Dr. gen. Milan Rastislav Štefánik (1880 - 1919) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády, prvý minister vojny ČSR, organizátor česko-slovenských légií a hlavný zakladateľ Československej republiky
V roku 1870 si zvolili za prvého farára v Košariskách Pavla Štefánika z Krajného. Uprostred Košarísk, pod Plačkéch Úbočou vyrástol z mozoľov a potu prostých ľudí kostol s vysokou vežou a priestrannou farou.
Nový duchovný pastier pestoval u
kopaničiarov národného ducha. Rovnako vychoval aj svojich 12 detí. ( Tri deti sa nedožili dospelosti ).
Keď mu 21.júla 1880 porodila
manželka Albertína syna Milana, ktorému do matriky prípísali druhé meno Rastislav, netušil, že z malého chlapca raz vyrastie jedna z
najvýznamnejších postáv dejín slovenského národa.
Základné vzdelanie sa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi dostalo v cirkevnej ľudovej škole v Košariskách. Žiak bol pilný, príkladný, zaujímali ho najmä vedy fyzické a matematické. Učiteľ Martin Kostolný, absolvent učiteľského ústavu v Revúcej, bol s ním nadmieru spokojný.
Chudobný ale nesmierne pracovitý Milan Rastislav Štefánik
absolvoval Karlovu univerzitu v Prahe. Jeho životnou láskou sa stala astrónomia – pozorovanie vesmírnych telies. Aj preto sa rozhodol odísť do
Paríža.
Úspešne sa prebíjal v cudzom svete, lebo sa prebiť chcel. Za hviezdami a poznaním precestoval takmer
celý svet. Viackrát vystúpil na najvyší vrch Európy Mont Blanc. Rád navštevoval Tahiti a okolité ostrovy v Tichom oceáne. Nech však bol
kdekoľvek, pre svoj národ slovenský, väznený v Rakúsko-Uhorsku, pracoval vždy naplno.
Štefánikove smelé plány prerušil požiar prvej svetovej vojny. Ako francúzsky letec, neskôr ako generál a politik, bojoval za rozbitie Rakúsko-Uhorska. Z českých a slovenských zajatcov organizoval v Rusku, Francúzsku a Taliansku vojenské odiely - légie. Spolu s Tomášom Garique Masarykom a Eduardom Benešom sa zaslúžil o vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov Československej republiky.
Dlho očakávaný návrat generála M.R.Štefánika do novovytvoreného Československa vyústil v tragédiu. Spolu s tromi talianskými letcami zahynul pádom lietadla v Ivánke pri Dunaji dňa 4.mája 1919.
Pohreb obetí katastrofy v rodných Košariskách sa premenil na celonárodné smútočné zhromaždenie. Generála a jeho druhov viezli z kostola, kde bol krstený, po historickej ceste na vrchol skalnatého Bradla.
Stavbu postavili v rokoch 1927-28 z bieleho vápenca – travertínu zo Spiša. Patrí medzi najvýznamnejšie a najzaujímavejšie pomníkové stavby v Európe.