NATO – vznik, poslanie, problémy, hrozby

NATO – vznik, poslanie, problémy, hrozby

NATO

1. Čo znamená v slovenčine skratka NATO?

Skratka NATO znamená Severoatlantická aliancia.

1. Aké sú preklady Severoatlantickej aliancie v iných jazykoch?

Preklady Severoatlantickej aliancie v iných jazykoch sú v angličtine North Atlantic Treaty Organisation a vo francúzštine Organisation du traité de l´ Atlantique nord.

1. Ako bol prekladaný názov NATO do roku 1989?

Názov NATO bol prekladaný do roku 1989 ako Severoatlantický pakt.

1. Aká organizácia bola predchodcom Aliancie?

Predchodcom Aliancie bola tzv. Západná únia.

1. Aká je charakteristika NATO- Severoatlantickej aliancie?

Severoatlantická organizácia je medzivládna obranná organizácia založená 4.apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v Európe a eskaláciu napätia zo strany Sovietskeho zväzu.

Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete.

1. Aká je história Severoatlantickej aliancie?

Na svojom začiatku bola Severoatlantická aliancia len o trochu viac ako politické združenie.

Kórejska vojna, ale podnietila členské štáty k vytvoreniu vojenskej štruktúry pod dohľadom dvoch amerických veliteľov.

Veliteľskú štruktúru a vytvorenie najvyšších veliteľstiev pre Európu a Atlantik urýchlilo vypuknutie vojny v Kórei v júni 1950.

Tento proces vyvrcholil v roku 1952, keď 18.februára vstúpilo do NATO Grécko a Turecko a na zasadnutí Rady v Lisabone sa zorganizovala štruktúra Aliancie. Sídlom NATO sa stal Paríž.

V 60.rokoch sa Francúzsko začalo vyčleňovať zo spoločnej obrany. 

V roku 1966 odišlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO kvôli snahe o udržanie si vojenskej nezávislosti od Spojených štátoch. Kvôli tomu sa sídlo NATO presunulo z Paríža do Bruselu.

V roku 1974 v dôsledku cyperskej krízy Grécko vystúpilo z vojenských štruktúr.

V roku 1976 hrozil odchodom aj Island v dôsledku sporov so Spojeným kráľovstvom kvôli rybolovu.

V októbri 1980 Grécko obnovilo svoje plne členstvo.

V marci 1986 sa v Španielsku konalo referendum o zotrvaní v organizácii.

V marci 1989 NATO predložilo program spolupráce medzi Východom a Západom.

V novembri 1990 v Paríži členské štáty Varšavskej zmluvy a NATO podpísali Dohodu o konvenčných ozbrojených silách a Spoločnú deklaráciu o neútočení. Vznikla Severoatlantická rada pre spoluprácu- poradné fórum NATO a 9 krajín strednej a východnej Európy.

Bruselský samit konaný 10.až 11.januára 1994 prijal program Partnerstvo za mier a pozval všetky krajiny NACC a KBSE do svojich štruktúr.

Proces vnútornej transformácie definoval Madridský samit v júli 1997 ako udržanie vojenskej efektívnosti NATO a jej schopnosť reagovať na rôzne udalosti.

Proces zahŕňa najmä vybudovanie novej veliteľskej štruktúry a vybudovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Aliancie- EBOI

V rámci vonkajšej transformácie je to rozšírovanie a zdokonaľovanie programu s názvom Partnerstvo za mier.

1. Aká bola úlohou Severoatlantickej aliancie podľa prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya?

Slovami prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo úlohou NATO udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi.

1. Aký je hlavný princíp Severoatlantickej aliancie?

Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť.

 NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcim sa bezpečnosti.

Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť.

NATO je názoru, že najväčšia hrozba preň samotné je Rusko.

Základným princípom fungovania aliancie je tak spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi.

1. Aký je vyhlásený účel organizácie NATO?

Vyhláseným účelom organizácie NATO je politickými a vojenskými prostriedkami zaručiť slobodu a bezpečnosť jej členov.

1. Aké sú partneri spolupráce NATO?

Partneri spolupráce NATO sú Euroatlantická partnerská rada, Partnerstvo za mier, Charta o osobitnom partnerstve medzi NATO a Ukrajinou, Stredomorský dialóg NATO a Severoatlantické zhromaždenie.

1. Aké sú politické prvky štruktúry NATO?

Politické prvky štruktúry NATO sú Rada NATO, Výbor pre obranné plánovanie NATO, Skupina pre jadrové plánovanie NATO, Hlavné výbory NATO, Generálny tajomník NATO a Medzinárodný sekretariát NATO.

1. Aký je popis politických prvkov štruktúr NATO?
2. Rada NATO

Rada NATO je hlavný orgán s výkonnou a rozhodovacou právomocou. Schádza sa tri razy do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí a predsedov vlád. Najmenej raz za týždeň zasadá na úrovni stálych zástupcov členských štátov. Záväznosť rozhodnutí je pritom rovnaká. Rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľné.

Súčasným generálnym tajomníkom Rady NATO je od 1.októbra 2014 Jens Stoltenberg.

Ministri obrany členských krajín sa stretávajú 3-krát ročne a to spravidla vo februári, júni a októbri.

Ministri zahraničných vecí sa stretávajú tradične na jarnom a jesennom zasadnutí.

V máji 2022 sa uskutočnilo v Berlíne prvé neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín.

Okrem toho sa pravidelne stretávajú aj náčelníci generálnych štábov ozbrojených síl členských krajín a to v januári, máji a septembri.

Ministri obrany členských krajín zasadajú pravidelne aj v Skupine pre jadrové plánovanie, v ktorej diskutujú o špecifických politických otázkach spojených s jadrovými silami.

Predsedom skupiny pre jadrové plánovanie je generálny tajomník NATO. 

1. Výbor pre obranné plánovanie NATO

Tento výbor bol vytvorený v 1963 predovšetkým na analýzu národných obranných výdavkov a koordináciu vojenského plánovania, ozbrojených síl a vyzbrojovania.

1. Skupina pre jadrové plánovanie NATO

Táto skupina je základným fórom na konzultácie o otázkách súvisiacich s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. V skupine nie je zastúpené Francúzsko, Island je pozorovateľom.

1. Hlavné výbory NATO

Tieto výbory pomáhajú riešiť špecifické úlohy v oblasti politickej, ekonomickej a vojenskej.

1. Generálny tajomník NATO

Generálny tajomník NATO je najvyšší politický medzinárodný predstaviteľ NATO a predseda Rady NATO, predseda výboru pre plánovanie a Skupiny pre jadrové plánovanie. Riadi medzinárodný sekretáriát, je hlavným hovorcom.

1. Medzinárodný sekretariát NATO

Medzinárodný sekretariát NATO slúži Výborom a Rade, ktoré sú jej podriadené. Rieši politické záležitosti, obranu, infraštruktúru, logistiku, vedu, životné prostredie a financie.

1. Aké sú vojenské štruktúry NATO?

Vojenské štruktúry NATO sú Vojenský výbor, Medzinárodný vojenský štáb NATO a Integrovaná vojenská štruktúra NATO.

1. Aký je popis týchto vojenských štruktúr NATO?
2. Vojenský výbor

Vojenský výbor je najvyšší vojenský orgán pod politickou právomocou Rady. Skladá sa z náčelníkov štábov členských krajín. Island je zastúpený civilným zástupcom.

1. Medzinárodný vojenský štáb NATO

Medzinárodný vojenský štáb NATO pomáha Vojenskému výboru pri riešení vojenských otázok.

1. Integrovaná vojenská štruktúra NATO  

Integrovaná vojenská štruktúra NATO je pod politickou kontrolou a podlieha veleniu na najvyššom stupni. Je základňou na obranu členských štátov.

1. Z akých dvoch častí sa skladá štruktúra NATO?

Štruktúra NATO sa skladá z dvoch časti a to civilnej a administratívnej zložky.

1. Čo zahŕňa administratívna zložka NATO?

Administratívna zložka NATO sa skladá zo Severoatlantickej rady, skupiny pre jadrové plánovanie a medzinárodných personálnych kapacít v bruselskom ústredí NATO.

1. Čo zahŕňa vojenská zložka NATO?

Vojenská zložka NATO sa skladá z Vojenského výboru NATO, veliteľstva spojeneckých síl pre operácie zodpovedné za vojenské aktivity NATO a veliteľstva spojeneckých síl pre transformáciu.

1. Akú úlohu má Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu?

Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu má na starosti plánovanie obrany a rozvoj spôsobilosti.

