Antonín Novotný

Antonín Novotný

1. Kedy sa narodil a kedy zomrel Antonín Novotný?

Antonín Novotný sa narodil 10.decembra 1904 a zomrel 28.januára 1975.

1. Kde sa narodil a kde zomrel Antonín Novotný?

Antonín Novotný sa narodil v Letňanoch pri Prahe a zomrel v Prahe.

1. Aká bola národnosť Antonína Novotného?

Národnosť Antonína Novotného bola česká.

1. Aké bolo meno dieťaťa Antonína Novotného?

Meno dieťaťa Antonína Novotného bolo Antonín Novotný mladší.

1. Aké bolo meno manželky Antonína Novotného?

Meno manželky Antonína Novotného bolo Božena Novotná rodená Fridrichová

1. Aká bola politická strana, kde pôsobil Antonín Novotný?

Politická strana, kde pôsobil Antonín Novotný bola Komunistická strana Československa.

1. Kto bol Antonín Novotný?

Antonín Novotný bol česko-slovenský politik a štátnik.

Antonín Novotný ďalej bol vedúci tajomník krajského výboru Komunistickej strany Československa v Prahe, člen Ústredného výboru, člen predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, tajomník Komunistickej strany Československa, prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, poslanec Národného zhromaždenia, podpredseda vlády, prezident republiky a predseda Ustredného výboru Národnej fronty.

1. Aká bola mladosť Antonína Novotného?

Antonín Novotný sa vyučil strojnému zámočníkovi, potom pracoval ako remeselník.

Od roku 1921 bol Antonín Novotný členom Komunistickej strany Česko-slovenska.

Podľa zápisu v matrike vo februári 1921 Antonín Novotný vystúpil z cirkvi.

Jedinou zábavou Antonína Novotného bola telesná výchova, ale aj na ňu sa pozeral ako na politickú agitáciu.

Mal 21 rokov, keď viedol Komunistickú výpravu spartakiády do Brna.

Už v škole sa Antonín Novotný zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Fridrichovou. Tí dvaja strávili spoločne prakticky celý život, napriek tomu z ich súkromia sa nezachovalo prakticky nič- žiadne fotografie, žiadne denníky, žiadne dopisy.

V decembri 1929 sa oženil s Boženou Fridrichovou, v nasledujúcom roku sa im narodil syn Antonín. 

1. Aké bolo medzivojnové obdobie v živote Antonína Novotného?

V 20.rokoch 20.storočia bol Antonín Novotný funkcionárom komunistického telovýchovného hnutia.

V rokoch 1937-1938 bol Antonín Novotný krajským tajomníkom Komunistickej strany Československa v Hodoníne.

Po zákaze Komunistickej strany v roku 1938 pracoval Antonín Novotný ako remeselník vo vysočanskej Včele.

1. Aké bolo obdobie druhej svetovej vojny v živote Antonína Novotného?

Počas druhej svetovej vojny sa Antonín Novotný podieľal na ilegálnej činnosti Komunistickej strany Československa.

V rokoch 1941-1945 bol Antonín Novotný väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.

Tak ako k iným kapitolám svojho života sa nevracal, tak ani táto kapitola nebola výnimkou.

1. Aké bolo obdobie od roku 1945 do roku 1968 v živote Antonína Novotného?

Pre voľby do dočasného Národného zhromaždenia v roku 1945 bol Antonín Novotný umiestnený na kandidátke Komunistickej strany Československa ako 6. náhradník za Komunistickú stranu Československa, za poslanca zvolený zatiaľ nebol.

Poslancom sa stal po voľbách 1948 a poslancom zostal až do roku 1957, až do svojej voľby do funkcie prezidenta republiky.

Ako vedúci funkcionár dôležitej pražskej organizácie Komunistickej strany Československa mal významný podiel na udalostiach vo februári 1948 a na zavedení a upevňovaní komunistického režimu.

V období vnútrostranických čistiek a likvidácii Rudolfa Slanského začal jeho nástup do centra moci.

Novotného cesta na vyslnie začala na jeseň roku 1951. Do tohto času verejnosť o Novotnom nevedela prakticky nič, možno si ho mohli pamätať susedia z Letnaň.

6.septembra 1951 sa odohralo jedno z najdramatickejších zasadnutí Komunistickej strany Československa. Na tomto zasadnutí sa odohrá vystúpenie Gottwalda, ktorý oznámi odvolanie Slanského. Miesto neho stranu povedie 6 nových tajomníkov, medzi nimi bol aj Antonín Novotný. Z titulu jeho novej funkcie vyhovel požiadavkám Slanského vyšetrovateľom. Antonín Novotný od tohto času sa stal pravidelným návštevníkom sovietskeho veľvyslanectva v Prahe. Zásoboval sovietských ministrov informáciami, sťažoval sa na všetko- na ministrov, na predsedu vlády Antonína Zápotockého a svojich kolegov z predsedníctva strany. Pochopil princíp prežitia- mať vždy v chrbte moskovský vietor.

V septembri 1951 bol Antonín Novotný zvolený do nového ústavného organizačného sekretariátu a v decembri 1951 do politického sekretariátu a predsedníctva Ustredného výboru Komunistickej strany Československa.

