Význam, vznik a vývoj sociológie
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 16.01.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 671 slov
Počet zobrazení: 11 952
Počet zobrazení: 11 952
Tlačení: 879
Uložení: 873
Uložení: 873
Vznik a vývoj sociológie. Predmet sociológie. Význam sociológie
Prvé obdobie , v ktorom sa uvažovalo o spoločenských problémoch , ale ešte nevznikla potreba vytvoriť samostatnú vedu o :spoločnosti , sociálnej a skupinovej štruktúre, spoločenských vzťahoch ,nazývame protosociológiou – teda obdobie , ktorému predchádzal vznik sociológie .Sociológia ako veda vznikla v 19. storočí.
Jej hlavným zakladateľom bol francúzsky filozof August Comte / 1798- 1857/.
Práve on dal sociológii názov / Termín sociológia pochádza z latinského slova societas - spoločnosť a z gréckeho logos – slovo, učenie.Sociológia- veda o spoločnosti hľadá odpovede na centrálny problém : Ako skĺbiť pevný poriadok spoločnosti s neobmedzenými možnosťami jej vývoja .
Je potrebné doplniť, že spoločnosť skúmajú i iné spoločenské vedy. Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk, dimenzií : /Búzik,B., Sopóci,J. 1997/
Demografické hľadisko zohľadňuje skutočnosť, že sociológia pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie / obyvateľstva/ , prípadne jej časti.
Psychologické hľadisko prikazuje sociológii rešpektovať dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť, ich individuálne charakteristiky, záujmy, konanie.
Kolektívne hľadisko zdôrazňuje, že väčšinu svojich životných problémov a situácii ľudia riešia združovaním sa do skupín , ktoré tvoria jedny zo základných prvkov spoločnosti.
Štruktúrne hľadisko sociológiu orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého, vnútorne členeného celku – sociálneho systému , na skúmanie toho, ako je tento celok usporiadaný ,aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom prebiehajú.
Kultúrne hľadisko prihliada na to, že spoločnosť vytvára systém hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov, vierovyznaní a sociálnych inštitúcií, čiže kultúru spoločnosti, ktorá reguluje , zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí, usporiadaniu a fungovaniu spoločnosti .
Dynamické hľadisko zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako istým spôsobom fungujúci, pretrvávajúci a pritom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém .
Sociológia :
· veda skúmajúca spoločnosť
· má zvláštny /od laického pohľadu líšiaci / pohľad na spoločnosť
· umožňuje ľuďom objektívnejšie spoznávať sociálny svet
· umožňuje ľuďom objektívnejšie chápať sociálny svet
· pomáha ľuďom lepšie sa orientovať vo svete
· pomáha ľuďom úspešnejšie a šťastnejšie žiť
· poskytuje ľuďom vedomosti potrebné pre každodenný život i pre výnimočné životné situácie
· pomáha /svojimi poznatkami /odhaliť a odmietnuť mnohé nesprávne názory , predsudky , ktoré sú rozšírené na verejnosti
Sociológia má nesporný význam pre spôsob života človeka a preto základné vedomosti z oblasti sociológie by sa mali stať súčasťou všeobecného vzdelania každého človeka.
Sociológia je ale aj teoreticko empirická veda:
to znamená , že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky tvoriace sociologickú teóriu spoločnosti boli v súlade so zisteniami empirického sociologického výskumu.
Pri teoretickom skúmaní spoločnosti sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
Mikrosociológia sa sústreďuje na skúmanie každodenného správania činností a sociálnych interakcií / vzájomného pôsobenia / jednotlivcov v malých skupinách, podrobne skúma :
- názory ľudí
- konanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- správanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- komunikačné spôsobilosti, osobitosti v rôznych situáciácha v rôznom prostredí
- motivácie ľudí , ktoré súvisia so správaním a konaním jednotlivca
Makrosociológia sa sústreďuje na skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti , napríklad:
· veľkých sociálnych skupín
· kultúry
· sociálnej štruktúry
· sociálnej stratifikácie / rozvrstvenia/
· sociálnej zmeny , ktoré charakterizujú celú spoločnosť, alebo jej časti.
Mikrosociológia a makrosociológia sa v sociologickom skúmaní často kombinujú , pretože množstvo spoločenských javov možno poznať, pochopiť a vysvetliť iba uplatnením oboch prístupov.
