Rozprávka o čarovnej víle Amy

Rozprávka o čarovnej víle Amy (čítaj Ejmi)

Jednej tmavej noci, keď sa hviezdy nie a nie ukázať, v ďalekom svete, v jednom hustom lese, sa zjavilo svetlo.

Svojimi priehľadnými blyšťavými krídlami si svietila na tmavú cestu víla. Všetky zvieratká ju volali jednoducho: Amy.

Prišla na prosbu jedného zvieratka, ktoré bolo smutné, že nemá priateľov.

Lenže les je veľký. Ako to zvieratko nájde? Vedela len jeho popis. Tak lietala po celom lese a pýtala sa zvieratiek. Ale nik o takom, ako ona popisovala, nevedel.

Náhodou, ako tak blúdila bezradná po lese, stretla líšku Ryšku.

"Líštička, nevedela by si mi pomôcť? Kde by som mohla nájsť zvieratko, ktoré býva v nore, je stredného vzrastu a má dlhý chvost? Nevidela si alebo také náhodou nepoznáš?" Pozrela sa zadumane na líšku. Možno by to mohla byť aj ona, dumala.

"Prečo sa pýtaš?" zvedavo hľadela na vílu ryšavá líška.

"Hľadám už dosť dlho po celom lese a nemôžem opisované zvieratko nikde nájsť. Už ani nevládzem lietať, čo ma tak krídelká bolia. Nepomohla by si mi, líštička?" spýtala sa bezradne Amy.

V tom víle napadlo: "Ty náhodou nebývaš v nore?"

"Áno," priznala sa a sklonila ryšavú hlavu. Zahanbene prikývla, lebo už zistila, prečo ju hľadá. Minulú noc bola osamotená a veľmi smutná, že si priala mať niekoho blízkeho pri sebe. 

"Nie si to náhodou ty, kto hľadá priateľov?" opýtala sa jej zlatovlasá bytosť s krídlami.

"Áno, som to ja. Mala som ich, ale už sa so mnou nechcú kamarátiť, lebo som bola zlá a prefíkane som sa k nim správala," dodala smutne.

Víle Amy prišlo líšky ľúto a napadlo jej, že môže pomôcť.

"Ak by si chcela, zvolám všetky zvieratká z lesa a vyhlásim súťaž. Bude v nej napríklad disciplína: kto ťa rozosmeje, keďže si smutná, dostane odmenu," navrhla jej.

"Dobre. A akú?" zvedavosť prefíkanej líške nedala, aby sa nespýtala.

"Nechaj sa prekvapiť!" odpovedala víla a už hútala plán, ako Ryšku prekvapí a aká bude s výsledkom spokojná a šťastná.

Obletela celý les a pozvolávala všetky zvieratká, aby prišli ku čistinke v strede lesa. Keď už boli všetci na mieste, zvolala:

"Pozor, pozor! Kto rozosmeje našu líštičku, dostane odmenu!" navrhla hlasným volaním, aby všetci počuli.

"A akú?" zvolali zvieratká jednohlasne.

"To sa dozviete, až potom, keď uvidím, že sa smeje," dodala.

Zvieratká sa začali pretekať v rozosmievaní. Ukazovali smiešne tváričky, chodili po labkách, tlieskali a naťahovali si ušká, až kým sa na sebe nezačali navzájom smiať. Samozrejme s nimi aj naša hlavná hrdinka - líška. Pozreli sa na seba, potom na ňu, keďže sa tiež smiala s nimi, nakoniec aj na vílu, ktorá im sľúbila odmenu.

Víla sa len usmiala a vraví:

"Čo myslíte, aká je vaša odmena? Vaše kamarátstvo je najdôležitejšie," takto ukončila svoju súťaž a pobrala sa hľadať ďalšie smutné zvieratko, ktoré teraz vílinu pomoc potrebovalo viac ako naša líštička Ryška.

Všetci začali natešene tlieskať a odvtedy sa k sebe pekne správajú tak, ako sa majú.