Júl – charakteristika mesiaca

Júl – charakteristika mesiaca

Chladný júl celé leto ochladí.

1. je pre každého žiaka prelomový dátum. Začínajú sa najdlhšie prázdniny. Pre každého rodiča starosť navyše: čo s deťmi, keď nechodia do školy a na krúžky?
My trávime prázdniny na cestách po Slovensku. Na Orave máme babku, v Prievidzi krstné mamy.
5. Cyril a Metod: solúnski bratia, tvorcovia prvého staroslovienského písma a zakladatelia jedného z prvých 4 svetových liturgických jazykov. Na naše územie prišli v r. 863.
25. Teplý Jakub, studené Vianoce. Ak bude slnce na deň Jakuba, na tuhú zimu bude žaloba.
26. Ak je pred Annou pekne, je po Anne mrzko.

Slávka má narodeniny.

Príroda v júli Na Žitnom ostrove je už pomaly po žatve, no na väčšine polí obilie práve dozrieva. Archeológovia zistili, že korene existencie našej pšenice siahajú až do doby 10 000 rokov p. n. l. a nálezisko možno označiť za kolísku pšeničnej kultúry: južné svahy Kurdistanu (dnešný severný Irak) a Kaukazu.
Podobnú históriu má aj náš jačmeň, ktorého kultúra sa odhaduje na 12 000 rokov. Jeho pôvod siaha do južnej Číny a Afganistanu.

Raž má na našom území najzápadnejší výskyt na svete (západní Európania a Američania ražný chlieb bežne nepoznajú). Raž sa pestuje od Álp a Škandinávie až po Sibír.

Najmladším obilím je asi ovos. Hoci Rimania už ovos poznali, svoje kone kŕmili jačmeňom; ovos považovali za nevítanú burinu – barbarské obilie Germánov. Germáni však prebrali ovsenú kultúru od Slovanov, ktorí si v čase hladu z ovsa varili kašu.

Dozrievanie obilia je zložitý proces a poľnohospodári rozlišujú botanická a technickú zrelosť. Botanická zrelosť je stav, keď semená stratia schopnosť živiť sa z materskej rastliny. Technická zrelosť má 3 etapy:

1. mliečna zrelosť – zrno je ešte zelené a po stlačení prstami z neho vyteká biela šťava, 

2. žltá zrelosť – zrná majú tvar a veľkosť zrelých obiliek, sú tuhé ako tvrdý vosk, nechtom do nich môžeme vyryť ryhu, alebo ich ohnúť. Na prireze nevidno ani stopu zeleného pletiva – toto je správny čas na žatvu. Úplnú zrelosť obilie nesmie nadobudnúť na poli, inak by poľnohospodári dosiahli len straty. V úplnej zrelosti sú zrná na priereze múčne alebo sklovité, celkom suché a tvrdé, nedajú sa stlačiť, ani ohnúť nechtom,

3. mŕtva zrelosť – zrno je už také tvrdé, že sa nedá ani rozhrýzť, klasy sa rozpadávajú a zrná vypadávajú.
Žatva obyčajne začína kosením raži, niekde ju predbehne jačmeň – najmä ten pivovarský treba dôkladne strážiť, potom nasleduje pšenica a napokon ovos.

Leto je aj časom plazov – živočíchov s premenlivou telesnou teplotou, ktoré sa rady vyhrievajú na slniečku. Zo všetkých plazov žijúcich na našom území je pre človeka nebezpečný len jeden druh – vretenica severná (Vipera berus). Had uštipne, len keď sa cíti ohrozený, alebo ho človek pristúpi.

Hady majú viečka zrastené priehľadné a nikdy nemôžu zavrieť oči. Jašterice majú viečka pohyblivé a oči môžu zavierať. Hady majú na brušnej strane len jeden rad šupín, no jašterice majú niekoľko pozdĺžnyc radov holých šupiniek. Aj podľa týchto dvoch výrazných odlišností môžeme bezpečne rozoznať našu beznohú jašteričku: slepúcha lámavého. Slepúch je zvláštny živočích a v zajatí sa dožil pozoruhodných 46 rokov. Medzi najväčšie jašterice u nás patrí jašterica zelená ako typický obyvateľ južného a stredného Slovenska. V Nízkych Tatrách zas žije drobná jašterica živorodá.

V lete vrcholí sezóna zberu liečivých byliniek, lesných plodov a húb. V lete sa všetky živočíchy vyznačujú nesmiernou aktivitou. Hmyz, mravce, včely, vtáky, drobné i veľké cicavce, všetci sa snažia nakumulovať čo najviac energie na prežitie nastávajúcej zimy.