Príklad : Problém nezamestnanosti
Makrosociológia :
- skúma príčiny nezamestnanosti v konkrétnej spoločnosti z hľadiska ekonomického, politického apod.
- zisťuje zloženie a veľkosť kategórie nezamestnaných ľudí, rozsah nezamestnanosti
- zisťuje dôsledky nezamestnanosti , sociálne následky nezamestnanosti na spoločnosť
Mikrosociológia
Orientuje pozornosť na konkrétne vybrané nezamestnané osoby , študuje ich :
· životné príbehy
· osobnostné charakteristiky
· každodenné činnosti
· kontakty s inými osobami a pod.
Sociologická teória
Ak sa zamýšľame nad problémom udržania sociálneho poriadku, usporiadania sociálnych vzťahov sociológovia väčšinou pri zdôvodňovaní používajú dve protichodné teórie :
- teóriu sociálneho konsenzu
- teóriu sociálneho konfliktu
Teória sociálneho konsenzu/ súhlasu, dohody / tvrdí , že základom sociálneho usporiadania , existencie a stability v spoločnosti je funkčná nevyhnutnosť – vzájomná sociálna odkázanosť ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú , utvárajú rôzne sociálne skupiny , spoločnosť , pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak .Podľa zástancov tohto názoru spoločnosť sa nerozpadne práve vďaka uvedomelému a neuvedomelému procesu sebaregulácie , v ktorom jednotlivé jej časti plnia svoje funkcie prispievajúce k fungovaniu a integrite / celistvosti/ celku.
Teória sociálneho konfliktu naopak tvrdí, že akékoľvek usporiadanie spoločnosti je vyhovujúce a vhodné len pre časť jej členov , prípadne niektoré sociálne skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto každá spoločnosť nevyhnutne produkuje konflikt , ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny , súperiace o nadvládu v spoločnosti.Výsledky konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti.
Prvé obdobie , v ktorom sa uvažovalo o spoločenských problémoch , ale ešte nevznikla potreba vytvoriť samostatnú vedu o :spoločnosti , sociálnej a skupinovej štruktúre, spoločenských vzťahoch ,nazývame protosociológiou – teda obdobie , ktorému predchádzal vznik sociológie .Sociológia ako veda vznikla v 19. storočí.
Jej hlavným zakladateľom bol francúzsky filozof August Comte / 1798- 1857/.
Práve on dal sociológii názov / Termín sociológia pochádza z latinského slova societas - spoločnosť a z gréckeho logos – slovo, učenie.Sociológia- veda o spoločnosti hľadá odpovede na centrálny problém : Ako skĺbiť pevný poriadok spoločnosti s neobmedzenými možnosťami jej vývoja .
Je potrebné doplniť, že spoločnosť skúmajú i iné spoločenské vedy. Sociológia skúma spoločnosť z viacerých hľadísk, dimenzií : /Búzik,B., Sopóci,J. 1997/
Demografické hľadisko zohľadňuje skutočnosť, že sociológia pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie / obyvateľstva/ , prípadne jej časti.
Psychologické hľadisko prikazuje sociológii rešpektovať dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť, ich individuálne charakteristiky, záujmy, konanie.
Kolektívne hľadisko zdôrazňuje, že väčšinu svojich životných problémov a situácii ľudia riešia združovaním sa do skupín , ktoré tvoria jedny zo základných prvkov spoločnosti.
Štruktúrne hľadisko sociológiu orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého, vnútorne členeného celku – sociálneho systému , na skúmanie toho, ako je tento celok usporiadaný ,aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom prebiehajú.
Dynamické hľadisko zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako istým spôsobom fungujúci, pretrvávajúci a pritom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém .
Sociológia :
· veda skúmajúca spoločnosť
· má zvláštny /od laického pohľadu líšiaci / pohľad na spoločnosť
· umožňuje ľuďom objektívnejšie spoznávať sociálny svet
· umožňuje ľuďom objektívnejšie chápať sociálny svet
· pomáha ľuďom lepšie sa orientovať vo svete
· pomáha ľuďom úspešnejšie a šťastnejšie žiť
· poskytuje ľuďom vedomosti potrebné pre každodenný život i pre výnimočné životné situácie
· pomáha /svojimi poznatkami /odhaliť a odmietnuť mnohé nesprávne názory , predsudky , ktoré sú rozšírené na verejnosti
Sociológia má nesporný význam pre spôsob života človeka a preto základné vedomosti z oblasti sociológie by sa mali stať súčasťou všeobecného vzdelania každého človeka.