1. Akým spôsobom sú prijímané rozhodnutia NATO?

Všetky rozhodnutia sú v NATO prijímané na základe konsensu- teda po súhlase všetkých členských krajín.

1. Akí boli zakladatelia NATO?

Zakladatelia NATO boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké a Taliansko.

1. Aké krajiny sa pridali ku NATO?

Ku NATO sa pridali nasledujúce krajiny a to Grécko, Turecko, Nemecko, Španielsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Albánsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Fínsko, Švédsko.

1. Odkedy Európska únia s NATO úzko spolupracuje?

Európska únia s NATO úzko spolupracuje od roku 2003.

1. Aká zmluva zaručila túto spoluprácu?

Túto spoluprácu zaručila dohoda s názvom Dohoda Berlín plus.

1. Aké sú nedávne príklady spolupráce NATO s Európskou úniou?

Nedávne príklady spolupráce NATO s Európskou úniou sú operácia námorných síl pod vedením Európskej únie v Stredomorí IRINI a operácia Blízky východ.

1. Odkedy je Slovenská republika členom NATO?

Slovenská republika je členom NATO od 29.marca 2004.  

1. Ako to bolo so sídlom NATO?

Prvá centrála NATO sídlila od roku 1949 v Londýne, v roku 1952 bola z dôvodu potreby rozšírenia priestorov presťahovaná do Paríža.

V roku 1966 sa však Francúzsko rozhodlo stiahnuť sa z vojenských štruktúr NATO, preto bola následne v 1967 centrála Aliancie premiestnená do Bruselu, kde sídli dodnes.

V roku 2018 sa centrála presťahovala do novej budovy na adrese: Boulevard Leopold III 1110,1130 Bruxelles, Belgium.

1. Aká je charakteristika Centrály NATO?

Centrála NATO je politickým veliteľstvom aliancie a zároveň sídlom Severoatlantickej rady, generálneho tajomníka NATO, stálych predstaviteľov členských krajín NATO, ich národných delegácii národných vojenských predstaviteľov, predsedu Vojenského výboru NATO, Medzinárodného vojenského štábu, Štábu sídla NATO pre konzultácie, velenie a riadenie, čí viacerých agentúr NATO ako aj diplomatických misií partnerských krajín.

1. Ako to bolo so vstupom do NATO z pohľadu Slovenskej republiky?

Slovenská republika deklarovala svoje záujmy pripojiť sa k euro-atlantickej komunite na základe ustanovenia Slovenskej republiky 1.januára 1993.

Všetky vlády od roku 1994 až po vstup v 2004 si členstvo v NATO stanovili ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít.

V novembri 1995 bol schválený prvý individuálny program partnerstva za mier ako základný nástroj nadviazania spolupráce a zapojenia sa do aktivít NATO. V tomto roku sa Slovensko zapojilo aj do Hodnotiaceho a plánovacieho procesu.

Na samite NATO v júli 1997 v Madride sa hlavy členských krajín Aliancie rozhodli pozvať do svojho spoločenstva tri post-socialistické štáty a to Českú republiku, Maďarsko a Poľsko Slovensko na listine pozvaných nebolo.

V tom istom čase bolo však deklarované, že ako v ekonomickej a vojenskej oblasti, tak aj v otázkach prispôsobenia legislatívy, Slovensko bolo plne porovnateľné so svojimi susedmi.

V roku 1998 euro-atlantická integrácia nabrala druhý dych. Snahy smerom k vonkajšej integrácii prispeli k zjednoteniu síl vnútri krajiny. To bolo základom budovania bezpečnostných a obranných inštitúcii Slovenska.

Prostredníctvom Akčného plánu členstva, samit vo Washingtone otvoril možnosti pre kandidátske krajiny participovať na NATO tak, aby to uľahčilo ich neskorší vstup do Aliancie. Na základe Akčného plánu členstva ašpiranti vytvorili vlastný národný akčný plán pre členstvo.

Prvý slovenský plán pre členstvo sa volal NP PRENAME a bol odsúhlasený na jeseň v roku 1999. Akčný plán členstva sa stal skvelým nástrojom na implementáciu reforiem nevyhnutných na dosiahnutie plnej kompatibility s NATO.

Počas integračného procesu si Slovenská republika osvojila základne pozície v riešení bezpečnostných otázok so zreteľom na preventívne opatrenia.

Slovensko bolo v tomto duchu aktívne aj v ostatných medzinárodných organizáciách ako OSN a Európska únia a aj v regionálnych zoskupeniach.

Celý proces integrácie , obzvlášť po Washingtonskom samite v roku 1999 priniesol zmeny v kvalite riešení aktuálnych a budúcich otázok v oblasti štátnej bezpečnosti a obrany.

Dôležitou udalosťou pre členstvo Slovenskej republiky v NATO bol Pražsky samit NATO v roku 2002. Toto stretnutie hláv členských krajín NATO bolo dôležité z dvoch dôvodov a to. 

Na samite obdržalo pozvánku na štartovacie rokovania 7 krajín, medzi nimi aj Slovensko, čo znamenalo robustné rozšírenie Aliancie

Na samite boli odsúhlasené opatrenia a iniciatívy pre vnútornú transfomáciu Aliancie.

Slovenská republika akceptovala rozhodnutia a úlohy, dojednané na pražskom samite, ako keby bola členom Aliancie, hoci oficiálne ešte nebola členom.

Záväzky vyplývajúce z tohto samitu sa v politickej, bezpečnostnej i vojenskej oblasti stali pre Slovenskú republiku veľkou výzvou.

V decembri 2002 sa dvakrát uskutočnili formálne rozhovory o slovenskom členstve NATO. Slovenská republika potvrdila svoju pripravenosť odsúhlasiť politické, vojenské, bezpečnostné a legislatívne zladenie sa s Alianciou.

V polovici marca 2003 poslali všetky krajiny, pozvané do NATO list, potvrdzujúci záujem vstúpiť do Aliancie. Adresovali ho generálnemu tajomníkovi NATO.

Časový plán reforiem, ktorý tvoril časť tohto listu, odsúhlasila slovenská vláda 25.februára 2003 a parlament ho schválil 28.februára 2003.

Členské krajiny NATO podpísali protokol o pristupení Slovenskej republiky do NATO 26.marca 2003. Pre Slovensko sa otvorili takmer všetky výbory NATO.

Parlamenty členských krajín NATO uzatvorili ratifikáciu prístupových protokolov v marci 2004. Prístupové krajiny postupne predložili ratifikačné dokumenty Washingtonskému depozitu zmlúv. Slovenská republika sa stala členom NATO 29.marca 2004.

Počas roku 2004 sa naštartovali dva vzájomne sa prekryvajúce procesy: napĺňanie časového plánu reforiem a napĺňanie Cieľov síl 2004.

V súlade s uvedeným v súčasnosti prebieha revízia plánu označeného pracovným názvom Model 2015, ktorej výsledkom bude nový plán- Model 2020.

Cieľom spomínaných snáh je vybudovať malú, rýchlo nasaditeľnú, dobre vycvičenú a moderne vyzbrojenú armádu na profésialnom základe.

1. Aké sú mýty o NATO na Slovensku časť 1 podľa Mesežnikova?

Jediné platné referendum rozhodlo o tom, že máme záujem vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

NATO má uzatvorený zmluvný vzťah s Európskou úniou. V roku 2002 bola uzatvorená dohoda medzi Európskou úniou a NATO.

Niektoré členské štáty Európskej únie nie sú členmi NATO, ale platí to aj naopak, že niektoré členské štáty NATO nie sú členmi Európskej únie. Postavenie krajín nie je vždy identické, ale jadro NATO a Európskej únie sú tie isté krajiny. Napomáha to k plodnej spolupráci medzi týmito dvoma organizáciami. 

Podľa Mesežnikova niektoré podmienky boli zhodné s podmienkami, za akých vznikala Európska únia a to bola hlavne myšlienka na európsku iniciatívu.

 Európska únia má v sebe základ európsky, ale aj NATO má základ európsky, je to taký model formálnej spolupráce v severoatlantickom pásme. Iniciatíva prišla od Európanov v roku 1947. Veľká Británia a Francúzsko podpísalo zmluvu v Duquerque. Zmluva mala dať týmto dvom spojencom taký základný rámec a to bezpečnostný a obranný, v prípade, že tieto dve krajiny by boli prepadnuté zvonku.

