Strom

Strom

Dde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, bol raz jeden strom. No nebol to však obyčajný strom, ale v obrovskej korune sa mu ligotali zlaté halúzky.

Povrávalo sa, že kto by tie halúzky získal, bol by najbohatší na svete. Veľmi veľa dobrodruhov, rytierov ba aj kráľov chcelo ten poklad získať, ale nikomu sa to nepodarilo, lebo strom strážil strašidelný drak.

Raz sa jeden chudobný chlapec rozhodol, že skúsi svoje šťastie a vybral sa na ďalekú cestu za čarovným stromom. Túlal sa mnoho dní, až napokon prišiel k moru. Nevedel, čo si počať, lebo more bolo obrovské a on netušil ako sa cezeň dostane. Ako sa tak zúfalý ponevieral po morskom brehu, zbadal vyplavenú rybku. Už bol aj celkom hladný, ale uľútostilo sa mu rybky, a tak jej pomohol naspäť do mora.

Čuduj sa svete, rybka než odplávala, zakričala na chlapca:

„Ty si mi pomohol a aj ja ti pomôžem! Viem, že túžiš preplávať more. Zavolám našu kráľovnú, tá už bude vedieť, čo robiť.“

Za chvíľu sa z vĺn vynoril obrovský chrbát veľryby a ozrutným hlasom zaznelo:

„Nič sa neboj a vylez na môj chrbát.“

Chlapec sa nezľakol, vyliezol na veľrybu a tá ho previezla na druhú stranu mora.

„A preto, že si pomohol mojej najmilšej služobníčke, poviem ti tajomstvo. Drak, ktorý stráži čarovný strom, má jedno jediné zraniteľné miesto a to presne v strede brucha,“ povedala veľryba a odplávala.

Chlapec putoval ďalej až došiel k obrovskej skalnej hore, na ktorej už z diaľky žiaril strom so zlatými halúzkami. Chlapec liezol hore, ruky mal do krvi zodraté od ostrých skál. Vyšvihol sa na skalnú terasu a ocitol sa pred veľkou jaskyňou.

Jaskyňa bola hrôzostrašná, ale ešte strašidelnejšie boli zbroje a kostry neborákov, ktorí tu skonali. Chlapec zdvihol meč, ktorý zažiaril medzi rozdrvenými kosťami a vstúpil do jaskyne. Drak spal, odfukoval a z nozdier mu stúpali obláčiky dymu. Chlapec potichučky pristúpil k drakovi. Celý sa triasol strachom, no nestratil odvahu. Z celého hrdla zakričal: „Vstávaj!“

Strašný drak vyskočil na nohy a odhalil slabinu. Chlapec neváhal a vrazil meč priamo do stredu drakovho brucha. Drak sa skrútil a zavýjajúc padol. Len - len, že chlapca nerozpučil. Drak bol porazený a chlapcovi už nič nestálo v ceste k čarovnému stromu.

Vyliezol na vrchol, kde sa vypínal ohromný strom. Žiaril tak oslnivo, že chlapec si musel privrieť oči. Ale nebol chamtivý. Uklonil sa a požiadal strom len o jednu halúzku. Strom sa zakolísal, otriasol a chlapcovi spadla do rúk malá zlatá vetvička. Zem sa zatriasla, rozpútala sa búrka. Chlapec sa zľakol, že už je po ňom.

No keď všetko utíchlo a rozplynuli sa chmáry, chlapec sa zázračne ocitol v rodnej dedine. A halúzka? Tá bola začarovaná, každý deň z nej odpadlo zopár zlatých lístkov.

Z chudobného chlapca sa stal boháč. Ale nespyšnel, zostal dobrákom a vždy pomáhal iným v núdzi.