Sociológia je ale aj teoreticko empirická veda:
to znamená , že snahou sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky tvoriace sociologickú teóriu spoločnosti boli v súlade so zisteniami empirického sociologického výskumu.
Pri teoretickom skúmaní spoločnosti sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:
Mikrosociológia sa sústreďuje na skúmanie každodenného správania činností a sociálnych interakcií / vzájomného pôsobenia / jednotlivcov v malých skupinách, podrobne skúma :
- názory ľudí
- konanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- správanie ľudí v rôznych situáciách a prostrediach
- komunikačné spôsobilosti, osobitosti v rôznych situáciácha v rôznom prostredí
- motivácie ľudí , ktoré súvisia so správaním a konaním jednotlivca
Makrosociológia sa sústreďuje na skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti , napríklad:
· veľkých sociálnych skupín
· kultúry
· sociálnej štruktúry
· sociálnej stratifikácie / rozvrstvenia/
· sociálnej zmeny , ktoré charakterizujú celú spoločnosť, alebo jej časti.
Mikrosociológia a makrosociológia sa v sociologickom skúmaní často kombinujú , pretože množstvo spoločenských javov možno poznať, pochopiť a vysvetliť iba uplatnením oboch prístupov.
Príklad : Problém nezamestnanosti
Makrosociológia :
- skúma príčiny nezamestnanosti v konkrétnej spoločnosti z hľadiska ekonomického, politického apod.
- zisťuje zloženie a veľkosť kategórie nezamestnaných ľudí, rozsah nezamestnanosti
- zisťuje dôsledky nezamestnanosti , sociálne následky nezamestnanosti na spoločnosť
Mikrosociológia
Orientuje pozornosť na konkrétne vybrané nezamestnané osoby , študuje ich :
· životné príbehy
· osobnostné charakteristiky
· každodenné činnosti
· kontakty s inými osobami a pod.
Sociologická teória
Ak sa zamýšľame nad problémom udržania sociálneho poriadku, usporiadania sociálnych vzťahov sociológovia väčšinou pri zdôvodňovaní používajú dve protichodné teórie :
- teóriu sociálneho konsenzu
- teóriu sociálneho konfliktu
Teória sociálneho konsenzu/ súhlasu, dohody / tvrdí , že základom sociálneho usporiadania , existencie a stability v spoločnosti je funkčná nevyhnutnosť – vzájomná sociálna odkázanosť ľudí. Ľudia navzájom spolupracujú , utvárajú rôzne sociálne skupiny , spoločnosť , pretože vo vlastnom záujme si nemôžu dovoliť konať inak .Podľa zástancov tohto názoru spoločnosť sa nerozpadne práve vďaka uvedomelému a neuvedomelému procesu sebaregulácie , v ktorom jednotlivé jej časti plnia svoje funkcie prispievajúce k fungovaniu a integrite / celistvosti/ celku.
Teória sociálneho konfliktu naopak tvrdí, že akékoľvek usporiadanie spoločnosti je vyhovujúce a vhodné len pre časť jej členov , prípadne niektoré sociálne skupiny, ostatní sú k takémuto spolužitiu donútení. Preto každá spoločnosť nevyhnutne produkuje konflikt , ktorého aktérmi sú proti sebe stojace sociálne skupiny , súperiace o nadvládu v spoločnosti.Výsledky konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti.
Zdroj: Lucia Sýkorová
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Sociologie | Referát | 2 178 slov | |
Sociológia v živote človeka | Učebné poznámky | 242 slov | |
Sociológia – Kultúra | Učebné poznámky | 674 slov | |
Psychológia a sociológia – vypracované otázky | Ostatné | 2 194 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#sociológia #Vyznam sociologie v praxi #makrosociologia a mikrosociologia #protosociologia #vývoj spoločnosti #sociologia a psychologia #kazuistika pribeh #teoria socialneho konfliktu #socialna komunikacia,vyznam pre zivot cloveka #mikrosociologia #poznatky system všeobecnej psychologie #makrosociologia #štruktúra sociánej správy #sociálne zmeny #definicia konfliktu #Sociologie #sociologia v ekonomike #socialne usporiadanie spoločnosti #sociologia ako veda #socialny konfliktDiskusia: Význam, vznik a vývoj sociológie
Pridať nový komentárVygenerované za 0.013 s.