V roku 1948 sa ku tejto skupine dvoch štátov pripojil aj Benelux a vznikla tzv. Západná únia, ktorá sa neskôr premenovala na Západoeurópsku úniu. To bola organizácia tzv. Bruselskej zmluvy. Existovala tiež veľmi krátko.

 Napokon v roku 1949 v apríli naozaj vzniklo NATO. Bola prijatá tzv. Severoatlantická charta.

 K týmto štátom sa pripojilo ďalších 7 krajín a to vrátane dvoch neurópskych a to Spojených štátov a Kanady. Zároveň bolo oznámené založenie NATO.

Zakladajúcimi členskými štátmi boli aj Taliansko Portugalsko, Nórsko, Dánsko a Island.

Číže vzniklo NATO ako zoskupenie európskych a mimoeurópskych štátov so zámerom kolektívnej obrany.

 Postupne do NATO vstupovali aj ďalšie krajiny, v roku 1952 vstúpili 2 štáty s náročnými vzťahmi a to Turecko a Grécko, čo obrusovalo hrany nepriateľských vzťahov.

Mesežnikov povedal zaujímavosť, že v roku 1954 do NATO chcel vstúpiť aj Sovietsky zväz samotný. Malo sa to udiať po smrti Stalina. Bol to pokus politickej hry zo strany Sovietskeho zväzu, západ našťastie nenaletel. Bola to žiadosť od vtedajšieho sovietskeho vedenia, čí NATO neprijme Sovietsky zväz. Vtedy súčasný generálny tajomník NATO povedal, že aby sme mohli prijať krajinu do NATO, tak musí byť demokratickou a slobodnou. Podľa Mesežnikova to bolo absolútne nerealistické.

V roku 1955 vstúpilo do NATO západné Nemecko, čo výrazným spôsobom konfiguráciu v Európe ovplyvnilo.

Do roku 1989 NATO zostalo v tomto zložení. Potom do NATO začali pribúdať ďalší členovia. V krajinách východnej a strednej Európy začal proces postupného začleňovania sa do európskej integrácie.

V roku 2004 vstúpilo do NATO Slovensko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

V roku 2009 do NATO pribudlo Albánsko a Chorvátsko.

V roku 2017 do NATO pribudla Čierna Hora

V roku 2020 do NATO pribudlo Severné Macedónsko

V súčasnosti má NATO 32 členských krajín. Sú aj ďalší kandidáti na členstvo a to Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko. NATO nie je uzavretá aliancia, čo sa týka spolupráce. Zároveň má vytvorené partnerstvo aj s ďalšími krajinami.

Mesežnikov povedal zaujímavosť, v roku 2018 do NATO chcel vstúpiť Katar. NATO spolupracuje s Japonskom, Izraelom, Austráliou, Novým Zélandom, Kóreou, Mongolskom Pakistanom a s Kolumbiou. Kolumbia je jediná krajina v Latinskej Amerike, ktorá spolupracuje s NATO. Tieto spomínané krajiny majú s NATO vytvorené vzťahy strategického partnerstva.

Podľa Mesežnikova zmyslom NATO je kolektívna obrana so štátmi, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty. Je to predovšetkým demokracia, sloboda, určitý typ ekonomického usporiadania. NATO je zoskupením štátov s trhovou ekonomikou. NATO významne ovplyvňuje obranné potenciály. NATO poskytuje možnosť samostatného rozhodovania v tých veciach majú krajiny vlastnú zodpovednosť. V prípade ak nejaký štát bude napadnutý zvonku, tak celá Aliancia mu príde na pomoc. Zmluva NATO je úzko spájaná s hodnotovým základom. Členskými štátmi NATO sú v súčasnosti demokracie. Je to potvrdením toho, že NATO je demokratickou alianciou. Je pravdou, že Portugalsko, ktoré bolo zakladajúcim členom, nebolo demokratické v tom čase. Španielsko sa stalo členom NATO, až vtedy, keď tam došlo k demokratickým reformám.

Pre nás je veľmi dôležité, že Slovensko je krajina demokratická, krajina slobodná. Tieto hodnoty sú základom nášho členstva.

NATO je obranná Aliancia, ale má dve zložky. Jedna zložka je taká civilno-politická a druhá zložka je čisto vojenská.

Vrcholovým orgánom NATO je Severoatlantická rada, tá sa skladá zo zástupcov jednotlivých členských štátov. Je to veľmi efektívne fungujúca štruktúra. Táto Severoatlantická rada zasadá raz za týždeň. Sú tam naozaj významní predstavitelia štátov, čo sa týka obrany. V niektorých situáciách sa zapájajú členovia vlád, číže ministri. Na čele Severoatlantickej rady stojí generálny tajomník. Generálny tajomník sa zúčastňuje naozaj na každých zasadnutiach. Navonok komunikuje s ďalšími členským štátmi, ale aj organizáciami.

Do politickej zložky NATO patrí parlamentné zhromaždenie. Parlamentné zhromaždenie NATO sa schádza zriedkavejšie, nie raz za týždeň, schádza sa 2-krát do roka. Jeho členmi sú členovia národných parlamentov jednotlivých členských štátov+12 tzv. pridružených štátov, to znamená sú to štáty, ktoré majú s NATO podpísanú dohodu o spolupráci. Sú to krajiny programu s názvom Partnerstvo pre mier. Potom sú tam aj zástupcovia národných parlamentov, s ktorými NATO spolupracuje, nie sú však členmi NATO.

Do vojenskej zložky NATO patrí Vojenský výbor, ktorý tvoria členovia obranných systémov členských štátov. Sú to náčelníci generálnych štábov a obrany. Šéf Vojenského výboru riadi operácie NATO. Pri vojenských a mierových operáciách NATO je šéf Vojenského výboru veľmi dôležitý.

Dva typy vojenského velenia sú spojené operačné velenie a spoločné transformačné velenie. Spoločné transformačné velenie zodpovedá za tréning a za určité organizačné zmeny.

Informačným orgánom NATO je informačná a komunikačná agentúra NATO. Táto agentúra produkuje informácie, nejaké informačné posolstvo.

Ďalším orgánom NATO je Organizácia NATO pre vedu a technológiu. To je taká grantová organizácia NATO. Podporuje rôzne projekty v členských krajinách v naozaj rozmanitých sférach vedeckých disciplín. Týmito vedeckými displínami sú napríklad humanitné a technologické vedy. NATO poskytuje vedeckým odborníkom možnosť realizovať sa v týchto oblastiach.

NATO je medzivládna organizácia, ktorá neobmedzuje suverenitu týchto krajín. Ako každá organizácia aj NATO má určité princípy, ktoré majú zaistiť jej fungovanie. Známou skutočnosťou je neformálny záväzok. Je to záväzok venovať 2 percentá daní jednotlivých štátov pre obranu týchto štátov.

Často sa prehlasuje, že krajiny musia dať 2 percentá HDP na NATO, čo podľa Mesežnikova nie je pravda.

Je to záväzok, aby členské štáty zabezpečili obranu na dostatočne funkčnej úrovni a aby sme dosiahli dostatočnú technickú úroveň, číže schopnosť obrany.

To je ten záväzok, ktorý neznamená, že my niečo odovzdávame pre NATO. Je to taký náš vnútorný záväzok voči sebe.

Mesežnikov povedal, že je problém dosiahnuť tento záväzok z rôznych dôvodov. Je to otázka politickej vôle, je to otázka vývoja jednotlivých krajín. Je to v podstate taký pohyblivý terč, pretože každý rok sa menia údaje o hrubom domácom produkte. Niekedy rastie, niekedy stagnuje a pri kritických chvíľach klesá, to znamená, že aj ten obranný sektor sa musí prispôsobovať k tomu. Naša krajina sa nachádza v stave, že my ten záväzok dlhodobejšie neplníme.

V novom programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že do roku 2024 by sme ten nový záväzok mali splniť.

Pristupový program Slovenska do NATO prebehol v približne v rovnakom období ako do Európskej únie. Proces prístupu do NATO a Európskej únie sa obnovil po roku 1998, kedy do slovenskej politiky nastúpili demokratické sily. Súbežne prebiehala reforma ozbrojených síl.

Pre nás to znamenalo lepšie podmienky čo sa týka predvídateľnosti politického vývoja. Všetky krajiny strednej Európy, ktoré vstúpili do Európskej únie boli v tom okamihu aj členmi NATO. Malo to absolútne strategický význam.