Na konci februára 1953 sa uskutočnila recepcia na veľvyslanectve Sovietskeho zväzu v Prahe. Prezident Gottwald chce na tejto recepcii protestovať, že po odsúdení Rudolfa Slanského drží situáciu pevne v rukách. Len tak mimochodom sa obratí na miesto predsedu vlády Antonína Novotného.

 Gottwald doslova povedal:

 Niektorí súdruhovia podceňujú svoju pozíciu vo vláde a myslia si, že je to niečo druhoradé. Buď budeš robiť to čo ti prikážeme alebo hlavička pôjde dolu.

Urazený Antonín Novotný v tej chvíli opustí recepciu.

Nie dávno predtým dosadil Gottwald Antonína Novotného na miesto predsedu pre priemysel. Novotnému sa neľúbilo vo vláde, vedel, že centrum moci je v aparáte Komunistickej strany Českoslovvenska.

Po Gottwaldovej smrti nebola obsadená funkcia predsedu strany a v Československu začal vznikať klasický model komunistického režimu, v ňom prvý muž straníckeho aparátu je takisto prvým mužom v strane a tým pádom aj vo štáte.

Podieľal sa na nezákonnostiach v 50.rokoch 20.storočia, t.j. na zinscenovaných politických procesoch.

Prianie, aby sa stal Antonín Novotný hlavou štátu vyslovil sám sovietsky vodca Nikita Chruščov, ktorý mal pre Novotného zvláštnu slabosť- československý politik mu totiž dosť možno pripomínal samého seba.

Navonok by sa zdalo, že tí dvaja muži nemôžu byť ani rozdielnejší. Na jednej strane plešatý, obtloustlý a hedonicky pozerajúci Chruščov, na druhej strane vždy starostlivo učesaný asketa Antonín Novotný.

Nikita Chruščov sa zapísal do pamäti širokých más, tým, že na pôde Organizácie národov mlátil vlastnou vyzutou topánkou do rečníckeho pultu.

O Antonínovi Novotnom sa medzi ľudmi tradovalo, že bol na Valnom zhromaždení OSN zvolený najpeknejším štátnikom sveta.

Napriek tomu si však boli niečím podobný. A síce tým, že boli veľmi opatrní.

Podľa Bovta Antonín Novotný bol trochu podobný Chruščovovi v tom, že to bol úzkoprsý človek.

Namiesto premyslených reforiem sa obaja vydali obvyklou cestou sovietskeho modelu zaplátania dier. 

Vzájomná náklonnosť Chruščova a Novotného bola daná možno tým, že ani jeden z nich nebol založený ako liberál a napriek tomu však obaja cítili, že je potrebné nejako uvoľniť pomery.

Do vysokej funkcie sa Antonín Novotný dostal kvôli dobrým vzťahom s Klementom Gottwaldom a možno kvôli svojej intelektuálnej nedostačnosti, behom straníckych čistiek nikomu príliš nevadil.

V Československu v tej dobe panoval možno najtvrdší stalinský režim zo všetkých krajín východného bloku a na rozdiel od Poľska a Maďarska tu Chruščov prejav o Stalinových zločinoch nevyvolal žiadne revolučné pnutie. To prišlo až po Novotného nástupu.

Paradoxne preto, že si spolu s Novotným Chruščov neprial revolučné pnutie, ale nakoniec toto revolučné pnutie umožnil.

Antonín Novotný ešte viac ako jeho predchodcovia prisahal na marxizmus a leninizmus.

Nikdy nemal žiadne iné ciele ako oddane slúžiť Komunistickej strane a aj vďaka tomu sa stal prezidentom.

Po smrti Antonína Zápotockého nastúpil do funkcie prezidenta republiky muž, ktorý bol najvyšším úradníkom v krajine a nikto nevedel čo od neho môžu čakať.

Antonín Novotný a Antonín Zápotocký sa príliš v láske nemali a definitívne na seba narazili v roku 1954.

Prezident Antonín Zápotocký svojimi návrhmi na zmiernenie kolektivizácie ohrozuje jednotu Komunistickej strany. Novotný sa rozhodol konflikt zosilniť a hlavne ho preniesť na sovietsku pôdu. Z moskovských jednaní v apríli 1954 odišiel Zápotocký jednoznačne porazený.

U nich dvoch to fungovalo tak že Novotný rečnil a Zápotocký poslúchal a stalo sa tak aj 1.mája 1955.

Novotný doslova na tomto prvomájovom sprievode povedal:

Oslavujeme 10.výročie založenia ľudodemokratickej republiky a spomíname 10.výročia oslobodenia našej vlasti nepremožiteľnou sovietskou armádou, ktorá nášmu ľudu vyslúžila vytúženú slobodu.

Tieto prvomájové sprievody ovplyvnili udalosti, ktoré sa stali pre komunistickú vládu čím ďalej neschodnejšie. Signály z Moskvy naznačovali, že Stalin v Moskve prestával byť v kurze. Tak po odhalení pamätníka Stalina Novotný, Zápotocký a Široký stali stranou a v ich tvárach bola vidieť neistota.

Stalinov kult osobnosti padol rok po odhalení pamätníka.

