O človeku, ktorý sa hral s prsteňom

O človeku, ktorý sa hral s prsteňom

Kde bolo, tam bolo, bol raz chudobný pastier. Nemal zlato, ani poriadny dom, len nie- koľko ovečiek a kozičku. Viac ako bohatstvo mu ale chýbali priatelia. Už to tak býva, že nie - kto má bohatstva, ale je sám, a iný nemá takmer nič, ale má priateľov, ktorí sú na tom približ- ne rovnako. Tento pastier bol ale výnimkou. Nemal nič, naozaj nič a tak bol večne naštvaný a len blázon by sa s ním chcel rozprávať.

Páčila sa mu dcéra najstaršieho pastiera, ale on sa nepáčil jej. Taktiež chcel byť bohatý a slávny, ale nevedel ako na to. Často sa modlil k bohom, ale nie za odpustenie svojich hriechov, ale o pomoc, aby pre neho niečo urobili, i keď to často malo byť niečo nečestné. Keď sa zase takto modlil, ukázal sa mu v sne čarodejník.

„Ak naozaj žiadaš moc a myslíš si o sobe, že si ju zaslúžiš práve ty, príď hneď ráno k rieke a celý sa ponor do vody.”

Pastier túžil po moci, po ničom inom. Len čo sa ráno ukázalo slnko a prvé lúče ho zo- búdzali zo spania, obliekol sa a vydal sa k rieke. Prišiel priamo do stredu, kde bol najsilnejší prúd, keď tu na niečo narazil. Vyzeralo to zvláštne, asi ako ľudská ruka. Na jednom z prstov bol doteraz prsteň. Pastier si ho okamžite vzal s sebou, a už cestou sa z neho radoval. Bol krásny a tiež cenný, s veľkým drahokamom. Viac ako nádhera alebo cena ho oslovili schopnosti prsteňa. Čokoľvek si prial, to sa splnilo. Šiel k svojmu domu a len čo dostal hlad, ukázali sa pred ním vybrané dobroty, aké svet nevidel. Buchty, torty, koláče všetkých chutí a farieb, to všetko bolo na dosah ruky a bolo toho veľa.

Len pomyslel, a už sa jeho skromný príbytok zmenil na veľkolepý palác s množstvom okien, obrazov a s najrôznejším vybavením. Prišiel do mesta a naraz mal v kapse zlaté a strieborné mince. Dosť na to, aby mohol kúpiť ten najlepší med a víno tak dobré, že už jeho vôňa menila svet. Prsteň mu dal do cesty krásnu ženu a zariadil, aby sa do neho okamžite za - milovala.

Jeho život sa zmenil. Už nebol pastierom, ale veľkým pánom, ktorý mohol robiť, čo sa mu zachcelo. Svoje bohatstvo nepoužil len pre seba, ale tiež na to, aby ublížil ľuďom, ktorí s ním mali nejaký spor. Zariadil, aby každý z jeho nepriateľov vyhorel, aby na iné pole ako na vlastné nepršalo a aby sa v záhradách všetkým okolo neho ukázali krtkovia, ktorí všetko zniči- li. Mal bohatstva, krásny dom veľký ako celé mesto a jedol len tie najlepší pokrmy. To mu ale nestačilo a chcel stále viac.

Myslel na to, ako by mohol mať priateľov. Nikomu nepomáhal a nikto nepomáhal jemu a rozhodol sa to nejako zmeniť. Stretol sedliaka, ktorý mu predal najlepší chlieb, ale nechcel byť jeho priateľom. Tvrdil, že priateľstvo možno len ťažko kúpiť.

Rozhodol sa teda, že sa vydá k rieke a nájde iný prsteň, oveľa silnejší. I keď mu tento dodáva čo potrebuje, nie je s ním tak šťastný, ako by si prial. Stále myslel, že je to chyba prs- teňa a niekde musí byť lepší prsteň. Skočil do stredu rieky, do najväčšieho prúdu, ale žiadny nový prsteň nenašiel. Nevedel dobre plávať a len čo vstúpil, rieka sa zmenila na divokú a veľ- kú. Pastier sa utopil a bol sám naozaj dlhú dobu. Zmenil to len nejaký človek, ktorý ho našiel a stiahol mu z ruky prsteň. Za niekoľko dní sa vydal do rieky i on, ale nenašiel tam silnejší prsteň, len smrť.

Dodnes je prsteň niekde ukrytý, ale kto po niečom túži a tiež chce byť šťastný, ten môže jedno i druhé urobiť len bez kúzelného prsteňa.