Vývinové poruchy
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 12 489
Uložení: 663
PORUCHY VÝVINU
Príčiny:
– endogénne (vnútorné) – vrodené vady, zdedené, získané počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo neskôr získané úrazmi, infekciami a pod.
– exogénne (vonkajšie) – obmedzujúce alebo negatívne sociálne prostredie - psychogénne činitele = ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE
Psychogénne činitele:
– konflikt – stretnutie 2 protichodných približne rovnako silných motívov, ktoré vyžadujú nezlučiteľné správanie. Typy konfliktov:
– + + konflikt 2 kladných síl
– - – konflikt 2 negatívnych síl
– + – konflikt kladnej a zápornej sily
Konflikt je bežný jav v živote a patogénne pôsobí ak je dlhotrvajúci, má veľkú intenzitu alebo sa dotýka veľmi významnej oblasti pre človeka.
– psychotrauma – náhly, silný emocionálny zážitok negatívneho charakteru (napr. strata blízkeho človeka, zamestnania, domova)
- chronická psychotrauma – dlhodobý negatívny emocionálny stav (úraz, invalidita)
- deprivácia – stav, ktorý vzniká, keď človeku nie je daná príležitosť uspokojovať niektorú základnú potrebu v dostatočnej miere po dlhšiu dobu. Môže byť: citová (detské domovy), sociálna (nedostatok soc. kontaktov), deprivácia zákl. biologických potrieb (nemáme čo jesť, piť, domov), deprivácia senzorická (nedostatok podnetov zvonku – ticho, tma ).
- frustrácia – zmarenie alebo oddialenie uspokojenia potreby v dôsledku nejakej prekážky. Prekážka môže mať aj pozitívny charakter (zmobilizuje sily), ale nesmie prekročiť frustračnú toleranciu, inak vyvolá neprimerané reakcie.
– stres – stav organizmu, ktorý vyvolá nadmerná záťaž. Autorom teórie stresu je Hans Selye (Šejé) z Komárna. Stres je záťaž, ktorá rušivo pôsobí na organizmus, sťažuje plnenie úloh aj uspokojovanie potrieb. Stres mobilizuje organizmus k zvládaniu úloh, ak však trvá dlho, môže vyvolať psychosomatické ochorenia až smrť.
- strach – negatívny emocionálny stav, ktorý je predmetný (viaže sa na konkrétny predmet), získava sa učením, predovšetkým napodobňovaním.
- tréma – strach zo skúšky – pôsobí mobilizujúco alebo blokujúco.
- fóbia – vystupňovaný, chorobný strach, zvyčajne je súčasťou duševnej choroby.
- anxieta – bezpredmetný strach, stav úzkosti bez zjavnej príčiny.
Spôsoby zvládania záťažových situácií:
1) agresia – fyzická alebo verbálna
2) kompenzácia – nájdenie si náhradného cieľa
3) regresia – správanie sa na nižšej úrovni (napr. búchanie do stola)
4) racionalizácia – logické zdôvodnenie neúspechov
5) bagatelizácia – zľahčovanie situácie
6) únik zo situácie – fyzický alebo psychický (do fantázie, apatie)
7) stereotypia – opakovanie toho istého neefektívneho spôsobu riešenia
Charakteristika odchyliek od psychického zdravia:
Mentálne defekty – poruchy rozumových schopností.
– oligofrénia (mentálna retardácia) – vrodený defekt intelektových schopností. Príčiny – dedičnosť, poškodenie v tehotenstve, počas pôrodu alebo do 2 rokov. Mieru postihnutia intelektu vyjadrujú stupne: debilita, imbecilita, idiocia. Rozlišujeme 2 typy takto postihnutých jedincov:
· eretický typ – dráždivý, zlostný, výbušný, agresívny, jasne viditeľné problémy
· apatický typ – ľahostajný, nečinný, tichý, nič ho neupúta – pôsobí ako veľmi dobré dieťa, nie je na prvý pohľad zjavný problém.
Prejavy: z hľadiska školy hlavne v poznávacích funkciách – vnímaní, pamäti, pozornosti, myslení, ale ide aj o celkovú poruchu vývinu osobnosti – aj v oblasti citov, vôle, vlastností.
– demencia – defekt všeobecných rozumových schopností, vzniknutý po 2. roku života – deštrukcia pôvodne dobre rozvinutých rozumových schopností.
- sociálna oligofrénia – porucha rozumových schopností, ktorá vzniká ako následok nedostačujúceho, nerozvíjajúceho soc. Prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Po premiestnení dieťaťa do vhodnejšieho prostredia je možné tento nepriaznivý vývin v mladšom veku zvrátiť.
- stavy hraničiace s oligofréniou – je kapacita mentálnych schopností medzi priemerom a debilitou – niekedy sa nazýva stupidita, slaboduchosť alebo subnorma. Deti sa obyčajne dostanú do normálnych škôl, ale musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby stačili iným deťom. Mávajú ťažkosti v čítaní ( čítajú mechanicky bez pochopenia textu), v matematike ( veľmi ťažko zvládajú slovné úlohy), v pravopise ( nie sú schopní riadiť sa gramatickými pravidlami).
