Odkiaľ prišiel Mikuláš

Odkiaľ prišiel Mikuláš

Kedysi ľudia považovali zimný slnovrat za dôležitý medzník v roku. V predslnovratnom období usporadúvali hlučné zábavy a ich súčasťou bývali aj maskované sprievody.

S príchodom kresťanstva chcela cirkev vytesniť tieto pohanské rituály a postupne sa snažila nahradiť ich kresťanskými sviatkami. V 9. storočí určila 6. december ako deň svätého Mikuláša. Postava tohto, vo východnej aj západnej Európe, obľúbeného svätca sa stala zároveň vďačným námetom početných legiend. 

Biskup z Myry

Tento svätec sa narodil koncom 3. storočia a od rodičov dostal dobrú kresťanskú výchovu. Tí však zomreli, keď bol ich syn ešte mladý a zanechali mu pomerne bohatý majetok. Dobročinný Mikuláš nepoužil dedičstvo pre seba, ale rozdal ho chudobným. Neskôr sa stal biskupom v Myre (v dnešnom Turecku) a počas prenasledovania kresťanov bol aj on mučený a väznený. Vďaka Milánskemu ediktu, ktorý povolil vyznávať kresťanské náboženstvo, bol nakoniec prepustený na slobodu a ďalej slúžil veriacim ako biskup.

O jeho osobe koluje množstvo legiend. Najznámejšia je tá ako zachránil tri dcéry. Kvôli veľkej chudobe sa ich otec rozhodol predať ako neviestky. Mikuláš im však potajme v noci hodil cez otvorené okno 3 mešce plné peňazí, takto im zabezpečil veno a uchránil ich pred potupou. Mikuláš bol skutočne známy svojou štedrosťou. Zo svojho vykúpil viacero prenasledovaných kresťanov, či dal postaviť nemocnicu.

Mestské sprievody

Namiesto hlučných bujarých zábav ponúkala stredoveká cirkev dramatické stvárnenie niektorých náboženských motívov. Jednou z tém bola práve postava svätého Mikuláša. Založením tejto novej tradície boli poverení študenti vyšších škôl. Z nich jeden mal predstavovať Mikuláša, odetý bol v honosnom biskupskom rúchu, na omši sedel na významnom mieste a cez mesto šiel v čele sprievodu.

Behom pár sto rokov sa však aj tieto sprievody a scény stali skôr študentskou a mládežníckou zábavou, kde už neostalo len pri ctení si svätca ale často dochádzalo aj k výtržnostiam. Panovník Jozef II. ich preto zakázal, no mikulášska tradícia sa udržala aj naďalej, hoc len v zredukovanej forme. V mestách navštevovali Mikuláš s anjelom a čertom už len známe domácnosti a deťom odovzdávali sladkosti pripravené od rodičov.

Na dedine

Aj tu poznali Mikuláša s čertom a anjelom, ktorý chodil od domu k domu. Vyzýval deti, aby sa polepšili, modlili, a nakoniec ich obdaroval orieškami, sušeným ovocím či drobnými cukrovinkami. Táto tradícia však na vidiek prenikla z mestského prostredia až v 19. storočí a hlavní aktéri boli oblečení oveľa jednoduchšie. 

Mikuláš mal zvyčajne dlhý kožuch, prepásaný slameným povrieslom, na hlave papierovú čiapku alebo baranicu, fúzy a bradu z kúdele, v ruke po domácky vyrobenú biskupskú palicu. Čert v čiernom kožuchu vyvrátenom naruby s tvárou začiernenou od sadzí strašil deti dlhou reťazou so zvoncami. Anjel v dlhej bielej košeli pripomínal známe „Lucie“ či „Barborky“. 

Ale známe sú aj iné masky, ktoré mali za úlohu skôr pobaviť mládež a dievčence na priadkach. Napríklad čerta privádzal policajt, alebo chlapci prinášali handrovú figurínu „dedka“. Masky medveďa, kozy, slamenáka, parodovanie ženských postáv – tie boli podobné tým vo fašiangových sprievodoch. A niekde chodieval Mikuláš s miništrantmi, aby domácim predniesli koledu.