Princezná na hrášku – Hans Christian Andersen

Princezná na hrášku – Hans Christian Andersen

Bol raz jeden princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou, ale chcel, aby to bola naozajstná princezná. A tak precestoval celý svet, aby takú princeznú našiel, no všade mu prišla do cesty voľajaká prekážka. Princezien bolo dosť, nikdy však nemohol naisto vypátrať, či sú to naozajstné princezné, vždy sa našlo voľačo, čo nebolo v poriadku. Vrátil sa teda domov veľmi zarmútený

Raz večer bola strašná búrka. Hromy a blesky sa sypali, dážď sa lial, bolo to hrozné! Tu zaklope voľakto na mestskú bránu a starý kráľ išiel otvoriť.

Pred bránou stála princezná. Strach pomyslieť, ako vyzerala v tom daždi a búrke! Voda jej tiekla z vlasov a šiat, vtekala jej priehlavkom do topánok a pätou zasa vytekala, ale ona predsa povedala, že je naozajstná princezná.

„Dobre, presvedčíme sa o tom“ pomyslela si stará kráľovná, no nič nepovedala. Odišla do spálne, vzala z postele všetko, čo na nej bolo. Potom položila na samučičké dno postele hrášok, vzala dvadsať matracov, položila ich na hrášok a na matrace nastlala ešte dvadsať perín z kajčieho páperia. To bola posteľ pre princeznú. Ráno sa jej spýtali, ako sa vyspala.

„Ach, veľmi zle!“ povedala princezná. „Celú noc som takmer oka nezažmúrila! Bohvie, čo som to mala v posteli! Ležala som na čomsi tvrdom, po celom tele mám sinky a pľuzgiere! To je strašné!“

Teraz videli, že je to naozajstná princezná, keď cez dvadsať matracov a dvadsať perín z kajčieho peria cítila hrášok. Taká jemná môže byť jedine naozajstná princezná. Princ si ju vzal za ženu, lebo už vedel, že má naozajstnú princeznú, a hrášok sa dostal do múzea, kde ho môžeme dodnes vidieť, ak ho ktosi neukradol. Hľa, to je pravá rozprávka!