V tom období myšlienky všetkých sovietskych ľudí sa obracali ku Moskve, kde sa schádzali delegáti 20.zjazdu najlepšieho hospodárstva sveta. Už po príchode na zasadnutie Novotný vycítil, že niečo je vo vzduchu. Prezieravo zo svojho referátu vyškrtol všetky myšlienky o Stalinovi. Na konci zasadnutia sovietsky najvyšší tajomník preniesol časť stalinových zločinov. Na vlastné uši si ich mohli vypočuť iba sovietski delegáti. Šéfovia satelitných krajín ich dostali písomne ako prísne dôverný materiál. Antonín Novotný presne pochopil, čo Chruščov teraz potrebuje. Potrebuje opatrnú destalinizáciu bez toho, aby sa siahlo na režim.

V roku 1956 vypukli protikomunistické protesty v Poľsku a v Maďarsku, v Československu bol pokoj.

Tamojší redaktor hlásil správu doslova:

Maďarska vláda Jánosa Kadára požiadala vládu sovietskeho zväzu o pomoc. Sovietske jednotky zlikvidovali kontrarevolúciu.

Viac ako po roku po 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa rozhodli moskovskí jastraby Chruščova zvrhnúť. Nemohli mu zabudnúť, že otvoril pandorýnu skrinku a zohavil Stalina. V kritickej chvíli údajne Novotný Chruščova podporil a vrátil pomer síl v jeho prospech. V tej dobe boli Antonín Novotný a Nikita Chruščov nerozluční priatelia.

Hneď v júli 1957 Nikita Chruščov navštívil Československo. Nikto z povinne jasajúcich ľudí zrejme netušil, prečo toľká sláva. Nebolo to žiadne významné výročie, len obvyklé oslavné prejavy a nakoniec obecné komuniké. Chruščov vedel prejaviť poslušnosť svojmu spojencovi a uistiť ho svojou podporou. Obaja hlavní predstavitelia sa stali hlavnými hrdinami tejto šou. V pozadí skromne pritlieskaval prezident Zápotocký.

V novembri 1957 Československá komunistická delegácia išla osláviť do Moskvy 40.výročie boľševickej revolúcie.

O Zápotockého smrti tamojšia Československá tlač informovala doslova:

Ústredný výbor Komunistickej strany Československa a vláda Československej republiky oznamuje v hlbokom smútku všetkému Československému ľudu, že v stredu 13.novembra 1957 o 5 hodine ráno skonal člen ústredného pera Komunistickej strany Československa, prezident republiky, súdruh Antonín Zápotocký.

Otázku nástupcu Chruščov vyriešil ešte v Moskve. Prezidentom sa stane jeho dobrý priateľ, súdruh Antonín Novotný. Horkú pilulku musel vtedy zhĺtnuť Slovák Viliam Široký. V Prahe sa tlačili fotky Viliama Širokého ako prezidenta republiky. Ochranka bola pripravená vyzdvihnúť Širokého v jeho vládnej víle v Troji. Nakoniec sa išlo do Letnan. Zrazu sa obrovská moc sústredila do rúk jedného človeka. Dňa 19.novembra 1957 sa Antonín Novotný stal prezidentom Československa, keď za neho hlasovalo všetkých 353 prítomných poslancov Národného zhromaždenia.

Na hrade sa ordinovalo v pondelok, stredu a piatok. Mimo toho musel zvládnuť všetkú agendu vrátane diplomatických návštev. Antonín Novotný bol celý život asketa a zostal asketou aj vo funkcii prezidenta.

Na prelome 50.až 60.rokov si Antonín Novotný mohol pripadať ako víťaz aj na medzinárodnej scéne.

Jedinému človekovi, ktorému Antonín Novotný veril bol Jiři Hendrych. Prezidentská mzda bola v tom čase 240 000 KSČ mesačne. Neskôr podpísal výnos, ktorý znižoval plat na 180 000 KSČ mesačne. Chcel mať ešte nižší plat, ale u členov Komunistickej strany Československa vzbudil touto myšlienkou značné pobúrenie. Priemerný plat remeselníka bol v tom čase okolo 1000 KSČ.

Do začiatku 60.rokov 20.storočia brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie.

Novotného sebadôveru narástla do tej miery, že oznámil dobudovanie socializmu v Československu.

V roku 1960 navštívili Nikita Chruščov a Antonín Novotný Spojené štáty americké. Spolu s ostatnými súdruhmi celého sveta vystúpil na valnom zhromaždení OSN. Prezident sa vo svojom prejave držal svojich obľúbených tém a to mier, socializmus a imperializmus.

Novotný v Chruščovovi sa stál tieňom.

V roku 1960 vyhlásil Antonín Novotný rozsiahlu amnestiu a na slobodu sa dostalo mnoho odsúdených z politických procesov z 50.rokov.

Na slove socialisticky Antonínovi Novotného záležalo tak, že tento pojem zahrnul do československej ústavy. Domnieval, že jeho historickou úlohou je zavŕšiť komunistickú premenu v krajine. Jeho politický vzostup bol nenápadný, ale vytrvalý. Na verejnosti vystupoval nerád, ale oveľa častejšie sa stretával so svojimi súdruhmi. A niekedy to vypadalo, že to zo všetkého najradšej má pionierov.

Dňa 13. až 14. januára 1960 na zasadnutí vtedajšieho Ústredného výboru Komunistickej strany Československa aktívne presadil schválenie novej Ústavy, tzv. socialistickej, ktorá nahradzovala Ústavu z 9.mája 1948.

