálnych prvkov jednotlivých systémov, ich prieniky a vzťahy medzi nimi.
-  vzťahy môžu byť bilaterálne, trilaterálne a quatrolaterálne
-  čisto hypotetické znázornenie, lebo chýba štvrtá dimenzia času
 

Ciele

-  má ich každý rozhodovací proces (v podniku)
-  popis žiadúceho budúceho stavu riadeného objektu
-  problémy a ciele vyvolávajú potrebu prostriedkov
-  ak máme prostriedky, hľadanie variant riešení
-  eliminácia neprípustných variant
-  zvyšok prípustných variantov zoradených riešení tvorí základ pre výber jedného z nich (variant najprijateľnejšieho optimálneho poradia)
 

Rozhodnutie

-  je kľúčovým bodom rozhodovania vôbec
-  môže byť spätne väzobne posúdené vtedy, keď je zabezpečená jeho realizácia
-  vydanie rozhodnutia je aktom rozhodovacieho subjektu, ktorý nie je jeho vykonávateľom
-  prijatie rozhodnutia sa vzťahuje k jeho vykonávateľovi
 

Teória apercepcie rozhodnutia:

1)  averzia (aktívny alebo pasívny odpor)
2)  indiferencia (môže viesť k pasívnej rezistencii – kritické štádium realizácie man.rozhodnutia, môže dospieť k úplnej ľahostajnosti)
3)  apetencia (pozitívne, proces kombinovaných pocitov zvedavosti)
4)  identifikácia (je vrcholovým a konečným štádiom prijatia rozhodnutia, jav transformácie nehmotnej myšlienky na hmotnú akciu – materializácia myšlienky; dôležitá je autorská interpretácia)
 

Základné podmienky racionálneho manažérskeho rozhodovania

 
1) musíme poznať alebo stanoviť rozhodovací subjekt a jeho kompetencie – zodpovednosť a právomoc (právomoc je možné delegovať, ale zodpovednosť nie)
2) primerané znalosti a zručnosti rozhodovacieho subjektu (manažéri s potrebným minimom kvalifikácie)
3) manažérsky rozh.subjekt má nielen právo, ale aj povinnosť rozhodnúť
4) musíme poznať profilujúci výrobný a obchodný program podniku (biznis plán)
5) musíme definovať sústavu plánov na všetkých úrovniach organizácie (aby každý vedel, čo sa od neho v budúcnosti očakáva, ciele a cesty ich dosiahnutia)
6) musí byť zabezpečená komunikácia potrebných informácií v reálnom čase riadenia (info na správnom mieste v správnom čase)
7) musí byť k dispozícii aspoň minimálna varieta riešení (aspoň dve nenulové varianty riešenia)
8) rozhodnutie musí byť jednoznačné
9) musí byť zabezpečená včasná realizácia rozhodnutia