Sú to žiaci, ktorí končia ZŠ v nižších ročníkoch a majú rôzne neurotické problémy alebo sú ľahko získateľní pre asociálne skupiny, v ktorých sa dopúšťajú priestupkov, pretože ťažko odhadnú závažnosť svojho činu.
Neurózy (človek je neurotik ) – funkčné poruchy vyššej nervovej činnosti, – poruchy riadenia CNS charakterizované pestrými subjektívnymi ťažkosťami – telesnými alebo duševnými. Objektívne pritom nachádzame malý alebo žiadny nález , tzn. patologické zmeny na orgánoch. Sú to poruchy funkčné a reverzibilné – dajú sa liečiť. Trpí pri nich sám jedinec – je u neho narušená adaptácia na prostredie, znižuje sa práceschopnosť, radosť zo života. Vonkajšími príčinami vzniku neuróz sú psychogénne činitele- napr. akútna psychotrauma (smrť blízkej osoby...) alebo dlhodobé traumatické zážitky (nesprávna výchova...) atď.
Vnútornými príčinami sú: slabý typ vyššej nervovej činnosti, vývinové obdobie (puberta, klimaktérium) alebo niektoré vlastnosti (prehnaná úzkostlivosť, ambicióznosť).
Základné. typy neuróz:
a)neurasténia – príznakmi sú únava, nechutenstvo, zvracanie, potenie, trasenie rúk, nespavosť, bolesti hlavy, migrény, bolesti chrbta, poruchy chôdze, pohyblivosti končatín, zraku, sluchu, zabúdanie, nesústredenosť, podráždenosť, vyčerpanosť....
b)hystéria – príznaky: náladovosť, sklon k afektom, labilita, záchvaty strachu, hnevu, egocentrická orientácia, nápadné správanie a konanie.
c)psychasténia – v popredí sú strachy a fóbie, obsedantné (nutkavé) myšlienky a jednanie.
U detí sa často stretávame s jednotlivými symptómami a nie klasickými formami.
Príklady detských neuróz:
– pomočovanie – enuréza
– poruchy spánku – napr. nočný des
– poruchy motorického systému – obhrýzanie nechtov, tiky
– bolesti hlavy a migrény
– poruchy reči – útlm reči, zajakavosť
-poruchy zažívacieho systému – nechutenstvo (anorexia), prejedanie (bulímia), bolesti brucha hnačky, zápchy .
Psychopatie (človek je psychopat) – poruchy, pri ktorých dochádza k scestnému vývinu
charakterových vlastností – ľudovo povahy človeka. Poznávacia, citová a vôľová stránka sú rozvinuté nerovnomerne, zaostáva hlavne citová. Prejavy psychopatie sú: egocentrizmus, precitlivelosť k sebe a necitlivosť k ostatným, neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Na rozdiel od neuróz, tu trpí okolie.
Psychózy (človek je psychotik ) – sú najťažšie duševné ochorenia, sprevádzané poruchami: - - vnímania (halucinácie)
– myslenia ( bludy)
– emotivity (patické nálady)
– konania (nepredvídateľné reakcie).
Chorí sa neorientujú v čase a priestore, skreslene vnímajú realitu a strácajú súvislosť so svojou pôvodnou osobnosťou (pri schizofrénii). Sú nebezpeční sebe aj okoliu.
Príčinou je zvláštna porucha látkovej výmeny v mozgu súvisiaca väčšinou s vnútornými dispozíciami jedinca.
Príklady psychóz:
Paranoidná psychóza – typická je nadmerná podozrievavosť, neopodstatnené pripisovanie úmyslov iným ľuďom.
Schizofrénia – zmena osobnosti, strata záujmov, nedbá o zovňajšok, nelogické jednanie, halucinácie, bludy...
Mániodepresívna psychóza – v popredí sú patické nálady ( vznikajú bez vonkajšej príčiny) o manická (rozjarenosť, veselosť) alebo depresívna (smútok, nezáujem).
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Vývinové poruchy učenia | Referát | 528 slov | |
Poruchy správania | Ostatné | 377 slov | |
Vývinové poruchy učenia | Ostatné | 348 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#3 prejavy tremy #demencia a oligofrénia #psychotický vývin #vrodene a ziskane ochorenia #vyvinove poruchy somatický vývin #agresivita u mentálne postihnutých #vrodeny a ziskany intelekt #poruchy myslenia #halucinacie- psychologia #poruchy vývinu jedinca #normalita a patologia osobnosti #priciny deprivacie #oligofrenia #psychomtické ochorenia #paranoidna schizofrenia #neurózy #vyvinove poruchy #zatazove situacie #poruchy duševného vývinu #poruchy reči