V praxi to znamenalo ďalšiu centralizáciu a osekanie slovenských právomoci.

Antonín Novotný často hovoril pred obrovským publikom. Všetci tí ľudia boli nútení počúvať nekonečné výplody straníckeho aparátu, ktorý monotónnym hlasom prednášal prvý tajomník.

Návrh ústavy čítali v tom čase milióny pracujúcich. Svoje pripomienky vyslovili v celonárodnej diskusii, akýto presvedčivý dôkaz o sile našej demokracie.

9.apríla 1960 schválilo Národné zhromaždenie novú územnú organizáciu štátu spočívajúcu v zlučovaní okresov a znižovaní počtu krajov.

5.až 7.júla 1960 na celoštátnej konferencii Komunistickej strany Československa Antonín Novotný v hlavnom prejave konštatoval víťazstvo socializmu.

11.júla 1960 Národné zhromaždenie schválilo túto novú tzv. socialistickú ústavu. Tým bol tradičný názov Československá republika zmenený na Československá socialistická republika a bol zavedený i nový štátny znak.

Vo chvíli, keď bola schválená ústava v roku 1960 a Československo sa považovalo za socialistickú krajinu, šlo v podstate o centralistické riadenie takzvaný demokratický centralizmus.

Počas jeho vykonávania funkcie prezidenta výkonnosť ekonomiky neustále klesala musel hľadať ďalšie východiská v tejto oblasti.

Aparát Komunistickej strany Československa dával čím ďalej väčšiu kontrolu nad ľuďmi, ktorí ho obklopovali. Jeho pravou rukou v tomto smere bol minister vnútra Rudolf Barák.

Za Barákovej éry 17.novembra 1960 sa uskutočnila posledná politika poprava v Československu, bol to protikomunistický odbojár Vladivoj Tomek. Prezident republiky o žiadosť o milosť nevyhovel.

Navonok panovala medzi Novotným a Barákem harmónia, v skutočnosti Barák postupne začal Novotnému prerastať cez hlavu. Minister vnútra Barák zvažoval možnosť, že Baráka vystrieda v oboch najvyšších funkciách. Svojho šéfa navyše silno podcenil. V tej dobe štátna bezpečnosť sledovala celú rodinu ministra vnútra Baráka. Prezident rozhodol, že Barákov proces bude čisto kriminálny, nie politickou záležitosťou. Bol odsúdený na 15 rokov, mal šťastie, že sa už nepopravovalo.

Po Barákovom odsúdení bola väčšina Novotného súperov mimo hry, ale začali ho zamestnávať iné starosti.

Ukázalo sa, že jeho centralizovaný socializmus viedol Novotného do neriešiteľných situácii.

Novotného socializmus sa Československo snažilo vo svete prezentovať ako výkladnú skriňu socializmu. Bola vyhlásená nová hospodárska 5-ročnica s enormnými predstavami hospodárskeho rastu.

Milovník telesnej výchovy Antonín Novotný prežíval každých 5 rokov radostné chvíle. V roku 1960 si po prvý raz ako hlava štátu mohol vychutnať československú spartakiádu.

Na 22.zjazde Komunistickej strany Zväzu sovietskych socialistických republík v októbri 1961 totiž Chruščov znovu otvoril tému kultu osobnosti a Stalinových zločinov.

V roku 1963 sa zrutila tzv. tretia päťročnica ( 5-ročný hospodársky plán). 

V roku 1963 Antonín Novotný odvolal z funkcie predsedu vlády stalinistu Viliama Širokého a nahradil ho pragmatickejším Jozefom Lenártom.

Začala sa cesta k Pražskej jari v roku 1968.

Nie všetky prezidentove návraty domov boli radostné. 14.októbra 1964 sa Antonín Novotný dozvedel, že jeho priateľ a vzor Nikita Sergejevič Chruščov bol v Moskve zosadnutý. Jeho nástupcom sa stal Leonid Brežnev. Novotný sa osobné cítil ponížený.

Napísal Brežnevovi dopis v ktorom kritizoval zosadenie Chruščova. Neskôr svoje odvahy mohol ľutovať. Vzťahy medzi ním a novým sovietskym šéfom zostali chladné.

Dňa 12.novembra 1964 bol Antonín Novotný po druhýkrát zvolený za československého prezidenta. Ruku za neho zdvihlo všetkých 294 prítomných poslancov Národného zhromaždenia.

V decembri 1964 oslávil v pokoji 60.narodeniny, ale politicky nebolo čo sláviť. V tom roku začala veľká debata o Slovenskom národnom povstaní.

Verejne dostal slovo v tom období Gustáv Husák. Gustav Husák bol najväčším oponentom Antonína Novotného na Slovensku. Spočiatku to skúšal po dobrom. Novotnému poďakoval za amnestiu, ale zároveň žiadal okrem občianskej rehabilitácii aj stranícku rehabilitáciu. Nič takého nemal Novotný v úmysle. Prezidentova politika Husákovi neuveriteľne nahrávala.

Slováci nechceli byť iba zábavný prívesok Čechov. S kultúrou mal Antonín Novotný od polovice 60.rokov veľké problémy. Nedochádzalo mu, že aj malá liberalizácia politického systému spôsobí kultúrnu explóziu.