 Prvou výhodou členstva Slovenska v NATO je , že sme prešli na profesionálnu armádu. Zároveň udržujeme armádu, ktorá je funkčná. Mladí ľudia môžu zvyšovať svoju kvalifikáciu v armáde. Je tu možnosť zlepšovať náš obranný potenciál. Je tu možnosť nakupovať s ostatnými členskými krajinami zbraňové systémy, vyvíjať tieto zbraňové systémy. Proste zbrane sú vyrábané na to, aby sa používali v kritických situáciách. Nežijeme v nejakom ideálnom svete, je tu viac štátnych a neštátnych aktérov, ktorí sa pokúšajú o podkopanie demokracie, je tu hrozba terorizmu. Viaceré krajiny voči nám uskutočňujú pomerne nepriateľské akcie. Sme súčasťou kolektívnej obrany a v prípade, že by sme boli nedajbože napadnutí, tak naši spojenci nám prídu na pomoc.

Podľa Mesežnikova mýty a dezinformácie sa objavujú vo verejnom diskurze.

Prvým mýtom o NATO je, že NATO je v područí jedného hegemóna a tým hegemónom sú Spojené štáty americké.

Mesežnikov sa snažil vyvrátiť tento mýtus. NATO je organizáciou, ktorá má medzi členmi 3 superveľmoci, jadrové superveľmoci, týmito superveľmocami sú Spojené štáty americké, Francúzsko a Veľká Británia. Velenie jadrových síl NATO nie je podriadené operačnému systému NATO. Francúzsko so Spojenými štátmi americkými sú v niektorých otázkach rivali. NATO nie je v žiadnom prípade zoskupením, kde je hegemón, hegemón je ten, ktorý dominuje. Spojené štáty americké sú dominantné, pokiaľ ide o ich vojenský potenciál a pokiaľ ide o ich ekonomický potenciál. Tento potenciál neznamená, že Spojené štáty americké potláčajú dominanciu iných členských štátov.

Máme príklady aktivít NATO, na ktorých participiovali len niektoré členské štáty NATO. Niektorá podoba hegemónie NATO sa neprejavovala. Každá krajina má svoj hlas, tam sa hlasuje na základe konsenzu. Prijímajú také rozhodnutia, ktoré sú pre každého člena prijateľné.

Druhým mýtom o NATO je, že NATO nás môže zatiahnuť do nežiaducich vojenských konfliktov.

Mesežnikov tu uviedol niekoľko príkladov ako NATO uskutočňovalo určité vojenské operácie po roku 1990. Po prvé ako uviedol už Mesežnikov proces rozhodovania v NATO je konsezoálny. Je na každej krajiny ako sa na danej akcii zúčastní. Všetky vojenské operácie NATO boli rozhodnuté po príslušnej rade OSN. Týmito operáciami boli operácia v Bosne a Hercegovine, NATO zasiahlo tak, že držalo tzv. bezletovú zónu. Potom ďalšou vojenskou operáciou bola vojenská operácia v Kosove. NATO vysielalo obmedzenú vojenskú jednotu do Albánska.To bola autorizovaná operácia. Ďalšou vojenskou operáciou NATO bola vojna v Afganistane. Spojené štáty americké sa stali obeťou Al-Káidi, ktorá sa udomacňovala v Afganistane.

Po vstupe do NATO sa Slovensko zučastňovalo na niektorých misiách NATO. Slovensko sa zúčastnilo na tréningovej misii v Iraku. Slovensko poslalo jednotku protichemickej obrany, ktorá sa umiestnila v Kuvajte, ale bola aj na území Iraku. Slovenskí vojaci sa priamo nezúčastňovali na vojenských aktivitách. NATO uskutočnilo aj protipirackú operáciu v Adenskom prístave proti somalským pirátom. Žiadna krajina na týchto vojenských operáciách nebola priamo zatiahnutá do vojenského konfliktu. Na niektorých vojenských operáciách participujeme naďalej, na niektorých vojenských operáciách sme svoju spoluprácu ukončili.

Posledným tretím mýtom o NATO je, že NATO pre nás je ekonomicky nevýhodné, musíme veľa prispievať na obranu.

Systém kolektívnej obrany vytvára pre krajiny výhodnejšiu pozíciu z hľadiska vojenských výdavkov. Tie 2 percenta dávame samy na seba a môžeme porovnať koľko výdavkov na obranu dáva taká krajina ako Fínsko, ktorá nie je súčasťou NATO. Bez súčasti v NATO by sme museli podstatne viac prispievať na obranný rozpočet. NATO poskytuje možnosť preventívnych obranných aktivít, tak, že je to prejav solidarity voči členom. Takto funguje obrana vzdušného priestoru Baltských krajín. Baltské krajiny nedisponujú takým letectvom, ktoré by mohlo zabezpečiť nonstop kontrolu vzdušného priestoru. Ďalšie krajiny NATO tam vysielajú v určitých intervaloch svojich pilotov. Sú to piloti z Nemecka, Dánska a z Nórska. Aj piloti z Maďarska, Česka a možno aj Slovenska spolupracovali na tejto solidárnej vojenskej operácii. Slovensko si vďaka členstvu v NATO dokáže dovoliť kúpiť stihačky, ale baltské krajiny si to nedokážu dovoliť.

NATO je operatívnejšie v oblastiach, ktoré sa týkajú bezpečnosti obyvateľstva. Epidemologická operácia má v sebe aj bezpečnostný rozmer. Vojenské štruktúry sú pripravené na to, aby chránili vojenských prislušníkov, ale aj samozrejme civilné obyvateľstvo. NATO uskutočnilo množstvo vojenských misií, kedy obyvateľstvu zanechalo ochranné prostriedky. Na letiskách pristávali vojenské lietadlá, ktoré privážali v kritických okamihoch obyvateľstvu rúška, masky a ďalšie rôzne ochranné prostriedky. NATO sa ukázalo síce nie ako celoplošný partner, ale zásoby urgentnej pomoci boli využité.

1. Aký je obsah videa s názvom Je NATO odvekým nepriateľom Ruska? História a súčasný vývoj NATO

Ak si z histórie berieme nejaké ponaučenie, tak je to, že vojny sú strašné. Pani youtuberka vo videu sa spýtala básnickú otázku ako im predchádzať. Názory a historická skúsenosť sa v tejto téme rôznia. Jedným zo spôsobov ako predchádzať vojnám je vytvorenie Aliancie, vytvorenie silného spojenectva s ostatnými štátmi, ktoré majú podobné hodnoty a taktiež chcú žiť v mieri a nestrachovať sa o svoju suverenitu a budúcnosť.

Jednou z takých Aliancii je Severoatlantická Aliancia, číže NATO, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne. Faktom je, že NATO je obranná Aliancia, ktorá slúži na ochranu krajín pred vojnou. Niektorí NATO vnímajú ako klub, ktorí sa vymedzuje voči ostatným. Napríklad ruský prezident Vladimír Putin opakovane NATO označil ako hrozbu a vo svojich prejavoch hovorí o Aliancii, ktorá slobodne expanduje a priberá do svojej sféry vplyvu krajinu po krajine. Pani Youtuberka sa spýtala ďalšiu básnickú otázku, že čo je na týchto tvrdeniach pravda. Naozaj NATO expanduje na západ a je odvekým nepriateľom Ruska? Sľúbilo niekedy NATO Moskve, že sa nebude rozširovať a prečo vstup Ukrajiny do NATO je takým problémom.

V roku 1945 skončila druhá svetová vojna a z bývalých spojencov sa stali ideologickí súperi. Spojené štáty americké a Sovietsky zväz boli 2 superveľmoci, ktoré mali úplne odlišné politické systémy, ale aj pohľady na svet a slobodu. Západný svet sa začal v tomto období obávať, že komunistický svet ich zahrnie do svojej sféry vplyvu. Začalo sa to naozaj diať v prípade východoeurópskych štátov a to buď v prípade nejakých prevratov, ale aj priamym vojenským útokom.

V roku 1947 Francúzsko so Spojeným kráľovstvom podpísali Dankerskú zmluvu o spojenectve a pomoci.

V roku 1948 sa ich spojenectvo rozšírilo aj o krajiny Beneluxu a vznikla Organizácia bruselskej zmluvy. Po februárovom prevrate v Československu a následnom nariadení Stalina, aby Poľsko a Československo odstúpilo od Marshallovho plánu, rozsiahlej ekonomickej pomoci vojnou spustošeným krajinám začalo byť jasné, že východná Európa je už úplne zovretá v sovietskych kliešťoch. Stalin v júni 1948 ešte k tomu zosilnil tlak aj vo východnom Nemecku a to blokádou západných sektorov Berlína. Stalin nechcene sa stal pôrodnou asistentkou zrodu Severoatlantickej Aliancie.

