Sociálna skupina

Sociálna skupina

Charakteristika sociálnej skupiny

Ľudia zoskupení na základe psychologických vzťahov vytvárajú sociálnu skupinu, ktorá má svoje hodnoty, normy a ciele. Členovia sa navzájom dobre poznajú a komunikujú tvárou v tvár.

Každá skupina si vytvára svoje pravidlá pre správanie v skupine. Poslušnosť svojich členov si zabezpečuje prostredníctvom odmien a trestov. Členstvo v skupine uspokojuje potreby svojich členov.

K základným znakom sociálnej skupiny patria:

-  spoločné ciele, úlohy,
-  spoločné činnosti,
-  vnútorná skladba – pozície a roly členov,
-  častosť osobných kontaktov,
-  trvalejšie psychologické a sociálne vzťahy,
-  uvedomenie si príslušnosti k skupine.
Sociálna skupina sa zaoberá interakciou medzi skupinou a jednotlivcom a medzi skupinami navzájom.

Klasifikácia skupín

Skupiny delíme na:

– Malá sociálna skupina – máva od 2 do 30-40 členov napr. rodina, školská trieda. Typické pre malú sociálnu skupinu je to, že všetci členovia sa poznajú a komunikuje každý s každým.

– Stredná sociálna skupina – má do 500 členov napr. škola, školský klub detí, MŠ. Členov spája rovnaká činnosť, ale všetci bezprostredne neprichádzajú do kontaktu a nekomunikuje každý s každým.

– Veľké sociálne skupiny – majú nad 5OO členov. Patria sem rôzne komunity, inštitúcie, organizácie. Všetci bezprostredne neprichádzajú do

kontaktu a nekomunikuje každý s každým.
– Primárne skupiny – vznikajú prvotne napr. rodina, priatelia, pracovné skupiny. Medzi členmi sú silné a časté vzťahy.

– Sekundárne skupiny – vznikajú druhotne napr. športový klub, trieda na strednej škole a pod. Vzťahy medzi členmi sú menej silné, často náhodné.

– Profesionálne skupiny – napr. skupina učiteľov, sudcov, právnikov, lekárov.

–  Otvorené a zatvorené skupiny – otvorené skupiny sú charakteristické tým, že do nich vstupujú alebo odchádzajú členovia len na základe ich záujmu byť členom skupiny – napr. záujmové skupiny. Zatvorené skupiny majú presné pravidlá, kto môže byť ich členom a musí spĺňať kritériá na zaradenie do príslušnej skupiny napr. kluby podnikateľov, spolky spisovateľov atď.

– Členské a referenčné skupiny – členské sú také, kde je osoba skutočne členom skupiny. Referenčná je taká, ktorej členom nie som, ale chcem byť. Napr. nie som členom golfového klubu, ale chcem byť.

– Vlastné a cudzie skupiny – vlastné sú tie, kde je človek členom, Cudzie sú tie, do ktorých jednotlivec nepatrí, ale uvedomuje si ich a môže s nimi súperiť, alebo spolupracovať.

– Formálne a neformálne – formálne skupiny majú presne určené pravidlá členstva napr. trieda,  športový oddiel futbalistov. Neformálne vznikajú na základe osobného záujmu a osobných vzťahov napr. rodina. V triede môže byť neformálna skupina žiakov, ktorých spájajú spoločné názory, postoje, sympatie.

Skupinová štruktúra

Slovo štruktúra označuje skladbu skupiny, úlohy, ktoré členovia plnia. Skupinu tvorí vodca – vedúci skupiny a radoví členovia.

Každá skupina môže mať formálnu a neformálnu štruktúru. Formálna štruktúra je presne daná, najčastejšie predpisom. Formálnu štruktúru má napr. rodina – kde je rola otca, matky, detí daná kultúrnymi zvyklosťami.
Neformálna štruktúra skupiny sa tvorí na základe osobných vzťahov členov skupiny napr. v triede  je to skupina priateľov.