Malých divadelných scén si prezident moc nevšímal ďaleko viac ho zaujímal film. S manželkou Boženou si na hrade radi púšťali československé noviny. Na platná kín postupne prichádzali depresívne videá kolektivizácie.

Po pozretí nových filmov súdruh prezident liezol po strope.

Akousi spojkou medzi prezidentom Antonínom Novotnom bol režisér Prochádzka. Bol to kandidát ústredného výboru.

Vďaka tomu boli v roku 1965 prijaté reformné návrhy ekonóma Ota Šíka.

V roku 1967 chcel Novotný obnoviť tvrdší kurz, ale vzhľadom už k prebiehajúcemu procesu uvoľňovania bolo už neskoro.

Antonína Novotného sa značne dotkli tzv. strahovské udalosti na konci októbra 1967 a osobne sa pokúsil neúspešne hľadať so študentmi riešenie vzniknutej nespokojnosti.

Výstava Expo v Montreale bola posledným medzinárodným úspechom prezidenta Antonína Novotného.

V lete 1967 sa stretli v Prahe spisovatelia a naplno prejavili svoju nespokojnosť. Hendrych predčasne opustil zjazd so slovami: Všetko ste prehrali.

31.októbra 1967 došlo k protestu študentov, ktorí boli ubytovaní na Strahove u železnici. V tento deň bola prerušená celá elektrická energia v celom vysokoškolskom mestečku. Prislušníci štátu tento protest chceli zamedziť.

Okolo Antonínovi Novotnom sa postupne tvorila skupina súperov. Medzi najväčšieho súpera patril Alexander Dubček.

Tesne pred zasadnutím Ústredného výboru pozval Novotný do Prahy Leonida Brežneva. Brežnev predniesol známu formulku: To je Vaše dielo, to je Vaša vec.

V rokoch 1967-1968 bol ostro kritizovaný najprv vo vedení Komunistickej strany Československa potom na jar 1968 aj v širokej verejnosti.

Od jeho nástupu do vedúcej funkcie sa značne zmenila štruktúra straníckeho aparátu i vedenie. Prevládali v nej funkcionári, ktorí sa narodili okolo vzniku Československa a do Komunistickej strany Československa vstupovali väčšinou po skončení svetovej vojny. Predstavovali tak inú generáciu ako Antonín Novotný.

5.januára 1968 Antonín Novotný odstúpil z funkcie prvého tajomníka Ustredného výboru Komunistickej strany Československa.

Novotný bol po 14 rokoch odvolaný z funkcie prvého tajomníka. Rozhodujúci hlas proti nemu pridal jeho spojenec a osobný priateľ Jiři Hendrych.

Toho roku sa udiali veľmi podivné oslavy komunistického prevratu. Tlak na Antonína Novotného bol veľmi silný. Jeho posledné interview sa odohralo po telefóne.

22.marca 1968 Antonín Novotný odstúpil z funkcie prezidenta republiky. Na uliciach sa v ten deň nejasalo. Podľa prieskumu verejnej mienky 8 % Čechov a Slovákov ľutovalo, že Novotný odchádza. Novotný odchádzal s pocitom horkosti a zrady.

Bývalý prezident ešte chvíľu zostal bezradným členom Ústredného výboru. To bola najväčšia potupa pre člena strany a šéfa štátu. Keď odchádzal tak v Československu ľudia verili, že nachvíľu zavládne normálny život.

V apríli a máji 1968 bol zbavený všetkých zostávajúcich politických funkcii a odišiel z politického života a Antonínovi Novotnému bolo pozastavené členstvo v Komunistickej strane Československa. Vrátené mu bolo v období normalizácie v roku 1971, ale do politického života sa už nevrátil.

Podľa historika Pražská jar začala v 60.rokoch 20.storočia. Napríklad Oto Šík sa začína objavovať vo funkciách v rokoch 1958-1959. Významní ľudia 60.rokoch 20.storočia už boli v poradenských funkciách v 50.rokoch 20.storočia. Mlynár mal na starosti pripraviť reformu politického vládnutia.

Na prelome 60.rokov 20.storočia si komunisti vymysleli, že priemysel porastie o viac ako 40 percent a dokonca poľnohospodárstvo porastie za 5 rokov o 23 percent. Nakoniec mali z 23 percent len 1 percento a 5-ročnica sa im zrútila.

Oto Šík v tomto prípade musel prísť s nejakým riešením . Oto Šík príde s tým, že aby sa nám podarilo splniť tento cieľ, tak musíme zmeniť systém. Ekonomika sa musí demokratizovať.

Úskalie ekonomického problému bolo v tom, že hospodárenie nebolo produktívne. Ľudia nechceli pracovať, tak veľa ako sa po nich vyžadovalo, ale hlavne chceli mať viac peňazí a viac voľna, ale hlavne si užívať už konečne.

Generácia ľudí narodených v 60.rokoch 20.storočia vidí svet trochu inak ako generácia ľudí, ktorá si prešla vojnou.

Reforma 60.rokoch 20.storočia je reforma Antonína Novotného.

Počiatkom 60.rokov 20.storočia sa ľudia zbavovali Gottwaldovho mauzólea. Niektorí súdruhovia sa sťažovali na to, že to s nimi nebolo prejednané.

Počas celého Pražského jari sa ozývajú všetci tí konzervatívni obzvlášť na okresoch a krajoch. U Cisařa to bolo tak, že vystrelil rýchlo hore, ale mal aj veľký pád.

