Jež
Jež (Rozprávka)Kedysi za dávnych čias žil v chalupe sedliak sám ako prst. Raz večer sedel pri peci a stružlikal z dreva varechu. Vonku skuvíňala víchrica, drgľovala dverami aj oblokmi, všetkými škárami sa pchala do domu.
V jednej chvíli sa sedliakovi pozdalo, že dakto škraboce na dvere. Ide pozrieť, a tu v pitvore sedí jež. Nebol to však obyčajný jež, lebo prehovoril ľudskou rečou.
- Prenocuj ma, gazda! - vraví sedliakovi.
- Ešteže čo! - odpovie mu sedliak. - A voľakde v hŕbe skália by si si nemohol ustlať?
- Medzi skalami si usteľ ty v takejto zime! - odvrkol mu jež.
Toľko domŕzal, že ho sedliak nakoniec pustil dnu. Jež si sadne pod lavicu pri peci a stade pozerá, ako sedliak vystruhuje varechu.
- Predaj mi tú varechu! - povie.
- A čím by si mi zaplatil? - zasmial sa sedliak.
- Nič sa ty neboj, - odpovedal jež. - Zajtra ráno, keď odídem, pozri pod prah, a potom uvidíš.
Sedliak mu veľmi neveril, ale bol aj zvedavý, nuž mu varechu sľúbil.
O chvíľu sa na lavici pri peci zamechril kohút. Jež vraví: - Ej, gazda, predaj mi aj toho kohúta!
- Načo je tebe kohút? - čuduje sa sedliak.
- No len mi ho predaj, dlžný ti neostanem!
Naveľa mu gazda sľúbil aj kohúta. Ráno zapriahol jež kohúta do varechy, sadol si do nej ako do koča a hybaj! Ale slovo dodržal. Sedliak našiel v pitvore pod prahom hodnú kôpku peňazí.
Podvečer došiel jež ku hradu, kde sídlil kráľ, pošibal kohúta a prevážal sa popod kráľovské obloky. Najstaršia princezná vyzerá z obloka a vidí, že pod hradom sa premáva voľajaký nevídaný záprah. Už sa stmievalo, dobre nevidela, tak vybehla von. Keď ju jež zbadal, zabočil aj so záprahom do záhrady. Princezná bežala za ním a volala:
- Povoz ma v tom utešenom vozíčku!
Jež zastal: - Sadni si, - povedal princeznej a pošibal kohúta z celej sily. Ten sa rozbehol pomedzi pichľavé egrešové kríky. Keď boli v najhustejšom kričí, jež vyskočil z varechy a vraví:
A teraz ma bozkaj hneď,
alebo choď peši späť!
Princeznej sa veru nechcelo bozkávať takú špatu, tak sa radšej predierala nazad pomedzi egreše a celá sa dopichala a dodriapala.
Na druhý večer vylákal jež prostrednú princeznú a tá pochodila takisto ako prvá.
Aj tretieho dňa na súmraku prevážal sa jež popod kráľovské obloky. Najmladšia princezná vybehla zvedavo za ním a volala:
- Povoz ma v tom utešenom vozíčku!
Jež zastal: - Sadni si, - povedal najmladšej princeznej a pošibal kohúta z celej sily. Ten sa rozbehol a rovno pomedzi pichľavé egrešové kríky. Keď boli v najhustejšom kričí, jež vyskočí z varechy a vraví:
A teraz ma bozkaj hneď,
alebo choď peši späť!
- Ach, ktože by bozkával takú ohavu!
- Tak sa predieraj cez egreše, lebo inej cesty stadeto niet!
- Veď sa celá dodriapem, - nariekala princezná.
- Nemusíš sa, ak ma pobozkáš.
- Ale veď máš rypák!
- Na rypáku pichliače nemám, - povedal jež.
- Aj tak ťa nepobozkám! Za nič na svete! - zaverovala sa.
- Ako chceš, milá princeznička. Tak sa len pekne predieraj cez kríčie!
- A môžem si aspoň šatôčkou prikryť ústa, keď ťa budem bozkávať? - povoľovala princezná.
- Len si prikry, - pristal jež. Ale keď sa princezná k nemu zohla, šatôčku z úst strhol a pobozkal ju rovno na ústa.
A div divúci! Pred princeznou stál odrazu urastený junák! Bol to zakliaty princ, ktorého na ježa zakliala zlá čarodejnica. Vyslobodiť ho mohla iba dievčina, čo ho takého pichľavého a mrzkého pobozká.
Vedno odišli do kráľovského zámku a princ požiadal pána kráľa o ruku najmladšej dcéry.
Vystrojili veselie, čo trvalo osem dní a osem nocí, a žili potom dlho a šťastlivo. Ak neumreli, žijú možno dodnes.
Zones.sk – Najväčší študentský portál