Problematikou poznávania podstaty a povahy človeka sa v histórii venovala filozofia – v 19.st. sa z filozofie vyčlenila psychológia – venuje sa problematike človeka.
Problematikou osobnosti sa zaoberá
psychológia osobnosti. Venuje sa problematike toho, ako osobnosť vzniká, rozvíja sa, aké sú individuálne rozdiely medzi ľuďmi a ako človek
funguje ako osobnosť. Pri pozorovaní ľudí môžeme vidieť, že rôzni ľudia, reagujú na rovnaké podnety rôzne – je to spôsobené
individualitou osobnosti.
Je potrebné rozlišovať medzi pojmami osobnosť a osoba. Osoba, z lat. persona – vyjadruje vonkajší
prejav osobnosti človeka, jej fungovanie na verejnosti v rôznych spoločenských rolách. Osobnosť, z lat. personalitas – vo zvťahu
k ľudskej psychike.
Osobnosť: psychofyzická jednota istého človeka, ktorej jednotlivé súčasti a stránky fungujú vo vzájomnom
spojení ako integrovaný celok.
Osobnosť: súhrn psychických vlastností príznačných pre daného človeka, organizovaného do
istého celku a odrážajúcich sa v jeho konaní.
Osobnosť: je sebaregulujúci systém individuálne jedične kombinovaných
psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne jedinečne v jednote dedičného a získaného, a ktoré fungujú v systéme
vonkajších (najmä sociálnych) vzťahov u konkrétneho jedinca.
(nová učebnica – poučka o osobnosti – obsahovo to isté)
Znaky osobnosti:
- jedinečnosť – osobn.je to, čo človeka fyzicky a psychicky odlišuje od iných
ľudí
- celistvosť – súhrn psycholog.prvkov, ktoré spolu tvoria celok
- relatívna stálosť
– to, čo je v človeku relatívne stále a umožňuje predpokladať správanie človeka v istých situáciách
-
prispôsobenie a vývoj – nepretržitý proces, kt.sa vyrovnáva so zmenami podmienok v osobe aj prostredí
Štruktúra osobnosti:
- Temperament (dynamické vlastnosti)
- Schopnosti (výkonové
vlastnosti)
- Potreby, záujmy, ašpirácie (aktivačno-motivačné vlastnosti)
- Charakter, postoje
(vzťahovo-postojové vlastnosti)
- Vôľové vlastnosti
- súhrn psychických vlastností určujúcich dynamiku prežívania a správania.
Prvými, ktorí sa pokúsili vytvoriť akési typy temperamentu boli grécki lekári Hippokrates a Galenos (cca pred 2500 rokmi). Vymedzili 4 typy
osobnosti: (podľa prevládajúcej tekutiny v tele človeka)
- sangvinik – krv - veselý, živý typ, spoločenský,
optimistický,ľahko nadväzujúci kontakty, prispôsobivý, nestály v medziľudských vzťahoch, je schopný pracovať a riešiť problémové
situácie s prehľadom, ľahkosťou – to však môže viesť k povrchnosti, preto sa vyžaduje istá kontrola jeho činnosti.
-
Cholerik – žlč – prchký, výbušný, nevyrovnaný, náladový, netolerantný, neprispôsobivý, vznikajú u neho náhle,
silné emocionálne reakcie. V činnosti je veľmi aktívny, energický, iniciatívny.
- Flegmatik – hlien – pokojná
povaha, vyrovnané reakcie, racionálny typ, pracuje systematicky a dôsledne, spoľahlivý, prejavuje sa pomalosťou, ktorá môže pôsobiť ako
lenivosť, schopní znášať záťažové situácie, svoje city navonok neprejavuje.
- Melancholik – čierna žlč –
citlivý, nesmelý, smutný, uzavretý do seba, nerozhodný, horšie sa prispôsobuje, medzi známymi ľuďmi je priateľský, jeho city sú trvácne,
potrebuje svoje stabilné prostredie, v práci sú usilovný, zodpovedný.
V skutočnom živote nie sú vyhranené typy, obyčajne
ide o zmiešané typy. Temperament je vrodený, dá sa ovplyvňovať spôsobpm života a výchovou. Dôležité je, aby ľudia poznali svoj
temperament a naučili sa ho ovládať.