V roku 1966 bol 13.zjazd Komunistickej strany Československa a tento zjazd je zaujímavý dvoma vecami a to po prvé že Komunistická strana Československa by sa mala viacej venovať vedecko-technickému pokroku a odbornému vzdelávaniu.

Vedecko-technický pokrok si nakoniec zobral až Gustáv Husák počas normalizácie.

Novotný povedal počas zjazdu, že ak neurobíme reformy, tak Gustáv Husák nás vymetie.

Zlomový moment vo vývoji Československa je vtedy, keď Novotný sa dostane do banálneho problému so slovenskou reprezentáciou. Novotný bol namočený do sporu so slovenskými buržoáznymi nacionalistami.

Centralisti mali problém v tom, že Slováci v Československu chcú svoju vlastnú politiku. V Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa sa to spojí proti Novotnému na jeseň roku 1967.

V 60.rokoch 20.storočia sa československá spoločnosť postupne značne liberalizovala. Bola zavedená tzv. Nová hospodárska sústava, vznikali malé divadlá, bola nová vlna vo filme a začali byť vydávané výrazne slobodomyselné Literárne noviny.

V 60.rokoch 20.storočia pripustil Antonín Novotný vydávanie dovtedy zakazánej literatúry, verejnú diskusiu o ekonomike o marxistickej literatúre a dokonca kádrová politika sa zmenila.

Deti, ktoré mali režimu neprispôsobivých rodičov mohli ísť aspoň na strednú školu.

V občasných záchvatoch optimizmu Antonín Novotný sľuboval mladým ľuďom, že ony už budú žiť v komunizmu.

Celé 60.roky 20.storočia sa Antonín Novotný snažil Československo postaviť na nohy a zabezpečiť slušný život v remeselníckej triede. Poznal iba 2 metódy a to hlasité presviedčanie a výmenu ľudí na vedúcich pozíciách.

Oto Šík bol jediným ekonómom v Československu, ktorý presviedčal Novotného, aby si nerobil ilúzie, ale ekonomické reformy.

Oto Šík doslova povedal:

Ak som mohol u Novotného uspieť, tak som si musel pripraviť najprimitívnejšie vety, lebo som vedel, že po niekoľkých vetách ekonomickej argumentácie dostane Novotný sklenené oči. Keď skončil, tak Novotný chvíľu nehovoril vôbec nič a potom povedal, že keď budeme na západ vyvážať 3000 jeleňov, tak sa nám môže vyriešiť problém so západnou technikou. Bolo to všetko na zbláznenie. Potom som u Novotného vzdal všetky reformné riešenia.

Šíková ekonomická reforma bola vzdorovitá a bola poslednou šancou ako sa priblížiť k vyspelému svetu.

Značnú pozornosť Antonín Novotný venoval telovýchovných vystúpeniam tzv. spartakiadám.

Antonín Novotný dosť cestoval, v tomto smere prekonal všetkých komunistických československých prezidentov. Jeho obľúbenými destináciami bola Ázia a Afrika, rád býval v zjednotenej arabskej republike, v Etiópii, vo Vietname, Indonézii, ale aj v Kambodži.

Prezidentov syn Antonín Novotný sa stal príslušníkom Pražskej zlatej mládeže, stále na neho prichádzajú sťažnosti.

Na zahraničných cestách sa prezidentský pár cítil najlepšie.

Jediného syna Božena Novotného vychovala sama a on syn sa k otcovi príliš nehlásil. 

1. Aký bol postoj Antonína Novotného ku Slovákom?

Svojimi dogmatickými a subjektívnymi postojmi prispel k vyhroteniu vládnucej garnitúry ( veľmi ostro vystupoval proti slovenskej reprezentácii), čím otvoril cestu k miernej liberalizácii.

Antonín Novotný a jeho pragocentrický aparát zastával teóriu, že pre slovenské národné orgány a vôbec pre sebauplatnenie slovenského národa nebolo žiadne miesto.

Od predstaviteľov Matice slovenskej odmietol prevziať dary a obvinil ich z podpory separatizmu.

Pri návšteve Slovenska zakázal vziať dary od Matice Slovenskej aj svojej manželke so slovami Božka nič neber.  

1. Aké boli politické postoje Antonína Novotného?

Antonín Novotný odmietal prijať žiadosť o prijatie sovietskych jednotiek na územie Československa.

Nepodporoval nástup Brežneva k moci, priklonil sa na stranu jeho rivala Kosygina.

V roku 1965 Antonín Novotný pripustil význam prezidentov Tomáša Garriqua Masaryka a Edvarda Beneša na vzniku a obnove Československa.

1. Aká bola smrť Antonína Novotného?

Antonín Novotný bol jediným československým prezidentom, ktorý netrpel závažnými zdravotnými problémami ovplyvňujúcimi výkon prezidentského úradu.

Antonín Novotný zomrel 28.januára 1975 po krátkej ťažkej chorobe na infarkt myokardu vo veku 70 rokov vo Štátnom sanatóriu v Prahe.

Správa o jeho smrti v Rudem práve pripomenula, že Antoním Novotný bol zakladajúcim členom Komunistickej strany Československa.

1. Aký bol pohreb Antonína Novotného?

Posledná rozlúčka s Antonínom Novotným sa konala 1.februára 1975 vo veľkej obradnej siene krematória v Prahe- Strašnicích.