Rozhovory o novej organizácii vyustili 4.apríla 1949 do podpisu Severoatlantickej zmluvy. 12 členských štátov a to Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Spojené štáty americké, Kanada, Portugalsko, Taliansko, Nórsko, Dánsko a Island sa vzájomne zaviazali poskytnúť pomoc každému členovi Aliancie v prípade jeho napadnutia. Cieľom vytvorenia NATO bolo vojensky posilniť západoeurópske štáty, aby boli schopné čeliť akéhokoľvek náporu Sovietov. Signatatorské štáty NATO deklarovali politickú vôľu brániť sa spoločne. Najdôležitejšou časťou dohody sa stal článok číslo 5, ktorý zjednodušene hovorí, že ak je napadnutý jeden člen Aliancie, tak to ostatní členovia Aliancie budú vnímať ako útok na všetkých členov Aliancie.

Zo začiatku sa zvyklo hovoriť, že snahou je udržať Sovietsky zväz mimo Európu, Američanov v Európe a zabezpečiť, aby Nemci zostali čo najmenší. Bolo to pochopiteľne, lebo krajiny západnej Európy sa báli vojensky silného Sovietskeho zväzu. Existovala historická skúsenosť, že keď Američania sa po prvej svetovej vojne stiahli z Európy, tak vypukla ďalšia svetová vojna. Chceli trvalé zapojenie Spojených štátov amerických do politiky v Európe. Navyše sila NATO spočívala vo vojenskej sile NATO. Nemci, ktorí rozpútali druhú svetovú vojnu mali naďalej zostať pod kontrolou. Aj preto medzi signatátorskymi krajiny Nemecko spočiatku nenájdeme.

Západné Nemecko sa pridalo k Aliancii až v máji 1955, kedy kancelár Konrad Adenauer podpísal vstup do NATO.

V reakcii na to podpísal o mesiac neskôr Sovietsky zväz s Východným Nemeckom, Poľskom, Československom, Maďarskom, Bulharskom, Rumunskom, Albánskom Zmluvu o priateľstve, vzájomnej spolupráci a pomoci. Túto vojenskú zmluvu Sovietskych štátov v Európe poznáme pod názvom Varšavská zmluva. Takou zaujímavosťou je, že o členstvo NATO predtým ako vznikla Varšavská zmluva žiadali aj Sovieti.

V roku 1954 odmietli západné veľmoci vstup Sovietskeho zväzu do NATO s odôvodnením, že členstvo Sovietskeho zväzu v organizácii by bolo nezlučiteľné s demokratickými a obrannými cieľmi Aliancie.

Stratégia NATO na konci 50.rokov sa pridržiavala teórie zastrašovania. Každý čin zo strany Sovietskeho zväzu by vyvolal mohutnú jadrovú odvetu. Vzhľadom na preteky v zbrojení to bol najväčší odstrašujúci prostriedok aký mali. Spojené štáty americké mali dlhú dobu najväčší počet jadrových zbraní, ale keď ich Sovietsky zväz začal dobiehať, tak teória zastrašovania stratila svoj význam. Ak by došlo na lámanie chleba znamenalo by to totálny koniec civilizácie. Princíp zostal rovnaký, bezpečnosť a mier prostredníctvom odstrašovania. Varšavská zmluva robila to isté. V tomto móde svet fungoval približne 40 rokov.

V roku 1991 definitívne prehral Sovietsky zväz a Varšavská zmluva sa stala minulosťou. NATO však pretrvalo. Posilnilo svoju pozíciu, lebo jej členovia si neželali, aby ich osvedčená Aliancia zanikla. Je pravdou, že Sovietsky zväz zanikol, ale sovietske jadrové zbrane nezmizli, boli majetkom nastupníckych štátov a Ruskej federácie. Vzťahy s týmto novým štátom boli ešte nedohľadne a možné vytváranie blokov vplyvu bolo ešte pevne ukotvené v mysliach ľudí a to malo samozrejme vplyv aj na politiku. Mnohí bývalí členovia Varšavskej zmluvy sa chceli stať členmi NATO kvôli negatívnej historickej skúsenosti so Sovietskym zväzom. Jasne tak deklarovali svoje právo na určenie zahraničnopolitickej orientácie, ktorú si v prvom rade určili občania týchto suverénných krajín. Dá sa povedať, že mnohé krajiny si vstupom do Aliancie chceli zabezpečiť nezávislosť od Ruska aj do budúcnosti. Rusko však nebolo šťastné, tým, že bývalé štáty Varšavskej zmluvy sa chceli pridať k západnej Aliancii.

Vznikol tzv. spor o rozšírovaní NATO na východ, ktorý siaha do februára 1990. Vtedy bol na návšteve Gorbačová americký minister zahraničných vecí James Baker. Bolo to 3 mesiace od toho, ako padol Berlínsky múr. Západní lídri začali diskutovať o tom, čí rozdelené Nemecko sa opätovne zjednotí, čí budú východné sily NATO umiestnene vo východnej časti Nemecka. To Moskvu prirodzene vydesilo. V žiadnej časti rozhovoru Baker a Gorbačov nedošli k otázke možného rozšírovania NATO o krajiny Varšavskej zmluvy. Gorbačov dokonca nežiadal o nejaké uistenia a záruky rozšírovania NATO a žiadne ani nedostal.

V roku 2012 Gorbačov pre jeden ruský denník povedal, že téma rozširovania NATO sa v rokoch 1989-1990 ani neobjavila. Rozširovanie NATO nikdy nebolo zapísane do právne známych zmlúv.

 Je pravda, že prvý ruský prezident bol s rozširovaním NATO opatrnejší ako Gorbačov. Podľa odtajnených poznámok sa k tomu ani nebránil.

V roku 1993 Jeľcin napísal americkému prezidentovi Clintonovi, že samozrejme chápe, že akákoľvek integrácia vychodoeurópskych krajín do NATO automaticky nebude viesť k tomu, že Aliancia sa obratí proti Rusku. Je však treba dostať do úvahy, ako na tento fakt by reagovala ruská verejná mienka.

V roku 1997 Rusko a NATO podpísali zmluvu, v ktorej sa písalo, že NATO a Rusko sa nepovažujú za protivníkov.

V roku 1999 NATO prijalo 3 krajiny Varšavskej zmluvy a to Poľsko, Českú republiku a Maďarsko.

O päť rokov neskôr došlo k najväčšiemu rozšíreniu NATO. Pridalo sa Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Hranice Aliancie sa tak posunuli k Rusku.

NATO sa začalo vyvíjať ako demokratizačné a stabilizačné spojenectvo. Vyhlásenie bezletovej zóny nad Bosnou a Hercegovine alebo bombardovanie po genocíde v Srebenici alebo vojna v Kosove prispeli k ukončeniu vojny na území bývalej Juhoslávie. Tieto útoky sú dodnes veľmi kontroverznou témou. Niektorí odborníci považujú zásah NATO ako nezákonný intervecionizmus porušujúci medzinárodné práva. Tí čo zásah NATO obhajujú hovoria, že zásah NATO bol potrebný, aby sa predišlo humanitárnej katastrofe, čistkám a genocíde.

Ďalšia významná operácia NATO prišla z útoku z 11.septembra 2001 proti Talibanu v Afganistane. Nedávno po 20 rokoch sa neúspešne ukončila.

Existuje množstvo ďalších misií NATO, ktoré boli schválené rezolúciami Organizácie spojených národov, čí to bola výcviková misia v Iraku. Mnohí americkí politici mali takú predstavu, že NATO sa môže rozšíriť o tzv. Svetovú políciu.

Putin to však v roku 2007 začal vnímať ako provokáciu. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že rozširovanie NATO nemá žiadnu súvislosť so zabezpečovaním bezpečnosti v Európe. Predstavuje vážnu hrozbu, ktorá znižuje mieru vzájomnej dôvery.

V roku 2008 NATO odmietlo zrýchlenú gruzínsku a ukrajinskú cestu k členstvu, ale uistili ich, že vstupia do Aliancie. O 4 mesiace neskôr Rusko napadlo Gruzínsko, obsadilo 2 regióny a vtedajšieho gruzínskeho prezidenta označili za vinníka vojny a vinika kolapsu ich diplomatických vzťahov.

