Bratia a mešec sa zlatom

Bratia a mešec sa zlatom

Pri veľkej rieke stála kedysi dávno starenka. Síl už veľa nemala a i keď sa veľmi chcela dostať na druhú stranu, nikde nebol most a ani plytká voda, ktorá by sa dala prebrodiť. Šli okolo dvaja bratia a rozhodli sa, že jej pomôžu na druhý breh. Netrvalo dlho a všetci traja boli síce mokrí, ale v poriadku a na druhé strane.

“Tu máte, mládenci,” povedala im starenka a podala im mešec. Skôr, ako stihol ktokoľvek z nich niečo povedať, zmizla. Darmo ju hľadali a potom im napadlo, že to asi nebola len tak obyčajná starenka, ale nejaká čarodejnica.

Samozrejme, obaja bratia sa radovali, pretože v mešci boli zlaté mince. Mali hlad, a tak išli do najbližšej chalupy, požiadali o dobré jedlo a pitie a odvďačili sa hodnotnou zlatou min- cou.

Za mince si kúpili, čo len chceli. Dom, kone, šaty, topánky, množstvo dobrého jedla a tak ďalej. Bratia boli bohatí a všetci ostatní im závideli. Keď ale prišiel chudobný človek žiadať o zlatku, nedali mu nič, chceli všetko len pre seba.

Netrvalo dlho a medzi bratmi začal spor. Starší chcel postaviť veľký hrad a byť na ňom pánom širokého okolia, zatiaľ čo mladší chcel cestovať a poznať celý svet. Obaja potrebovali peniaze.

Starší brat začal stavať. Vytiahol mincu a dal ju pracovníkom, ktorí mu urobili trón. Po- tom ďalšie mince a stavitelia urobili miestnosti. Každú za zlatku. Keď zmizla minca z mešca, objavila sa vždy nová.

Mladší brat ale nebol tak trpezlivý. Rozhodol sa, že keď môže starší stavať hrad, on môže cestovať. Vysypal do svojej kapsy všetky zlatky z mešca a mešec vrátil. Keď prázdny mešec uvidel starší z bratov, rozčúlil sa, ale mladší brat bol už dávno preč. Keď sa mešec úpl - ne vyprázdnil naraz, už žiadna mince nepribudli.

Starší brat postupne dostaval hrad, ale trvalo to dlho a musel pracovať celé roky. Mladší nemal toľké šťastie a len čo prešiel kúsok sveta, prepadli ho zlodeji a zlatky mu vzali. Nechcel sa vrátiť domov a tak cestoval ďalej, bez groša a bez priateľov.