Pohrebu sa zúčastnila delegácia vedená členom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Emilem Mertlem.

1. Kde je pochovaný Antonín Novotný?

Antonín Novotný je pochovaný na cintoríne Malvazinky v Prahe.

1. Ako to bolo s úctou Antonína Novotného?

Po jeho smrti neprebiehali žiadne oficiálne trysky, nevzniklo ani nejaké múzeum, pomník, čí podobne hmatateľne prejavená úcta.

1. Aké boli domáce ocenenia Antonína Novotného?

Domáce ocenenia Antonína Novotného boli Československý vojnový kríž, Pamätný odznak druhého národného odboja, Rad 25.februára, Rad budovania socialistickej vlasti, Rad Klementa Gottwalda- za budovanie socialistickej vlasti, čestný titul Hrdina socialistickej práce a pamätná tabuľa k 20.výročiu oslobodenia Československej socialistickej republiky.

1. Aké boli zahraničné ocenenia Antonína Novotného?

Zahraničné ocenenia Antonína Novotného boli Rad kráľovnej zo Sáby , Rad zásluh o Zjednotenú arabskú republiku, Kráľovsky rad Kambodže, Rad hviezdy Indonézskej republiky, Rad juhoslovanskej veľkej hviezdy, Rad Nílu, Rad Pahlaví.

1. Aké boli zaujímavosti o Antonínovi Novotnom?

Jeho celoživotnou záľubou bol mariáš, ktorý hral vo svojej rezidencii v Orlíku. Pri dlhotrvajúcich letoch sa tejto zábave venoval. Jeho partnerom bol Václav Dávid, Jiři Hendrych a Ladislav Novák.

1. Aké sú citáty, ktoré vyslovil Antonín Novotný?

Mäso bude čo najskôr. 

 Samozrejme pokladám Kunderu za toho hlavného machra. Nedajme sa zmiasť. Pokladám Kunderu za jedného z hlavných ideových tvorcov celej opozičnej línie, ktorá sa vo Zväze spisovateľov prejavila.

Vidíte ja som vám tie ruské tanky nezavolal.

Konečne každý generálny tajomník si bol vedomý toho, že o ňom rozhoduje Moskva a to bez ohľadu na domáce zdroje jeho postavenia.

Bola to veľmi ťažká doba a stena, ktorá sa porážala bola veľmi silná. A ja nepokryto hovorím, že som sa dovolával i ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. A vďaka Sovietskemu zväzu a špeciálne sudrúhovi Chruščovovi sa podarilo toto rozbiť.

Nechcem byť reformátorom, ale napriek tomu som sa stal reformátorom.

1. Ako ho opísal literárny historik Václav Černy?

Václav Černy ho opísal nasledovne:

Novotný nemal žiadnu vnútornú kultúru, ba ani disciplínu. Tento mluvči robotníckej triedy nevedel ani hovoriť. Vysloviť slovo dlhšie než 4-slabičné bolo pre neho výkonom priamo strmhlavým. Cudzie slová ho zároveň desili.

Mohlo to suvisieť s nízkym vzdelaním Novotného- bol vyučeným strojníckym zámočníkom, ale takisto s tým, že jeho intelektuálne schopnosti boli do značnej miery obmedzené.

1. Aký je pohľad historika Stehlíka na polovicu 60.rokov 20.storočia?

V oblasti ekonomiky pokračujú problémy, objavujú sa snahy liberalizačné ku ktorým je Antonín Novotný zdržanlivý a opakovane žiada, aby sa nesiahalo na Gottwalda a Zápotockého. Svojim spôsobom žiada, aby sa nesiahalo na neho.

Bol v Československu nejaký stesk fešákov Tonym alebo nie? Historik Michal Stehlík odpovedá: Bol to stesk po niečom inom, určite nie po fešakovi Tonym. Bol to stesk po spomienke na 60,roky, v ktorých sa zdalo, že sloboda je veľmi blízko.

1. Aký je pohľad historika Stehlíka na Antonína Novotného a jeho osobný život?

Podľa historika bol Antonín Novotný v osobnom živote skromný človek. Istým spôsobom, ktorým hovoril biele obálky, ale svojich kolegov uplácal. Ale zásadná bola jeho túžba po moci. Antonín Novotný rád so svojou manželkou zahradničil. Medzi čisté mytické veci ale patrí to ako bol obdivovaný za svoj vzhľad.

1. Aký je životopis manželky Antonína Novotného Boženy Novotnej?

Božena Novotná rodená Fridrichová sa narodila 26.februára 1910 a zomrela 25.apríla 1980. Bola prvou dámou Československa a manželkou šiesteho československého prezidenta Antonína Novotného.

Božena Fridrichová sa narodila v Letňanoch v rodine továrnického remeselníka Karla Fridricha a Barbory Fridrichovej rodenej Koubkovej zo Sluh u Brandýsa.

Dňa 7.marca 1910 bola pokrstená farárom Josefem Charvátem v kostole svätého Remigia vo farnosti Čakovice.

Mala 3 súrodencov a to 2 sestry a brata.

So svojim budúcim manželom sa poznala už od detstva, ale citovo sa zblížili až neskôr. Vzali sa v decembri 1929 a v roku 1930 sa im narodil syn Novotný.

