Následník trónu

Následník trónu

Kde nie je dobrý vládca, tam sa nedarí. Obilie nerastie, zvieratá umierajú a ľudia sa ne- tešia zo života. Platí to v rozprávkach a niekedy i mimo nich. Bol raz kráľ, ktorý vládol peknej krajine a tešil sa obľube. Po mnohých rokoch si už žiadal odpočinok, pokoj od všetkých záležitostí. Kráľ mal troch synov, a ako to už býva, niekto z nich sa mal stať novým kráľom.

Len málokedy sú synovia tak rozdielni a i keď chcel každý z nich kráľovskú korunu, vo vládnutí nemohli nájsť zhodu. Prišiel deň, kedy sa ku kráľovi dostavil najstarší z bratov:

“Daj mi korunu, otče, a ja budem dobrým kráľom. Vyznám sa v peniazoch a ak budem kráľom ja, postarám sa, aby bol každý dosť bohatý na to, aby mohol mať vzdelanie pre seba i pre deti, dobrý dom a ľudia budú šťastní, pretože si budú môcť kúpiť to, po čom túžia.”

Kráľ nad tým uvažoval, keď sa pred ním objavil druhý z bratov. Taktiež chcel korunu a prehovoril ku kráľovi:

“Daj mi korunu, otče, a ja budem dobrým kráľom. Nik nevie viac o chorobách a nepozná spô- soby, ako ich liečiť. Poznám užitočné rastliny a postarám sa o to, aby v kráľovstve nebol mor a ani obyčajná chrípka a tak budú všetci šťastní.”

Teraz mal kráľ už dva návrhy, ktoré premietal v hlave. Obaja by vládnuť dokázali, len ktorý z nich by to mal byť, to nevedel. Za tretím synom zašiel sám. Spýtal sa ho, ako sa má a čo by robil, keby bol kráľom.

“Neviem otče, čo by robil. Ako vieš, vždy som bol spravodlivý a čestný. Nikto by nespravod- livo netrpel a pretože by boli dobrí ľudia v bezpečí a zločinci za mrežami, všetci by boli šťast - ní.”

Kráľ vzal v úvahu i túto informáciu a myslel na to, čo by bolo najsprávnejšie. Myslel a uvažoval, ale nevedel si rady. Čo robiť? Po noci plné premýšľania sa konečne rozhodol. Naraz povedal svojim synom, že odovzdá kráľovstvo tomu, kto ho urobí šťastným, keď všetci traja hovorili o šťastí.

“Dohovoríme sa, budeme sa striedať,” navrhol najstarší syn.

Tak sa teda bratia striedali. Každý ale chcel urobiť zmeny v svojom obore a čo jeden zmenil, druhý vrátil späť. Nie a nie sa dohovoriť.

“Rozdeľme toto kráľovstvo na tri časti,” navrhol prostredný syn. Len čo sa nepriatelia z iných častí sveta dozvedeli, že sa bude kráľovstvo deliť, už - už pripravovali svoje vojská, aby ro- zdrobenú ríšu obsadili. Ale zanedlho sa tri časti znovu zjednotili.

“Ja mám nápad!” Najmladší syn vysvetlil vlastný nápad. Nemal by vládnuť nikto z nich, ale niekto múdry, koho by každý z nich uznal a obľuboval.

Pretože nikto z nich nemal ženu, vybrali z ľudí tu najbystrejšiu a tak pôvabnú, že sa do nej každý z bratov okamžite zamiloval. Každý z bratov ju naučil niečo z toho, čo vedel.

Starý kráľ si tu mladú ženu privolal a zopakoval, že korunu získa ten, kto ho urobí šťastným. Ona mu urobila buchty a kráľ - s úsmevom - jej dal svoju korunu. Tak vládla kráľovná a kedykoľvek sa jej kráľovstvo dostalo do problémov a potrebovalo urobiť niečo s peniazmi, zdravím alebo spravodlivosťou, vždy stál pri nej nektorý z princov, ktorí jej dobre poradil.