Keď v roku 2014 padla na Ukrajine proruská vláda na čele s Viktorom Janukovičom, Putin sa obával, že Ukrajina by sa mohla obrátiť úplne na západ. Putin sa rozhodol anektovať ukrajinský poloostrov a podporil aj separatistov na Donbase. Európsky mierový poriadok, ktorý bol stabilný, začal mať čoraz viac trhlín. V dôsledku toho NATO rozšírilo v pobaltských krajinách bojové skupiny. Vladimír Putin opakovane vyjadroval tvrdenia o otvorenej hrozbe a garancie, že NATO sa ďalej nebude rozširovať. NATO trvá na nárok štátov na sebaurčenie. Taká zaujímavosť, o ktorej sa málo vie, že aj samotný Putin chcel vstupiť do NATO. George Robertson, bývalý tajomník NATO povedal, že na ich prvom stretnutí sa Putin jasne vyjadril, že chce, aby Rusko bolo súčasťou civilizovaného sveta. Podľa Robertsonových slov sa Putin opýtal, kedy NATO pozve Rusko. Robertson sa odpovedal, že ony nepozývajú krajiny, ale krajiny žiadajú o vstup do NATO.

Youtuberka dodala, že ak chce krajina vstúpiť do NATO, tak musí splniť určité podmienky členstva v NATO.

Táto krajina musí byť európska, musí sa riadiť demokratickými princípmi a musí prispievať k bezpečnosti euroatlantického priestoru.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, tak je pochybnosť, čí spĺňa tretí bod. Až po splnení týchto troch podmienok sa krajina môže pripojiť k akčnému plánu členstva a následne prebehnú prístupové rozhovory. Krajina v tomto procese musí prijať záväzky, práva a povinnosti členstva krajina v NATO. Každý člen musí ratifikovať protokol o prístupení.

Od nášho vstupu do NATO sa udialo ešte niekoľko rozšírení do Aliancie. V roku 2009 vstupilo do Aliancie Albánsko, Chorvátsko, v roku 2017 Čierna Hora a poslednýkrát sme sa rozširili v roku 2020 o Severné Macedónsko.

NATO nie je samozrejme dokonale alebo bez chýb. V Aliancii pretrvavajú hádky o výške výdavkov na zbrojenie. Tie by v skutočnosti mali predstavovať 2 percenta hrubého domáceho produktu. Niektoré krajiny sú ďaleko pod touto hranicou. Niektoré zmeny stratégie priviedli NATO ku neschopnosti adekvátne reagovať.

Francúzsky prezident Emanuel Macron sa v roku 2019 vyjadril, že NATO prežíva mozgovú smrť. Donald Trump označil NATO ako zastaralé.

Zdá sa, že ruský útok na Ukrajine bol pre NATO akýmsi budíčkom. Všetci partneri rozhodne deklarovali jednotu a zaviazali sa účasťou na spoločných akciách. Riziko eskalácie konfliktu je veľmi vysoké a svojim spôsobom NATO stojí pred rovnakou dilemou ako kedysi, ako sa dá zastrašiť a zastaviť mocnosť, ktorá disponuje jadrovým arzenálom. Čí nájdeme spôsob ako vyjsť z tejto uličky, youtuberka nevie. Bezpochyby je neľahká úloha. Na záver sa youtuberka spýtala poslucháčov, ako sa na NATO pozerajú oni. Spýtala sa, čí niektoré veci v minulosti by mali byť urobené inak a ako predpokladáme vývoj tejto obrannej Aliancie do budúcnosti.

1. Aký je obsah videa s názvom NATO vs. Rusko, Zrovnanie vojenskej sily?

Vojna je tu už s nami od počiatku ľudstva. V priebehu rokov výrazne zmenila svoju podobu. V praveku sa viedli boje, kto si zoberie väčší kus mäsa z práve uloveného mamuta. Neskôr sa bojovalo o post najmocnejšieho kráľa v širokom okolí. Vojny všeobecne nepriniesli nič dobrého. O tom vypovedajú aj samotné čísla. V priebehu prvej svetovej vojny prišlo o život 40 miliónov ľudí a v priebehu tej druhej ešte o tretinu viac asi 60 miliónov ľudí. Nikto z nás si nechce položiť otázku koľko vyháslych životov by bolo v tretej svetovej vojne. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa ukázalo ako jednoducho je otvoriť vojnu. Ako je jednoduché poštvať proti sebe celý svet. Hrozba vypuknutia tretej svetovej vojny nie je na úrovni fantázie. Môže sa to preklenuť do krutej reality. Tretia svetová vojna by bola vojnou medzi Ruskom a štátmi Severoatlantickej Aliancie. Inými slovami v boji by sa ocitla prakticky celá planéta.

Severoatlantická Aliancia bola založená krátko po druhej svetovej vojne s cieľom zabrániť obdobnému devastačnému konfliktu. Poslaním tohto vojenského paktu je zaistiť mier v Európe. Dnes má 30 členov vrátane Česka. Česko sa pridalo k vojenskému paktu v roku 1999, neskôr o 5 rokov sa k vojenskému paktu pridalo aj Slovensko. Hlavným princípom NATO je, že akonahle by bol napadnutý člen NATO, tak by to znamenalo napadnutie všetkých členov NATO. Prakticky od začiatku existencie NATO je uhlavným nepriateľom NATO Sovietsky zväz inými slovami Rusko. Ruská armáda je považovaná za jednu z najmocnejších na svete. Ruská armáda je 2. alebo 3.najsilnejšia armáda na svete.

V prvej časti videa bolo predstavené predné velenie NATO a Ruska. Veliteľstvo Severoatlantickej Aliancie leží v hlavnom meste Belgicka, v Bruselu. Jedná sa o obrovskú, majestatnú budovu, v ktorej je organizované pravidelné stretnutie spolkových krajín. Na čele NATO je generálny tajomník a v súčasnosti je to nórsky politik a ekonóm Jens Stoltenberg, ktorý je hlavou Aliancie od roku 2014. Ozbrojeným silám Ruska velí prezident. Ústredná budova ministerstva obrany Ruska sa nachádza v Moskve. Budovy vedľajšie sú rozprestreté na území celého hlavného mesta.

Rozloha NATO je približne 24,5 milióna kilometra štvorcového. Rozloha Ruskej federácie je približne 17 miliónov kilometrov štvorcových.

V krajinách Severoatlantickej Aliancie žije 950 miliónov obyvateľov. Počet obyvateľov Ruskej federácie je 147 miliónov. Zdanlivo sa mohlo zdať, že z počtu obyvateľov nevyplýva sila armády. Čím viac žije obyvateľov v krajine tým má viac potenciálnych vojakov.

NATO má k dispozícii okolo 6 miliónov vojakov, z toho v zálohe sú 2 milióny vojakov. Ruská federácia má k dispozícii 1 350 000 vojakov, z toho je milión profíkov a 350 000 záložníkov.

Aj v rozpočtu obrany má Severoatlantická Aliancia navrch. Ročne na obranu je vyčlenených 1,03 bilióna amerických dolárov Ruská federácia má rozpočet na obranu takmer o 7-krát nižší, robí to okolo 154 miliárd amerických dolárov. Polovicu rozpočtu na obranu Severoatlantickej Aliancie tvorí rozpočet Spojených štátov amerických, ktorý činí 686 miliárd amerických dolárov. Vďaka tomuto rozpočtu armáda NATO má väčší potenciál rásť a modernizovať.

Rozpútanie jadrovej vojny by znamenalo s najväčšou pravdepodobnosťou koniec sveta. Na jadrovú vojnu je bohužiaľ pripravené NATO, ale aj Ruská federácia. NATO má umiestnených na svojom území 6095 jadrových hlavíc. Priamymi vlastníkmi jadrových zbraní sú Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko. Na území Ruskej federácie je umiestnených 6255 jadrových hlavíc. Najviac obávanou jadrovou hlavicou NATO je americká medzikontinentálna balistická strela, ktorá bezpečne obletí 13 000 km, čo je viac ako štvrtina planéty. Najviac obávanou jadrovou hlavicou Ruskej federácie je R-36M2, ktorá bezpečne obletí 16 000 km.

Boj na zemi je najbežnejšou formou vedenia vojny. NATO má takmer 15-tisíc tankov. Medzi najlepšie kúsky patria nemecký tank Leopard 2, americký tank Abrams, britské tanky Challenger 2 alebo francúzske tanky Leclerc. Ruská federácia má 13-tisíc tankov vrátane rezerv. Tie tvoria takmer 10-tisíc tankov T-72. Ďalej sú to stroje T-80 a T-90. Majú aj staré tanky T-55.