Manželský zväzok s Antonínom Novotným považovala za čosi posvätného a veľmi si zakladala na vernosti, pretože si vytrpela svoje.

Novotná trávila, ale väčšinu času doma so synom, Antonín Novotný pracoval pre Komunistickú stranu Československa a počas okupácie bol väznený v koncentračnom tábore

Ako manželka vrcholného prezidenta a neskôr aj ako prvá dáma sa necítila dobre a vyhýbala sa verejnému životu.

V novembri roku 1957 náhle skonal prezident Zápotocký a sovietsky líder Chruščov doporučil jeho nástupcu Antonína Novotného. Pre Boženu to bol šok. Už ako prvý tajomník mal starosti nad hlavu, bol doma ako na návšteve.

Božena Novotná doslova hovorí:

Hovorili sme o tom do noci a šli sme spať s rozhodnutím, že kandidatúru neprijme.

Lenže sovietskemu prezidentovi sa nikto v strane neodvážil oponovať a tak Novotného zamietnutie kandidatúry narazilo na silný odpor.

Súdruh Vladimír Koucký súdružke Božene Novotnej doslova povedal:

Čo ste za súdružku, že Toníka prehovárate, aby to nebral.

Na Hrade sa jej síce ľúbilo, ale na verejné vystupovanie nemala sebavedomie. Len občas sa odvážila navštíviť vianočné besiedky pionierov alebo sa zúčastnila Medzinárodného dňa žien.

Zvláštnou kapitolou manželov Novotných boli peniaze, k životu ich nepotrebovali, bývanie a dovolenku za nich platil štát. Nemali ani žiadne koníčky, neusporadúvali súkromné oslavy a zo zásady nepili alkohol. Pretože Božena vyrastala v chudobných pomeroch nebola zvyknutá kupovať drahé oblečenie ani šperky.

Antonín Novotný sa naučil používať peniaze k uplácaniu štátnikov, aby mu zostali verní. Pri odchode z funkciu kúpu peňazí štátu vrátil.

Božena Novotná postupom času začala považovať Pražsky hrad za svoj domov a chovala sa tak ako keby jej tam všetko patrilo.

Svojim najmilším zamestnancom tu vystrojila svadby, návštevy obdarovala umeleckými predmetmi, ktoré patrili pod hradnú správu.

Božena Novotná si nikdy nemyslela, že by sa jej manžel mohol stať prezidentom. Jeho zvolenie do najvyššej funkcie nevítala s nadšením a nevedela ako si s funkciou prvej dámy poradiť.

Držala sa ako šedá myška v ústraní a svojho manžela doprevádzala len na také akcie, kde jej účasť bontón bezvýhradne vyžadoval.

Božena Novotná bola tajnostarská a často manipulovala s inými ľuďmi, s ľuďmi sa nepriatelia a veľmi nerada vystupovala na verejnosti.

Manželov koniec vo funkcii vnímala ako nespravodlivosť a krivdu. Na druhej strane sa konečne dočkala nerušeného života vo dvojici ako o tom vždy snívala.

Smrť jej manžela ju veľmi zasiahol a zvyšok života prežila v ústraní s pocitom ukrivdenia po nútenom odchode svojho manžela z politiky.

Keď Novotný v roku 1975 zomrel stratila zmysel ďalej žiť.

Postupne slabla až sa v roku 1980 vo veku 70 rokov vypravila na večnosť i ona.

Zomrela 25.apríla 1980 ( Pavel Kosatík uviedol 25.júna 1980). Je pochovaná v rodinnom hrobe na cintoríne Malvazinky.

1. Aký bol život dieťaťa Antonína Novotného Antonína Novotného mladšieho?

Veľmi ťažké to mal aj syn Antonína Novotného, lebo v dobe keď vyrástal, tak otec bol zatknutý v koncentračnom tábore, tak ho nechceli vziať do školy ani do učenia. Nakoniec sa mu podarilo prihlásiť do sustružníckeho kurzu AVIA v Letňanoch. Ten aj absolvoval. Rodina bola takmer neviditeľná a len máloktorého pustila do svojho rodinného kruhu.

V neskorších rokoch Antonín Novotný mladší pracoval ako generálny riaditeľ podniku zahraničného obchodu. To bol podnik, ktorý predával československú kultúru v zahraničí. Vytváral napríklad exkluzívne vydávanie kníh, zvláštne druhy skla, porcelánu, ktoré sa v Československu nedostali na domáci trh a smerovali do zahraničia. Údajne to bol človek, ktorý bol veľmi žoviálny, príjemný a u svojich zamestnancov obľúbený.

V roku 1968 Antonín Novotný mladší požiadal, aby bol uvoľnený z funkcie generálneho riaditeľa, v tej dobe bol už ženatý a narodili sa mu 2 synovia. Odišiel na bežné úradnícke miesto na generálne riaditeľstvo colníc a tam v podstate pracoval. Tie informácie o rodine Novotných sú skromné, Novotný nič nepušťali navonok.

Oba aj Antonín aj Božena sa starali o svojich vnukov, jazdili so svojimi vnukmi na chatu.

Ich syn Antonín Novotný mladší zomrel 2 roky po smrti matky, dokonca sa hovorí o samovražde, ale sú to informácie, ktoré nie sú bežne dostupné.