sa narodila v Turanoch nad Ondavou na východe Slovenska. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestné miesto. Otec hral na husliach, v kostole na organe a krásne spieval. Študovala hru na klavíri v Ľudovej škole umenia v Stropkove, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor Janis Joplin. Spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador.
V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského pripojiť sa k jeho skupine Modus a od
1.7. sa tak stala profesionálnou speváčkou. Sprvu hrala na conga a mala na starosti zbory. Čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí (Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rusko, Vietnam a Laos). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy - Dievča do dažďa a Môj malý príbeh. Od začiatku kariéry mala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény (Ján Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga, Ján Lauko) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom Kamilom Peterajom vytvorila štýl, prepájajúci rock a pop s šansónom a poéziou.
Samostatnou kapitolou sú úspechy na Bratislavskej lýre, najvýznamnejšom slovenskom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň Úsmev. V ďalšom ročníku súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou Študentská láska a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 prezentovala baladu Vyznanie a získala striebro.
V roku 1980 si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli Neberte nám princeznú. Lenže život sa neskladá len z víťazstiev. Posledného novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnej nehody ochrnula od siedmeho stavca nadol. Symbolom nezdolnej vôle Mariky sa stalo vystúpenie na Bratislavskej lýre a v lete 1981 nahrávanie albumu Slnečný kalendár.
Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné Mince na dne fontán a
Adresa ja, adresa ty trvali celkovo päť sezón.
Po viac ako 150 sólových koncertoch v období 1983 - 1987 sa sústredila predovšetkým na televízne a charitatívne vystúpenia. Do konca roka 1980 natočila päť desiatok televíznych programov a po nehode ďalších 110.
Ku 2 sólovým albumom, natočeným pred úrazom, Marika Gombitová vydala ďalších 7 a 3 anglické verzie. Podieľala sa aj na ďalších 2 albumoch skupiny Modus.
V roku 2014 sa zapojila ako jediná žena medzi 20 osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudu. Zúčastnila sa aj dvoch charitatívnych televíznych podujatí.
V roku 2015 naspievala titulnú pieseň Ten príbeh za náš sen stál pre rozprávku Sedem zhavranených bratov.
Dodnes sa jej hudobných nosičov predalo viac než milión. V exkluzívnej ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov - deviatimi albumami.