Psychológia osobnosti

Psychológia osobnosti

Osobnosť je zväzok vlastnosti ktore si po case sami vybudujeme, a ktore mame dedicne.

Aj ked kazdy z nas je jedinecny a nenahraditelny a nenapodobitelny, kazdy z nas je  ina osobnost:

TYPOLÓGIA OSOBNOSTI:

1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od Hippokrata a Galena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:

SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/
– je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ
– rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály

CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/
– je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný
– má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe

FLEGMATIK /hlien = flegma/
– pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový
– reaguje pokojne aj v náročných situáciách

MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/
– uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý
– city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly

2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny

INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom

EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší

3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie

LABILITA – úzkosť, nepokoj, podráždenosť
STABILITA – pokoj, vyrovnanosť

  I. FLEGMATIK – citovo stabilný introvert
  II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert
  III. CHOLERIK – citovo labilný extrovert
  IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert

4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:

TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ

5. Typológia podľa Scheldona:

ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na ľudí
MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny
EKTOMORFNÝ TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený
 
Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú osobnosť.
Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.

ČRTY OSOBNOSTI
– črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť
– na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii
– napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže
– na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie

 SCHOPNOSTI OSOBNOSTI
– sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti
– osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.

– schopnosti – špeciálne  – verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť
  – psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou
  – percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať

  – všeobecné  – inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí
    len so skúsenosťami
  – IQ – inteligenčný kvocient

IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100

1. do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
2.   20 – 49  imbecilita – (20 – 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 – 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti
3.   50 – 69  debilita – ľahká duševná zaostalosť
4.   70 – 79  hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
5.   80 – 89  podpriemerná /subnormná/ inteligencia
6.   90 – 109  priemerná inteligencia
7. 110 – 119  nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
8. 120 – 139  vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)
9. 140 –> veľmi vysoká inteligencia (genialita)

VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU  .

Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/

Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie

  IDIOCIA  – do 6 rokov nerozprávajú, nechodia
  – telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko
  – vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť

  IMBECILITA - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky
    – rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú
    – nevedia písať, čítať
  – buď sú neobratní, alebo hyperaktívny
  – sú veľmi impulzívny

  DEBILITA  – ľahká / stredná / ťažká
  – jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy
  – majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne
  – veľmi dobrá mechanická pamäť
  – nemá rád zmeny
  – nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť
  – nepoužívajú cudzie výrazy
  – pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý

 MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI   .

Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu
– keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu

Medzi základné motivačné vlastnosti patria:   POTREBY
  ZÁUJMY
  POSTOJE
  HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE

POTREBY  +primárne biologické
  psychické  – sú pre niekoho sekundárne, pre niekoho primárne
  – potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...
 
+sekundárne – sebauspokojenie, sebarealizácia, uznanie,...
ZÁUJMY – je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný kultúrnym prostredím
  – formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek
  – človek môže mať aj niekoľko záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu
    NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť
    POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali podnecovať

POSTOJE  – je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety
  – ovplyvňuje ich prostredie
  – utvárajú sa už v detstve
  – v dospelosti sa menia veľmi ťažko
    ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)
    VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE – hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka
  – hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl

 CITY A EMÓCIE  .

– môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta

EMÓCIE – stoja nižšie ako city
  – často súvisia s biologickými potrebami
  – sú prudkejšie a kratšie ako city

CITY – vyššie, dlhodobejšie ako emócie
  – prejavujú sa vnútorným zážitkom
  – fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...
  – vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)
  – city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne
  – schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka
  – city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól
  – ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu

  delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:

  1/  afekt – je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý
  – rýchlo vznikne a rýchlo zanikne
  – je sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči
    NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou
    PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou pamäti

  2/  nálada  – dlhotrvajúci stav psychiky
  – podnetom nálady je vonkajšia udalosť
  – náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady
  – nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...

  POVZNESENÁ – radosť, optimizmus
  SKLESLÁ – smútok, depresia
  ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť

  3/  vášeň – veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť

  4/  vyššie city – veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať
  – sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti
  DOBRÝ SKUTOK – morálny cit
  ESTETICKÉ CITY – pri prežívaní krásy
  INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové

 PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES   .

ZDRAVIE – podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:
    Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj
    Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi
    Ak sú schopní zvládať požiadavky života

STRES – odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená
  – 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti
  – odpoveď  – útek /flight/
  – útok /fight/
STRESOR  – podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres

ŠTÁDIÁ SRESU

  Alarm – pohotovosť
  Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres
  Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm
  STRESY: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,
    prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...

 ADAPTÁCIA NA STRES .

Neprimeraná /maladaptácia/
  – ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť
  – je to neprimeraná reakcia na stres
  – napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres
  –> rieši to alkoholom, krádeže,...

  Primeraná  – využívanie energetických rezerv
  – nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov
  – snaží sa o normálne stravovanie
  – neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...
  – dopraje si dostatok spánku

MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA   .

– je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu
– je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia
– prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy

faktory prostredia
  sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA
  – dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)
  – žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom
  => dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti
  – na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA

 VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA

1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení
2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca
3/ v účinku na pracovný výkon
4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/

ŽIVOTOSPRÁVA  – základ starostlivosti o zdravie
  – striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...
  – dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU

ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV – pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.
  – na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus
  – poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA
  – dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu
    priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí
  – niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,
    hašterivosť, neprimerané postoje
  – možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť

ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – napr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie

SEBAVÝCHOVA  - /autoregulácia/
  – človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy
  – cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti
  – dlhodobé, celoživotné úsilie