Od tanku ľahšou technikou sú bojové obrnené vozidlá určené k palubnej podpore pechoty. Bojových vozidiel má Severoatlantlatická Aliancia požehnane. NATO má takmer 116-tisíc bojových obrnených vozidiel. Medzi tie najlepšie obrnené vozidlá patria nemecká PUMA, LYNX a americký Bradley Ruská federácia má iba 16 000 obrnených bojových vozidiel. Tento počet tvoria vozidlá BMD a BMP všetkých generácii.

Čo sa týka M-RAPOV NATO ich má takmer 20-tisíc, počet M-RAPOV Ruskej federácie je polovičný. Tie tvorí rodinka TYPHOONOV rôznych verzíí, ku príkladom TYPHOONOV patria KAMAZ a URAL.

Hlavnú palubnú podporu na bojiskách podporuje delostrelectvo. Severoatlantlantická Aliancia má 9102 kusov delostrelectva. Tento počet tvorí nemecké PZH 2000, slovenské ZUZANY 2, americké PALADINE a poľské AHS CRABY. Naproti tomu Ruská federácia má 5000 ks delostrelectva. Tento počet tvorí 2S33, 2S35 Koalícia-SV

Severoatlantická aliancia má 2792 rakiet. Predstaviteľom rakety NATO je americký M270 MLBS. Ruská federácia má zhruba 3400 rakiet, hlavným predstaviteľom rakety Ruskej federácie je raketa BM-27 URAGAN čí TOS-1.

Vojenské letectvo je neodmysliteľnou zložkou modernej armády. Jeho úlohou je zabezpečiť bezpečnosť vzdušného priestoru nad vlastným územím. Severoatlantická aliancia disponuje 21-tisíc lietadiel všetkých typov, vojenské vzdušné sily Ruskej federácie majú okolo 4600 lietadiel.

Čo sa týka stihačiek, tak NATO má 4600. Príkladom stihačky je americká Lockheed Martin F-35 Lighting II. Ruská federácia má stihačiek zásadne menej okolo 1200. Príkladom stiháčky Ruskej federácie je SUCHOJ SU-27.

Čo sa týka bombardérov, tak NATO má 158. Príkladom bombardéra NATO je BOEING B-52 STRAFOBTRESS. Vojenské letectvo Ruskej federácie má okolo 120 kusov bombardérov. Významným predstaviteľom bombardéra Ruskej federácie je TUPOLEV TU-160 BLACKJACK.

Čo sa týka vrtuľníkov, tak NATO má 8475. Predným predstaviteľom vrtuľníka NATO je americký AH-64 APACHE BELL AH-1Z VIPER. Ruská federácia má 1543 vrtuľníkov. Najznámejším vrtuľníkom Ruskej federácie je MIL MI-24.

Čo sa týka dopravných lietadiel, tak NATO má 1446. Najznámejším dopravným lietadlom je americký C-5M SUPER GALAXY. Ruská federácia má okolo 500 dopravných lietadiel. Najznámejším dopravným lietadlom Ruskej federácie je ANTONOV AN-J24.

Severoatlantická aliancia má cez 12000 dronov , Ruská federácia má 4000 dronov.

Nemenej dôležitý je počet letísk, na ktorých armády majú operovať. Severoatlantická aliancia má okolo 18-tisíc letísk, zatiaľčo Ruská federácia má iba 1214 letísk.

Poslednou doménou bude voda, číže námorné sily. Aj na vode je Severoatlantická aliancia pripravená poriadne zatopiť a to aj vďaka Spojených štátov amerických v NATO, práve ony majú najsilnejšie namorníctvo na svete. Severoatlantická aliancia má k dispozícii celkovo 2030 lodí všetkých kategórii. Námorníctvo Ruskej federácie má iba 400 lodí.

Čo sa týka lietadlových lodí, tak NATO má 29. Ruská federácia má iba 1 lietadlovú loď pod názvom ADMIRAL Kuznecov.

Čo sa týka vojnových lodí, tak NATO má 325. Tento počet zahŕňuje fregaty, križníky. Najpokročilejšou vojnovou ľodou NATO je USS ZUMWALT ( DDG-1000). Ruská federácia má iba 109 vojnových lodí.

Pod hladinou operujú aj ponorky. Tých má NATO prekvaplivo viacej. NATO má 149 ponoriek. Najznámejšou ponorkou NATO je trieda ASTUTE. Ruská federácia má iba 68 námorných ponoriek. Príkladom ponorky Ruskej federácie je ponorka PROJEKT 885 YASEN.

Všetky aliančné lode môžu vyžiť 222 prístavov po celom spojeneckom území. Ruská federácia má k dispozícii len 8 prístavov.

Ruská federácia predbehla NATO v len niektorých položkách a to v jadrových hlaviciach a raketových vozidlách.

Video nezahŕňovalo úroveň vycvičenosti vojakov, techniky a podobne.

1. Aký je obsah videa s názvom Pravda o členstve v Severoatlantickej aliancii a Organizácii Spojených národov?

V poslednom čase sme na Slovensku zaznamenali extrémne prudký nárast expertov nielen na vývoj pandémie, ale aj na národnú bezpečnosť, globálnu geopolitickú situáciu s maximálne detailným prehľadom o každom jednom presune vojenskej techniky v celom svete. Na základe toho, že videli jednu mapku popísanú v skicári. Bez toho, aby vôbec vedeli, kto ju vlastne urobil. Ľudí vie rozhádzať hocičo a dianie vo svetovej politike obzvlášť.

Vo videu bolo povedané zopár faktov o NATO a OSN. Vo videu boli vyvrátené mýty o týchto dvoch organizáciách. Tieto 2 organizácie zohrávajú dôležitú rolu vo svetovom dianí.

Vo videu bolo povedané prečo vôbec vznikli, čo je ich hlavnou úlohou a ako sa im darí napĺňať túto úlohu.

NATO je North atlantic treaty organization, čo po slovensky znamená Organizácia Severoatlantickej zmluvy. Táto organizácia vznikla v roku 1949 vo Washingtone. Najdôležitejšou úlohou tejto organizácie je vzájomná obrana jednotlivých členov prostredníctvom vojenských síl. To v jednoduchosti znamená, že v prípade, ak bol akýkoľvek člen napadnutý a je jedno, čí je to Maďarsko alebo Kanada všetky ostatné štáty sa zaviazali, že mu prídu na pomoc a budú ho brániť. Keď zrátame vojenské výdavky, ktoré dávajú do svojej obrany všetky krajiny sveta dokopy, tak štáty NATO tvoria z toho až 70 percent. V súčasnosti má Aliancia 30 členov a to USA, Kanadu, väčšinu Európy, čí Turecko v ktorých spolu žije miliarda obyvateľov. Všetky členské štáty majú na zasadnutiach a rokovaniach rovnaké slovo a rozhodnutia sa prijímajú konsenzom, číže jedným spoločným súhlasom. Pokiaľ krajina s nejakým rozhodnutím nesúhlasí, môže ho zablokovať. Nie je pravdou, že silnejšie a väčšie krajiny diktujú tým slabším čo majú robiť a s akými rozhodnutiami majú súhlasiť. Na chod celej organizácie sa skladajú samozrejme všetky členské štáty. Z celkového rozpočtu Aliancie platí Slovensko približne pol percenta. Okrem toho členské štáty sa zaväzujú investovať do rozvoja a modernizácie svojej armády vo výške 2 percent hrubého domáceho produktu. Aj keď väčšina krajín to nedodržiava. Toto však nie sú peniaze, ktoré posielajú priamo do NATO, ale investujú ich do vlastnej armády. Doteraz sa vedú mnohé diskusie o tom, čí je to veľa alebo málo. Faktom však ostáva, že ak by sme chceli mať veľkú a kvalitnú armádu, stálo by nás to oveľa viac. Členstvo má pre také malé krajiny ako Slovensko obrovský význam, pretože v prípade napadnutia sa nemusíme spoliehať len na našu armádu, ale armády všetkých členov. Na druhej strane zvyšovaním počtu členov sa teoreticky zvyšuje aj šanca, že štáty budú zatiahnuté do nejakého konfliktu jedného členského štátu.

Organizácia spojených národov je najväčšou organizáciou na svete. V súčasnosti je počet členov 193, čo je takmer každá krajina na tejto planéte. Vznikla po druhej svetovej vojne ako reakcia na tento hrôzostrašný a najkrvavejší konflikt v dejinách. Keďže v celej histórii ľudstva skôr mier prerušoval vojny a nie naopak, úloha tejto organizácie je jednoznačná a to udržať mierové spolunažívanie medzi krajinami. Myšlienku celého tohto projektíku skvelo zhrnul, Nór Dag Hammarskjold a ten povedal, OSN nebola vytvorená, aby vyniesla ľudstvo do neba, ale aby ho uchránila od pekla.

Štruktúru celej OSN tvorí viacero hlavných orgánov, medzi nimi napríklad Valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie je akýsi svetový parlament, v ktorom sú zahrňute všetky štáty a riešia sa v ňom všetky veci. Každý štát bez ohľadu na silu, bohatstvo a veľkosť má jeden jediný hlas. V súvislosti s Valným zhromaždením sa spája aj niekoľko bizárnych momentov. Napríklad, keď venezuelský prezident nazval toho amerického prezidenta diablom, keď kubánsky prezident Fidel Castro natiahol prejav z predpísaných 15 minút na 4 hodiny, ďalej protestný odchod viacerých delegátov počas vystúpenia prezidenta alebo keď George Bush požiadal počas dôležitého rokovania o prestávku na záchod. Udržiavanie mieru má na starosti tzv. Bezpečnostná rada. Táto Bezpečnostná rada má 10 dočasných a 5 stálych členov, ktorými sú Spojené štáty americké, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko. Keď sa jej členovia na niečom dohodnú, je to záväzné pre všetky členské štáty, v istých prípadoch aj pod hrozbou sankcií alebo použitia vojenskej sily.

Ďalším dôležitým orgánom OSN je Medzinárodný súdny dvor, ktorý rieši právne spory medzi štátmi, takže niečo ako súdna sieň medzi krajinami. Jeho služby využilo napríklad aj Slovensko, keď sa od roku 1993 spolu s Maďarskom súdilo o sústavu vodných diel Gabčíkovo.

Okrem týchto orgánov je s Organizáciou spojených národov spojených 40 organizácii, ktoré sa venujú mnohým špecializovaným témam. Napríklad týmito organizáciami sú UNESCO, ktoré rieši ochranu kultúrneho dedičstva, UNICEF, ktorý sa zameriava na pomoc deťom alebo Svetová zdravotnícka organizácia.

Tak ako Slovensko má najvyšší zákon teda ústavu, podľa ktorej sa musí vždy riadiť, aj OSN má svoju ústavu, ktorá sa nazýva Charta OSN. Každý štát, ktorý je jej členom musí dodržiavať všetky pravidlá a zásady bez ohľadu na to, čí je napríklad India alebo Haiti. Tak ako NATO aj OSN je financovaná členskými štátmi podľa presne stanovených podmienok. Každý Slovák prispieva OSN približne 2 eurá ročne. Za to Nemec, Japonec , Brit či Američan približne 10 dolárov. Pre niekoho je to veľa, pre niekoho zase málo. Všeobecne platí, že aj to najdrahšie rokovanie je lacnejšie ako najlacnejšia vojna.

Vo videu prišla zásadná otázka, na čo nám je OSN a čo vlastne robí. Predovšetkým sa snaží riešiť naliehavé problémy vo svete, ktoré sa týkajú všetkých, ale nikto ich nedokáže vyriešiť sám. Napríklad takými problémami sú klimatická zmena, pandémie, živelné pohromy, vojny či terorizmus. Všetko problémy, ktoré nepoznajú hranice doslova. Veľkým úspechom je aj zastavenie pandémii viacerých smrteľných chorôb medzi nimi napríklad kiahne, ktoré sa podarilo vyhubiť úplne. Azda najväčší úspech OSN je, že od jej vzniku sa nezopakoval žiaden celosvetový konflikt. Samozrejme aj napriek týmto faktom je čo zlepšovať. OSN je niekedy kritizovaná pre svoju neefektivitu a pomalosť riešenia mnohých prúserov. Vo svete stále existujú mnohé hrozby ako konflikty, terorizmus, migračné krízy, ktoré sa doteraz nepodarilo vyriešiť. Hoci tu máme mnoho odborníkov.

Vo videu bolo vysvetlené v čom sa OSN a NATO líšia. NATO je vojensko-politická organizácia s cieľom kolektívnej obrany, kiež to OSN má oveľa širšie zameranie.

Ak je jeden zo štátov napadnutý, OSN sa snaží konflikt riešiť dostupnými prostriedkami, ktorých nasadenie zvyčajne trvá dlho.

Ak je jeden zo štátov NATO napadnutý, NATO mu garantuje, že by mu ostatné členské krajiny mali prísť na pomoc.

Od vzniku OSN niektoré členské štáty viedli medzi sebou vojny. Od vzniku NATO nemali členské štáty žiadny otvorený vojenský ozbrojený konflikt.

V OSN najdôležitejšie rozhodnutia prijíma Bezpečnostná rada, v ktorej je len zopár štátov. V NATO hlasujú všetci členovia spoločným konsenzom.

Členstvo Slovenska v NATO sa dá vnímať takým doplnkom ku členstvu OSN a nijako sa s ním nevylučuje.

Čí považujeme členstvo Slovenska v NATO a OSN je samozrejme pre každého osobný názor, ktorý mu nikto nemôže uprieť.

Ak by sme si chceli vytvárať názor na túto tematiku, tak by sme mali ho vytvárať na základe overených, pravdivých informácii.

V poslednom čase koluje internetom obrovské množstvo vymyslených mapiek, ktoré strašia štvrtou svetovou vojnou a nastolením globálnej diktatúry. Vždy, keď na to natrafíme na internete overme si, kto stojí za daným článkom a fotkou, či to nie je nejaký anonym, z akých zdrojov čerpá informácie a čo tejto konkrétnej téme píšu iné média. Do pár minút môžeme zistiť, čí sme nenaleteli nejakým podvodníkom a ušetriť si tým kopu starostí a zbytočných nervov. Overovaniu zdrojov sa youtuber venoval v mnohých predošlých videách.

1. Aký je obsah youtube videa s názvom: Najhorší scenár: Čo by bolo keby NATO bolo napadnuté

Posledný rok nám ukázal, že hrozba vojenského konfliktu visí na vlásku. Razom je téma obrany témou každého člena NATO. Hrozba vojenského konfliktu ešte nabrala väčší spad v utorok 15.novembra 2022, to bol deň, ktorý nám prebudil tie najhoršie obavy, že celkom bez servítiek začína 3.svetová vojna . Na územie Poľska dopadli dve balistické rakety, za ktoré zaplatili dvaja poľskí občania vlastným životom. Média mali v tej chvíle jasno. Za útokom stojí Putinovo Rusko.

Vo videu bolo povedané o tom, že aké kroky by podniklo NATO v prípade napadnutia, aké jednotky by boli povolané v prípade napadnutia a aké dopady by to nieslo pre Slovenskú a Českú republiku.

Korene Severoatlantickej aliancie siahajú do roku 1949. To, že organizácia vznikla krátko po druhej svetovej vojne nie je náhoda. Jej založenie bolo kvôli hrôzostrašnému dopadu nacistickej agresie, ktorá zapríčinila stratu vyše 72 miliónov ľudských životov. Cieľom NATO je zabrániť obdobnému konfliktu.

NATO si pamätá búrlivejšie, ale aj pokojnejšie časy. NATO si pamätá tzv. Karibskú krízu v roku 1962, kedy osud ľudstva visel doslova na pár sekundách. Začatie atómovej vojny medzi NATO a Sovietskym zväzom totiž nechýbalo veľa. Našťastie v čase o 5 minút 12 sa situácia upokojila. Vnútorná nenávisť medzi Ruskou federáciou a NATO stále zotrváva. Youtuber má pocit, že stále je vo vzduchu cítiť oheň vojny. Youtuber sa spýtal básnickú otázku, čí je NATO pripravené čeliť prípadnému útoku?

NATO sa na najhoršie scenáre preventívne pripravuje.

Každý prijatý člen do NATO sa zaväzuje plniť určité povinnosti, ktoré majú udržať Alianciu efektívnou. Medzi také povinnosti patria plnenie 2 % HDP na obranu, udržiavanie štandardov NATO v podobe vycvičenosti vojakov

V Aliancii sa myslí aj na prípadný ostrý konflikt. K ohrozeniu obyvateľstva by malo zabrániť 8 vysunutých bojových skupín zaistených po celej linií východnej hranice. Bolo by tam okolo 10-tisíc spojeneckých vojakov. V jednej tej vojenskej skupine Česká republika dokonca velí.